Jozef I. (Svätá rímska ríša)
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Jozef I. | |
| Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, arcivojvoda rakúsky | |
 Jozef I. na dobovom portréte | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Habsburgovci |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 26. júl 1678 Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
| Úmrtie | 17. apríl 1711 (32 rokov) Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
| Pochovanie | Kapucínska krypta |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo |
pozri rodinné pomery |
| Otec | Leopold I. |
| Matka | Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská |
| Ďalšie tituly | |
| cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa | |
| 1705 – 1711 | |
| Predchodca | Leopold I. |
| Nástupca | Karol VI. |
| kráľ rímsky | |
| 1690 – 1711 | |
| Predchodca | Leopold I. |
| Nástupca | Karol VI. |
Ďalšie tituly
| |
| Odkazy | |
 | Jozef I. (multimediálne súbory na commons) |
Jozef I. Habsburský (* 26. júl 1678, Viedeň – † 17. apríl 1711, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, rímskonemecký cisár (od r. 1705; korunovácia sa konala r. 1690), český a uhorský kráľ z rodu Habsburgovcov, najstarší syn cisára Leopolda I. a jeho tretej manželky Eleonóry Magdalény Falcko-Neuburskej.
Otcov následník
[upraviť | upraviť zdroj]Už od narodenia bol predurčený za otcovho následníka a Leopold mu preto ešte počas života zaistil nástupníctvo v monarchii i na cisárskom tróne. Uhorská korunovácia deväťročného Jozefa sa konala 9. decembra 1687 v dnešnej Bratislave, ako jedenásťročný bol 24. januára 1690 zvolený a o dva dni neskôr korunovaný v Augsburgu za rímskeho kráľa. Jeho česká korunovácia sa naopak nikdy neuskutočnila.
Inteligentný a schopný mladík prešiel náročnou výchovou budúceho panovníka, vyznačoval sa predovšetkým jazykovým nadaním (ovládal sedem rečí) a záujmom o hudbu, ktorú podľa vzoru svojho otca i komponoval. Za tienistú stránku jeho života bol považovaný značný záujem o ženy, ktorý prejavoval od svojej mladosti. Aféry a škandály vyplývajúce z jeho vzťahu čerili pokojné ovzdušie viedenského dvora, kde v Leopoldovej dobe vládla mravopočestná atmosféra. Veľké nádeje boli kladené v tomto smere do Jozefovho sobáša s Amáliou Vilhelmínou (konal sa 24. februára 1699). Mali spolu dcéru Máriu Jozefu Habsburskú (1699 – 1757). Sobášom s Augustom III. Saským sa najskôr stala manželkou saského kniežaťa a neskôr aj poľskou kráľovnou. Mária Jozefa mala ešte dvoch mladších súrodencov: brata Leopolda Jozefa (1700 – 1701) a sestru Máriu Amáliu (1701 – 1756). Jozef neostal svojej žene verný a pravdepodobne ju po niekoľkých rokoch manželstva dokonca nakazil pohlavnou chorobou, v dôsledku ktorej ostala neplodná.
Hospodárske dedičstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1705 zomrel cisár Leopold I. a Jozefovi sa otvorila cesta k samostatnej vláde. Smer, ktorým sa táto vláda bude uberať, naznačovali ešte za otcovho života jeho reformné postoje a konflikty s otcovými osvedčenými štátnikmi.
Hospodárska situácia krajín monarchie nebola priaznivá. V dôsledku dlhodobých vojen vzrastalo daňové zaťaženie poddaných, čo spôsobovalo nespokojnosť širokých más obyvateľstva. Na panovníckom dvore vládla byrokracia, neporiadky, úplatkárstvo a protekcionárstvo.
Dvadsaťsedemročný Jozef bol však už schopným vladárom odhodlaným k radikálnym opatreniam. Obklopil sa pragmatickými politikmi a diplomatmi, s pomocou ktorých sa usiloval o správu a finančné reformy monarchie a o upevnenie svojho postavenia ako cisára rímskonemeckej ríše. Už krátko po nástupe na trón uskutočnil viaceré zmeny. Posilňoval úlohu centrálne riadenej štátnej byrokracie. Reformy začali i v oblasti berného systému.
Vojnové konflikty
[upraviť | upraviť zdroj]Jozef sa ako zdatný politik prejavil aj ako nadaný vojvodca. Ešte v roku 1702 viedol armádu pri obliehaní pevnosti Landau v Nemecku, kde osvedčil svoje vojvodcovské schopnosti.
Po svojom otcovi zdedil otvorený vojnový konflikt, vojnu o španielske dedičstvo. Habsburská monarchia v nej spolu s Anglickom, Nizozemskom a ďalšími štátmi bojovala proti Francúzsku v snahe presadiť Jozefovho mladšieho brata Karola na španielsky trón.
Okrem tejto vojny, v ktorej monarchia zaznamenala (predovšetkým zásluhou anglických spojencov a vojenských schopností Jozefovho vynikajúceho vojvodcu Eugena Savojského) rad úspechov (porážka vojsk francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a jeho spojencov v bitke pri Malplaquete v r. 1709), musel sa Jozef vyrovnať i s tlakom švédskeho kráľa Karola XII. a s povstaním vojsk Františka II. Rákociho v Uhorsku, ktoré 12. mája 1703 vpadli na Slovensko.
Zo strany švédskeho kráľa, ktorý r. 1706 vpadol do Sliezska a neskôr do Saska, hrozilo nebezpečenstvo, že sa spojí proti Jozefovi s Francúzskom. Jozef I. uzavrel tzv. altranstädtskú konvenciu, na základe ktorej sa Karol XII. vzdal za značné ústupky účasti na západoeurópskom mocenskom boji. Rovnako v Uhorsku, kde ho v júni 1707 vzbúrenecký snem (tzv. onódsky) zosadil z trónu, podarilo sa Jozefovi I. získať prevahu a rozvinúť mierové rokovania, na základe ktorých stavovské hnutie začalo upadať.
Jozef sa obrátil s výzvou na obyvateľov Uhorska, sľúbil amnestiu a splnenie všetkých oprávnených požiadaviek. Časť šľachty a duchovenstvo podporili Jozefa I., no František II. Rákoci a mnohí ďalší pokračovali v odboji, v ktorom chceli pre Uhorsko vybojovať samostatnosť. Nanovo vzplanuli boje, v ktorých však kráľovské vojská získali po bitke pri Trenčíne v roku 1708 prevahu. Po ďalších porážkach povstanie strácalo svojich prívržencov a upadalo. 1. mája 1711 kapitulovali zvyšky kuruckej armády pri Satu Mare (Szatmár), kde bol tiež podpísaný Satmársky mier, ktorý zabezpečoval Habsburgovcom vládu nad Uhorskom.
Koniec života
[upraviť | upraviť zdroj]Nedožil sa však konečného vyriešenia situácie ani vo vojne o španielske dedičstvo, pretože neočakávane zomrel vo veku necelých 33 rokov. Jeho smrťou sa prerušil i reformný proces, ktorý v habsburskej monarchii musel počkať až na vládu Jozefovej netere Márie Terézie a predovšetkým jeho prasynovca a menovca Jozefa II.
Jozef I. bol po smrti pochovaný v rodovej hrobke Habsburgovcov pod kláštorom viedenských kapucínov.
Rodinné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]S manželkou Amáliou Vilhelmínou (* 21. apríl 1673 – † 10. apríl 1742) sa im narodili tri deti:
- Mária Jozefa Habsburská (* 8. február 1699 – † 17. november 1757), manžel August III. Wettin (1696 – 1763), poľský kráľ
- Leopold Jozef (* 29. október 1700 – † 4. august 1701)
- Mária Amália Habsburská (* 22. október 1701 – † 11. december 1756), manžel bavorský kurfirst Karol VII. Albrecht (1697 – 1745), neskorší rímsky cisár Karol VII.
Rodokmeň Jozefa I.
[upraviť | upraviť zdroj]Panovnícke pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Jozef I. Habsburský
| ||
| Predchodca Leopold I. Habsburský |
Cisár Svätej rímskej ríše 1705 – 1711 |
Nástupca Karol VI. Habsburský |
| Český kráľ 1705 – 1711 | ||
| Uhorský kráľ 1705 – 1711 | ||
| Arpádovci |
| .svg) | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Přemyslovci |
| |||||
| Wittelsbachovci |
| |||||
| Anjouovci |
| |||||
| Luxemburgovci |
| |||||
| Habsburgovci |
| |||||
| Jagelovci |
| |||||
| Huňadyovci |
| |||||
| Jagelovci |
| |||||
| Zápoľskovci |
| |||||
| Habsburgovci |
| |||||
| Habsbursko-lotrinská dynastia |
| |||||