Preskočiť na obsah

Giuseppe Parini

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Giuseppe Parini
taliansky básnik, spisovateľ, učiteľ
Giuseppe Parini, Taliansky básnik, spisovateľ, učiteľ
Giuseppe Parini, Taliansky básnik, spisovateľ, učiteľ
Osobné informácie
Rodné menoGiuseppe Antonio Maria Gaetano Parini
PseudonymDarisbo Elidonio
Narodenie23. máj 1729
 Bosisio Parini Lombardsko Taliansko
Úmrtie15. august 1799 (70 rokov)
 Miláno
Národnosťtalianska
Zamestnanieučiteľ
Dielo
Žánrebáseň, próza, lit. kritika
Literárne hnutieneoklasicizmus
DebutAlcune poesie di Ripano Eupilino (1752)
Významné práceIl Giorno, (1763)
Ovplyvnený
Ovplyvnil
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGiuseppe Parini
(multimediálne súbory na commons)

Giuseppe Parini (*23. máj 1729 Bosisio al Lago Pusiano dnes Bosisio Parini — † 15. august 1799 Miláno) bol taliansky básnik, ktorý tvoril svoje autorské texty aj v lombardskom jazyku popri taliančine. V mladom veku používal literárny pseudonym Darisbo Elidonio. Tvoril poéziu, prózu a písal literárnu kritiku. Po štúdiu v Miláne sa zamestnal ako profesor na katedre rétoriky a literatúry na škole, ktorú riadili jezuiti.

Básnik Giuseppe Parini bol vysvätený za kňaza v roku 1754. Prijal program osvietenstva a poéziu chápal ako výchovnú silu pre „užitočných“, pričom si často osvojoval rigorózny neoklasicistický štýl. Na mravnú otupenosť aristokracie zaútočil v básni Il Giorno, svojom majstrovskom diele, jedinečnej básni svojho druhu. Satiricky a didakticky písal o tom ako básnik, možno parodujúci vo svojej dobe zneužívanú didaktickú báseň, predstieral, že píše akýsi druh etikety pre „Giovina Signore“ (slov. mladého pána). Je pri tom epicky satirický, keďže dáva satire rozmery básne. Výsledkom je skvelý hovoriaci obraz smiešnej talianskej šľachty osemnásteho storočia, pompéznej a márnomyseľnej, hrdej a márnivej, mäkkej a nečinnej.[1] Tento jeho umelecký počin však zostáva vo zvláštnom paradoxnom svetle toho, ako ho zachraňovala milánska šľachta pred nezamestnanosťou a biedou. Parini pochádzal z rodiny menej majetného negocianta cien hodvábu, ktorý zanechal za sebou chudobnú vdovu - Pariniho matku.[1]

V mladosti sa pohyboval medzi arkádskymi básnikmi, tento literárny štýl však neskôr zanechal. Tiež ho poznali pod pseudonymom Darisbo Elidonio. Jeho debutová básnická zbierka je Alcune poesie di Ripano Eupilino[1](slov.Niekoľko básní Ripana Eupilina, 1752).[pozn. 1]. Za vrcholné dielo sa považuje Il Giorno, v ktorom opisuje deň šľachtica ako satirický obraz, čo sa považuje za kritiku tejto spoločenskej triedy. Il Giorno má štyri časti: Il Matino (1763), Il Mezzogiorno (1765), Il Vespro (1801), La Notte (1801). Verše v Il Giorno sú desaťslabičné a nerýmované (blankvers). Najlepšie zvládnutou témou u Pariniho je ľúbostná lyrika.

V neskorších dielach sa zaoberá mravnými, výchovnými a zdravotnými otázkami, napr. L´ Educazione (1764). Po smrti mu vyšla Dialogo sopra la nobilità (Rozprava o šľachte).

Parini napísal aj niekoľko príležitostných básní, kantátu La figlia di Jefte, libreto pre Ascanio in Alba od W. A. Mozarta a niekoľko kratších prozaických textov.[2] [3] Parini písal v lombardčine, v milánskom dialekte, napríklad tieto sonety: In morte del curato Ciocca, Magon dij damm de Milan per i baronad de Franza, In morte di Domenico Balestrieri (1780)[4]. V jeho repertoári sa nachádzajú piesne, scherzá, tercíny, voľné verše, sonety.[1]

  1. Alias Eupilino je odvodený od vyschnutého jazierka pri meste Bosisio Parini

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d Giuseppe Parini [online]. Treccani, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  2. Giuseppe Parini [online]. Catholic Encyclopaedia, [cit. 2022-12-21]. Catholic Encyclopaedia Dostupné online.
  3. JURÍČEK, Ján. Malá encyklopédia spisovateľov sveta. 2. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. S. 425.
  4. Collezione delle migliori opere scritte in dialetto milanese, Volume IX. Milano, presso Giovanni Pirotta, 1816. Pag. 89. Milano, Taliansko : tlač. Giovanni Pirotta, 1816. Dostupné online. S. 89. Archivované z originálu. (lombardčina)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]