Silvester II.

	Silvester II.
	139. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	2. apríl 999 – 12. máj 1003
Biografické údaje
Rodné meno	Gerbert d'Aurillac
Narodenie	okolo roku 950; Auvergne, Francúzsko
Úmrtie	12. máj 1003; Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	2. apríl 999
Odkazy
	Silvester II. na catholic-hierarchy.org angl. ; Silvester II.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Silvester II., vlastným menom Gerbert z Aurillacu (Gerbert d'Aurillac) (* okolo 950 Auvergne, † 12. máj 1003 Rím) bol pápež (999 – 1003) a významný učenec svojej doby, ktorý do Európy priniesol arabské znalosti matematiky a astronómie.

Život

Narodil sa medzi rokmi 940 a 950 v kraji Auvergne vo Francúzsku. Okolo roku 963 vstúpil do kláštora sv. Geralda v Aurillacu. Keď roku 967 navštívil kláštor barcelonský gróf Borell, opát ho požiadal, aby vzal Gerberta so sebou do Španielska, kde by mohol získať ďalšie vzdelanie. V nasledujúcich rokoch študoval Gerbert v katalánskom meste Vic v starostlivosti tunajšieho biskupa. Tu sa zoznámil s arabskými znalosťami matematiky a prírodných vied, vďaka ktorým získal povesť znalca mágie.

V roku 969 uskutočnil spolu s Borellom a biskupom Hattonom z Vichu púť do Ríma. Tu si ho všimol pápež Ján XIII. a odporučil ho cisárovi Ottovi I., ktorý z neho urobil učiteľa svojho mladého syna neskoršieho cisára Otta II. O niekoľko rokov neskôr mu dal Otto súhlas, aby študoval na katedrálnej škole v Remeši, kde ho remešský arcibiskup Adalberon čoskoro vymenoval učiteľom. Roku 982 ho Otto II. vymenoval opátom v meste Bobbio. Opátstvo však bolo takmer zničené predchádzajúcim opátom, Gerbert sa ho síce snažil obnoviť, ale po smrti Otta II. sa vrátil do Remeša. Z tejto školy potom už ako predstavený vytvoril stredisko francúzskej učenosti a dal tu matematickým vedám taký význam, aký skôr na Západe nemali. Stal sa rovnako sekretárom arcibiskupa.

V roku 985 sa zaplietol do politiky. Keď sa francúzsky kráľ Lothar snažil získať Lotrinsko od Otta III., Gerbert a arcibiskup Adalberon sa mu postavili podporou Huga Kapeta. Keď roku 986 zomrel Lothar a o rok neskôr aj jeho syn Ľudovít V., obaja podporili Huga Kapeta, ktorý bol potom zvolený kráľom Francúzska a ukončil tak vládu dynastie Karlovcov.

Adalberon označil Gerberta za svojho nástupcu, keď však v júni 988 zomrel, Hugo Kapet vymenoval miesto neho Arnulfa, ľavobočka kráľa Lothara. V roku 991 bol Arnulf pre údajnú zradu voči kráľovi zosadený a na prianie Hugo Kapeta bol Gerbert zvolený ako jeho následník. Jeho zvolenie však vyvolalo taký odpor, že pápež Ján XV. poslal do Francúzska legáta, ktorý ho dočasne zbavil biskupskej hodnosti. Gerbert sa snažil dokázať, že toto rozhodnutie bolo nezákonné, ale synoda v roku 995 prehlásila Arnulfovo zosadenie za neplatné.

Na pozvanie Otta III. sa Gerbert v júli 995 odobral do Magdeburgu a stal sa učiteľom tohto, v tej dobe pätnásťročného, mladíka. V roku 996 sa zúčastnil jeho korunovácie v Ríme a pápež Gregor V., Ottov bratanec, ho potom v apríli 998 vymenoval arcibiskupom ravennským. Po smrti Gregora V. bol 2. apríla 999 s podporou cisára zvolený pápežom. Zvolil si meno Silvester II. (podľa pápeža Silvestra I., radcu cisára Konštantína Veľkého) a stal sa prvým Francúzom na pápežskom stolci.

Silvester II. zavrhol všetko, čo skôr ako Gerbert hájil, stal sa horlivým zástancom pápežských práv a potvrdil svojho súpera Arnulfa za arcibiskupa remešského. Potvrdil zriadenie arcibiskupstva v Hniezdne, Štefanovi I. poslal kráľovskú korunu a povýšil tak Uhorsko na kráľovstvo, potvrdil tiež zriadenie arcibiskupstva v Ostrihome. Keď v roku 1001 vypuklo v Ríme povstanie proti cisárovi, Otto a Silvester boli nútení utiecť do Ravenny. Otto viedol dve neúspešné výpravy, aby znovu získal kontrolu nad mestom a zomrel pri tretej výprave 24. januára 1002. Silvester sa vrátil do Ríma čoskoro po Ottovej smrti, hoci vzbúrená šľachta mala stále moc. Zomrel 12. mája 1003 a je pochovaný v bazilike svätého Jána v Lateráne.

Dielo

Gerbert z Aurillacu je považovaný za jedného z najväčších učencov svojej doby. Bol najmä významným matematikom, je autorom rady matematických prác. Pripisuje sa mu zavedenie arabských číslic v Európe. Zoznámil sa s ich používaním v Španielsku a dokázal z hlavy robiť výpočty, ktoré boli veľmi ťažkosti pre tých, ktorí uvažovali pomocou rímskych číslic. Do Európy znovu vrátil abakus. V Remeši zostrojil hydraulický organ, ktorý prekonal všetky, do tej doby známe nástroje, kde vzduch musel byť pumpovaný ručne. Môže byť tiež autorom popisu astrolábu, ktorý bol vydaný Hermannom Contractom o nejakých 50 rokov neskôr. V liste z roku 984 žiada Lupita z Barcelony o preklad arabských astronomických diel.

Ako pápež začal rozhodný boj proti široko rozšíreným praktikám svätokupectva a konkubinátu medzi duchovenstvom, trvajúc na tom, že iba schopný a bezúhonný muž sa môže stať biskupom. Toho sa týka dogmatické pojednanie De corpore et sanguine Domini.

Dochované spisy Gerberta z Aurillacu vydal Migne v 139. zväzku Patrologia latina.

Matematické spisy

Libellus de numerorum divisione
De geometria
Epistola ad Adelbodum
De sphaerae constructione
Libellus de rationali et ratione uti

Cirkevné spisy

Sermo de informatione episcoporum
De corpore et sanguine Domini
Selecta e concil. Basol., Remens., Masom., etc.

Listy

Epistolae ante summum pontificatum scriptae (218 listov, vrátane listov cisárovi, pápežovi a rôznym biskupom)
Epistolae et decreta pontificia (15 listov biskupom vrátane Arnulfa, opátom, jeden list uhorskému kráľovi Štefanovi I., jeden pochybný list Ottovi III., päť krátkych básní)

Ostatné

Acta concilii Remensis ad S. Basolum
Leonis legati epistola ad Hugonem et Robertum reges

Gerbert z Aurillacu v legendách

Gerbertova povesť znalca magických umení bola zdrojom legiend, ktoré ho vykresľovali ako čarodejníka vo spolku s diablom.

Jedna z legiend tvrdila, že vlastnil knihu kúziel, ktorú ukradol arabskému filozofovi v Španielsku. Kúzelník ho prenasledoval a mohol ho sledovať podľa hviezd, ale Gerbert sa skryl zavesený pod dreveným mostom, kde medzi nebom a zemou bol pre kúzelníka neviditeľný.

Iné legendy tvrdili, že vyrobil bronzovú hlavu, ktorá dokázala odpovedať na jeho otázky áno alebo nie; že bol vo spolku s démonkou menom Meridiana, ktorá sa objavila, keď bol odmietnutý pozemskou láskou a s ktorej pomocou sa mu podarilo nastúpiť na papežský trón (podľa iných legiend získal pápežstvo v hre v kocky s diablom). Meridiana (alebo bronzová hlava) povedala Gerbertovi, že pokiaľ niekedy bude slúžiť omšu v Jeruzaleme, diabol si pre neho príde. Gerbert potom zrušil cestu do Jeruzalema, ale keď slúžil omšu v kostole svätej Márie Jeruzalemskej (tiež nazývaný „Jeruzalemský kostol“) v Ríme, čoskoro ochorel a keď zomieral, požiadal svojich kardinálov, aby rozrezali jeho telo a rozhádzali ho po meste. V inej verzií bol dokonca napadnutý diablom, keď slúžil omšu, diabol ho zohavil a dal jeho oči démonom, aby sa s nimi hrali. Ľutujúci Silvester si potom odrezal ruky a jazyk.

Nápis na jeho hrobke čítaný v časti Iste locus Silvestris membra sepulti venturo Domino conferet ad sonitum („Toto miesto, pri príchode Pána, vydá zvuku [posledná polnica] pochované telo Silvestra“, zle prekladané ako „vydá zvuk“) vytvoril podivnú legendu, že jeho kosti budú hrkotať v hrobke tesne pred smrťou pápeža.

Legendy o Gerbertovi z Aurillacu ako čarodejníci vznikali počas storočí po jeho smrti. Existovali aj iní pápeži, ktorí boli podozrievaní z čarodejníctva, napríklad Ján XXI. a Benedikt XII. Gregor XII. bol vypočúvaný kvôli magickým praktikám na koncile v Pise v roku 1409.

Pozri aj

Zoznam kardinálov vymenovaných Silvestrom II.

Iné projekty

Astronomický portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Silvester II.

Predchodca:
Gregor V.

Pápež
Silvester II.
(zoznam)

Nástupca:
Ján XVII.

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František