Rotunda Všetkých svätých (Dechtice)
| Rotunda Všetkých svätých | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Trnava |
| Obec | Dechtice |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | rímskokatolícka |
| - provincia | západná |
| - arcidiecéza | Trnavská arcidiecéza |
| - dekanát | Smolenice |
| Súradnice | 48°33′05″S 17°35′42″V / 48,551389°S 17,595°V |
| Štýly | románsky, barok |
| Výstavba | 1172 |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - súčasť | Stredoveké nástenné maľby |
| - dátum vyhlásenia | 1991 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 793 |
| - dátum zápisu | 17. 9. 1963 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci obce (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Church of All Saints, Dechtice | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Rotunda Všetkých svätých je románska, neskôr slohovo upravovaná sakrálna stavba v obci Dechtice v okrese Trnava v Trnavskom kraji.
Najstaršia stavba v tejto západoslovenskej obci ležiacej na úpätí Malých Karpát sa do dejín architektúry na Slovensku zapísala okrem času svojho vzniku aj svojím zaujímavým stavebným prevedením - kým zvonku vyzerá ako typický kostol s loďou a vežou, na zaklade interiérovej stavebnej dispozície je zaraďovaná k stavbám rotundového typu.
Kostolík sa stal slávnym zachovalými románskymi monumentálnymi maľbami z prvej polovice 13. storočia až poslednej štvrtiny 14. storočia.
Dejiny výstavby
[upraviť | upraviť zdroj]Stavba kostolíka, v obci označovaného aj ako Horný, vznikla v roku 1172; vyplýva to z dokumentov z kanonickej vizitácie v roku 1782. Pôvodne bola stavba vybudovaná ako jednoloďový priestor na mierne sploštenom kruhovom pôdoryse. Na východnej strane ju zakončovala polkruhová apsida. Loď zaklenuli kupolou.
V nasledujúcich obdobiach kostolík slohovo upravovali. K menším stavebným úpravám prišlo v období neskorej gotiky, no podstatné zmeny nastali v prvej polovici 18. storočia, keď k západnému priečeliu pribudla nevysoká baroková veža zakončená helmicou (v roku 1741). Tým dostal kostolík prakticky dnešný vzhľad. Stavba dostala aj nový portál v podveží čím sa pôvodný vstup z južnej strany prestal používať. Kostol bol počas oslobodzovania obce v roku 1945 počas druhej svetovej vojny vážne poškodený ruskými vojskami, kedy bola odstrelená časť veže kostola.
Vzhľad stavby
[upraviť | upraviť zdroj]Rotunda Všetkých svätých stojí uprostred dodnes používaného cintorína na miernom svahu na severnom okraji obce. Zachováva tradičnú kresťanskú stavebnú západo-východnú dispozíciu.
Ide o jedloloďovú sakrálnu stavbu s kruhovým pôdorysom, polkruhovou apsidou a pristavanou západnou dvojetážovou vežou so zvonicou. Poschodia sú viditeľné oddelené výraznými horizontálnymi rímsami. Pozoruhodné sú okná nerovnakého tvaru na jednotlivých poschodiach veže.
Pozoruhodnosťou kostolíka je stavebná dispozícia vnútorného priestoru. Valcovitý priestor zaklenutý klenbou v tvare polgule je typickým znakom rotundy a preto sa radí k tomuto typu stredovekých stavieb.
Kostolík je zaujímavý svojou interiérovou výzdobou, ktorú predstavujú nástenné maľby. Keď v roku 1932 stavbu rekonštruovali, objavili na južnej stene lode a v apside románske fresky, ktorých vznik odborníci kladú do obdobia prvej polovice 13. storočia až 14. storočia. Ide o maľby s kristologickou tematikou: výjavy zo života Ježiša Krista od jeho narodenie až po ukrižovanie (Narodenie Krista, Krst Krista, Bičovanie, Nesenie kríža, Ukrižovanie), doplnené kompozíciou Stromu života. Na južnej stene apsidy sa nachádza maľba so scénou zachytávajúcou apoštola Tomáša.
Maľby po prvý raz odborne publikoval známy český historik Václav Mencl v roku 1937. Slovenský historik umenia Vladimír Wagner (1900 - 1955) v roku 1938 v prípade dechtických nástenných malieb poukázal na vplyv severotalianskej knižnej maľby.
V roku 1961 maľby reštauroval a zakonzervoval akademický maliar a reštaurátor Andrej Kuc. [3] [4]
Interiérové vybavenie je pomerne skromné. Okrem ranobarokového insitného hlavného oltára v apside s oltárnym obrazom s výjavom zachytávajúcim zástup svätých, doplneného skulptúrami Boha Otca a Ježiša, ho tvorí niekoľko drobných plastík (Pieta, svätý Štefan, svätý Ladislav).
Stavba ako národná kultúrna pamiatka
[upraviť | upraviť zdroj]Dechtická Rotunda Všetkých svätých bola s ohľadom k stavebno-historickému vkladu do architektonických dejín Slovenska zapísaná do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok pod samostatným katalógovým číslom. Vďaka nástenným maľbám bol kostolík, spolu s ďalšími troma desiatkami sakrálnych stavieb na celom území Slovenska, okrem toho zapísaný do súboru národných kultúrnych pamiatok pod označením Stredoveké nástenné maľby.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-17]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-17]. Dostupné online.
- ↑ dechtice.sk Rotunda Všetkých svätých Dechtice
- ↑ obnova.sk Rotunda Všetkých svätých Dechtice
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rotunda Všetkých svätých (Dechtice)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Št. Podolinský, Kultúrne krásy Slovenska - Románske kostoly, Dajama, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-89226-78-8
- D. Buran a kol., Gotika - dejiny slovenského výtvarného umenia, Slovenská národná galéria a Slovart, Bratislava, 2003, ISBN 80-8059-080-X
- M. Togner, Stredoveká nástenná maľba na Slovensku, vydavateľ neznámy, Bratislava, 1988
- V. Dvořáková, J. Krása, K. Stejskal, Středověká nástěnná malba na Slovensku, Odeon, Praha, 1978, Tatran, Bratislava, 1978
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Dejiny dechtickej farnosti Archivované 2016-09-12 na Wayback Machine
- Románsky kostol v Dechticiach má 840 rokov[nefunkčný odkaz]
- Rotunda Všetkých svätých na apsida.sk
