Evanjelický kostol v Ochtinej
Evanjelický kostol v Ochtinej | |
Pohľad na kostol od juhu
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Rožňava |
Obec | Ochtiná |
Náboženstvo | |
- cirkev | Evanjelická cirkev a.v. |
- dištrikt | Východný |
- seniorát | Gemerský seniorát |
- cirkevný zbor | Ochtiná |
Adresa | Ochtiná 150 |
- súradnice | 48°41′01″S 20°19′32″V / 48,683747°S 20,325554°V |
Ďalšie údaje | |
- počet veží | 1 |
Štýl | románsky sloh, gotika, barok |
Výstavba | 13. storočie |
- dokončenie | 18. storočie |
- rekonštrukcia | 1958 |
Poloha kostola na Slovensku
| |
Poloha v rámci obce (interaktívna mapa)
| |
Wikimedia Commons: Lutheran church in Ochtiná | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 533[1] |
Evanjelický kostol v Ochtinej je pôvodne románsko-gotická stavba, ktorá bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku dňa 6. mája 1963.[2] Ide o jednoloďovú stredovekú stavbu s polygonálnym presbytériom. Objekt nesie prvky románskeho, gotického a barokového slohu s hodnotnými freskami v interiéri, ktorých autorom je Majster ochtinského presbytéria.[3]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Kostol nachádzajúci sa uprostred obce na miernej vyvýšenine bol vybudovaný na prelome 13. a 14. storočia, prvá zmienka v súpise pápežských desiatkov však pochádza z neskoršieho obdobia, z rokov 1332 - 1337. Pôvodná stavba, zasvätená sv. Mikulášovi, bola jednolodím s kvadraticky ukončenou svätyňou, ešte bez veže. K výraznej savebnej úprave došlo v rokoch 1340 - 1380, kedy bola stavba rozšírená, bolo vybudované nové presbytérium a aj obvodové múry kostola boli vyvýšené. V tomto období došlo aj k realizácii bohatej freskovej výmaľby. Územie Ochtinej a celého okolia patrilo štítnickej vetve Bebekovcov, ktorí boli iniciátormi výstavby honosných sakrálnych stavieb (podobne kostol v Štítniku), môžeme teda predpokladať že mali podiel aj na výstavbe toho ochtinského. V druhej polovici 15. storočia bola k severnej stene lodi kostola pristavaná bočná loď, zaklenutá hviezdicovou klenbou. Ďalej vybudovali sakristiu a vežu do ktorej osadili románske okná, pravdepodobne zo staršej stavby. Najnesôr od roku 1545 je kostol evanjelický. Ďalšie stavebné úpravy nasledovali v 17. storočí, kedy nahradili plochý drevený strop pruskou klenbou. Pravdepodobne v tomto období zatreli freskovú výmaľbu. V 18. storočí doplnili interiér kostola o emporu na severnej stene a vežu o drevenú nadstavbu s cibuľovou helmicou. Fresky ochtinského kostola odkryl v roku 1897 István Gróh, ktorý ich aj reštauroval (1901 - 1907). Kostol bol naposledy obnovovaný v rokoch 1958 - 1959.[3]
Architektúra kostola
[upraviť | upraviť zdroj]Ochtinský evanjelický kostol je gotická dvojloďová stavba s polygonálne ukončenou svätyňou. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, ktorej vek bol dendrochronologicky (na základe zvyškov krovu) určený po roku 1377. Na severnej strane je kostol rozšírený o bočnú loď, zaklenutú hviezdicovou klenbou, ktorá je s hlavnou loďou prepojená dvoma arkádovými oblúkmi. Ku kostolu náleží západne orientovaná veža a štvorcová sakristia na severnej strane presbytéria. Na veži sa nachádzajú románske združené okná, vďaka ktorým bola stavba dlho považovaná za románsku, dnes sa všask predpokladá ich druhotné osadenie. Ku gotickej etape patria okrem klenieb presbytéria a obočnej lode aj južný portál a časť okien. V interiéri sa nachádza pôvodná kamenná krstiteľnica.[3]
-
Pohľad na kostol od severu
-
Pohľad na kostol od juhu
-
Pohľad na kostol od východu
-
Detail veže
-
Detail vstupu
Fresky v ochtinskom kostole
[upraviť | upraviť zdroj]Figurálna fresková výmaľba ochtinského kostola pochádza z polovice 14. storočia a pokrýva celý povrch presbytéria, víťazný oblúk a fragmentárne je dochovaná aj v podkrovnom priestore v pokračovaní steny víťazného oblúka zo strany lode. Fresky v presbytériu zobrazujú christologický cyklus zoradený do troch pásov. Prvá, mariánska časť cyklu zobrazje výjavy Zvestovanie Panne Márii, Návšteva Márie u Alžbety a Narodením Krista. V závere presbytéria nájdeme Príchod a poklonu troch kráľov, nasleduje Obetovanie v chráme, Dvanásťročný Ježiš v chráme a Korunovanie Panny Márie. Na severnej stene presbytéria sa nachádza Pašiová časť cyklu: Príchod Ježiša do Jeruzalema, Posledná večera a Modlitba v Getsemanskej záhrade. V polygóne presbytéria je zobrazená skupina farizejov, Petrova obrana a Judášov bozk. Ďalší výjav sa nachádza v ostení východného okna, Peter zapiera Krista. Na južnej stene v strednom páse nasledujú výjavy Kristus pred Herodesom, Kristus pred Kaifášom a pri víťaznom oblúku pravdepodobne Pilátovo umývanie rúk, poškodené sekundárne umiestneným oknom. Cyklus pokračuje na severnej stene presbytéria v dolnom páse výjavmi Bičovanie Krista, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža a vrcholí scénou Kalvária s tromi krížmi a so skupinou troch Márií a sv. Jánom pod Ukrižovaným Ježišom. Na záverovej stene polygónu presbytéria je kompozícia Snímanie z kríža, pod východným oknom Kristus Trpiteľ, nasleduje Oplakávanie Krista, pod južným oknom postavy dvoch svätých biskupov, Ukladanie do hrobu a Zmŕtvychvstanie Krista. Záverečným zobrazením je monumentálny výjav Kristus s krížom, opäť poškodené sekundárnym oknom. Na víťaznom oblúku zo strany lode sa nachádza monumentálny Posledný súd s postavou Krista Pantokrata v mandorle. Na východnej strane presbytéria, v ostení kruhového okna je netradičné zobrazenie sv. Trojice v podobe hlavy s troma tvárami. V rokoch 1976 - 1977 sa uskutočnil reštaurátorský výskum malieb v ochtinskom kostole. Profesor Milan Togner a akad. mal. Jiří Josefík zaviedli pojem Majster ochtinského presbytéria pre autora týchto fresiek. Je autorom taktiež výmaľby presbytéria kostola v Koceľovciach, no tieto fresky sú hodnotené ako vyspelejšie, autor upúšťa od lineárnosti a výrazných kontúr, postavy sú živšie a gestá výraznejšie.[4]
-
Fresková výmaľba svätyne
-
Zobrazenie Poslednej večere
-
Najsvätejšia trojica ako Trojhlav
-
Barokový oltár
-
Fresky na víťaznom oblúku
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11926
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ a b c Ochtiná [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Ochtiná, kostol ev. a. v. [online]. OZ Gotická cesta. Dostupné online. Archivované 2016-10-24 z originálu.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Apsida.sk - profil kostola
- Gemerský seniorát - kontaktné údaje na Cirkevný Zbor
- OZ Gotická cesta Archivované 2016-10-24 na Wayback Machine - informácie o kostole