Fotoelektrická metóda

Fotoelektrická metóda merania výstupnej práce elektrónu $-\alpha _{e}$ a teda aj reálneho potenciálu $\varphi _{i0}$ vychádza z fotoelektrického javu popísaného Einsteinovou rovnicou pre kinetickú energiu elektrónu emitovaného z kovu, ktorý je osvetlený svetlom s frekvenciou $\nu$:

$E_{k}={\frac {1}{2}}mv^{2}=h\nu -h\nu _{0}=h\nu -\left({\frac {-\alpha _{e}}{N_{A}}}\right)$

kde ${\textstyle m}$ je hmostnosť, ${\textstyle v}$ je rýchlosť, ${\textstyle h}$ je Planckova konštanta, $\nu$ je frekvencia ožarujúceho svetla, ${\textstyle \nu _{0}}$ je medzná frekvencia, pod ktorou ku fotoemisii už nedochádza (medzná frekvencia je vlastnosť materiálu, i.e. ožarovaného kovu), ${\textstyle -\alpha _{e}}$ je výstupná práca elektrónu a ${\textstyle {N_{A}}}$ je Avogadrova konštanta.

Platí teda, že súčin medznej frekvencie ${\textstyle \nu _{0}}$ a Planckovej konštanty ${\textstyle h}$ je výstupná práca elektrónu $-\alpha _{e}$:

$h\nu _{0}=-\alpha _{e}$

Pozri aj

• výstupná práca elektrónu
• reálny potenciál
• fotoelektrický jav
• termoionická metóda
• kalorimetrická metóda
• metóda vibrujúceho kondenzátora