Preskočiť na obsah

Jozef Maximilián Petzval

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Jozef Maximilián Pecval)
Jozef Maximilián Petzval
slovenský fyzik, matematik a vynálezca
Jozef Maximilián Petzval, Adolf Dauthage
Jozef Maximilián Petzval, Adolf Dauthage
Narodenie6. január 1807
Spišská Belá, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie19. september 1891 (84 rokov)
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko, (dnes Rakúsko)
Alma materKráľovská univerzita v Pešti
RodičiaJán Fridrich Petzval, Zuzana, rod. Kreutzmannová (* 20. apríl 1776 – † 16. jún 1853)
SúrodenciOto Petzval
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Maximilián Petzval
Múzeum J. M. Petzvala v jeho rodnom dome v Spišskej Belej

Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval[1] alebo Jozef Maximilián Pecval[2] (* 6. január 1807, Spišská Belá – † 19. september 1891, Viedeň, Rakúsko) bol slovenský[pozn 1] fyzik, matematik a vynálezca. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky.

Vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Základné vzdelanie získal v Kežmarku. Gymnázium navštevoval v Podolínci a v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na peštianskej univerzite. Po absolvovaní tamojšieho inžinierskeho inštitútu (Institutum geometricum) sa v roku 1828 zapísal na filozofickú fakultu, kde bol v roku 1831 vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky. V roku 1832 obhájil na filozofickej fakulte doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite.

Kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1837 bol menovaný riadnym profesorom vyššej matematiky. Od roku 1837, kedy bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, tam 40 rokov prednášal matematiku. Vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc, bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik. Venoval sa akustike a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, balistike, analytickej mechanike, vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. ortoskopu).

Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Objektív, ktorý skonštruoval vďaka presným výpočtom v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. To v praxi znamenalo, že samotná expozícia fotografickej platne trvala menej ako minútu (predtým 5 až 30 minút, v závislosti od počasia – resp. svetelných podmienok, počas ktorých sa fotografovaný objekt nesmel pohnúť). Preto je Petzval pokladaný za zakladateľa modernej fotografie. Ďalej navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, dvojoký ďalekohľad, zrkadlovú Petzvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie (prenosný reflektor s priemerom 1,3 m na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra), zdokonalil mikroskop. Vypracoval aj projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji. Petzvalovým prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.

Najvýznamnejšie práce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • v roku 1847 Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom.
  • Integration der linearen Differentialgleichungen mit constanten und veränderlichen Coefficienten, Kaiserliche Akademie der Wissenschaften, Wien, 1851.

10 rokov po smrti J. Petzvla sa našli časti rukopisov:

  • Teória systémov tónových osnov,
  • Teória oporných čiar
  • Pecvalove sedemmiestne logaritmy.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Petzval dostal množstvo pôct a vyznamenaní. Od roku 1846 bol dopisujúcim členom a od 1849 riadnym členom viedenskej akadémie vied. V roku 1873 ho prijali za člena Uhorskej akadémie vied. Bol vyznamenaný i radom Františka Jozefa. Jednota českých matematikov ho roku 1881 zvolila za čestného člena.

V roku 1957 bola v Maďarsku založená pamätná Cena Jozefa Petzvla – ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a divadelnej technológie. Okrem toho existuje aj Medaila Jozefa Petzvala. Po vyfotografovaní Odvrátenej strany Mesiaca jeden kráter v blízkosti južného pólu nazvali jeho menom.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Za slovenského fyzika/matematika ho označujú[3][4][5], niektoré zdroje jeho národnosť neuvádzajú[6][7][2][8], resp. ho spomínajú ako „spišského rodáka“[9]. Ako rakúskeho matematika ho uvádza.[10]
    O jeho pôvode je známe, že „Petzvalov otec Ján Fridrich pochádzal z dediny Loděnice na Morave; pôvodne si písal Pecival, ba je o ňom dokonca záznam, že bol 'Bohemus' a že pochádzal 'aus Mahren'“.[11] Na Spiši sa však rodina aspoň čiastočne ponemčila.[11]
    Problematiku národnosti a prisvojovania si Petzvala osvetľuje článok[12], ktorý uvádza, že za Slováka ho pokladal český fyzik Viktor Teissler. Prvý Petzvalov životopisec Lajos Eményi v knihe Dr. Josef Petzvals Leben und Verdienste (1902) píše, že Pecval dobre ovládal nemčinu, latinčinu a francúzštinu a „dostatočne zbehlý“ bol v angličtine a maďarčine. Maďarský preklad tejto knihy s názvom Petzval József élete és érdemei (Budapest 1906) však už obsahuje tvrdenie, že Petzval vedel dobre po nemecky, latinsky a maďarsky a zbehlý bol v angličtine a francúzštine. Július Dančo to hodnotí: „Prekladateľov zámer je zrejmý.“ Inak však Eményi narážal na nezáujem o Petzvala v Uhorsku, v liste Michalovi Greisingerovi zo 4. mája 1903 si výslovne sťažoval: „… či azda preto, že Pecval nespieval vlastenecké košutovské piesne?“[12] Josef Maria Eder (Geschichte der Photographie, 1932) ho pokladal za Nemca, doklady k tomu neuvádzal. V ďalšej maďarskej monografii od Jánosa Seresa (Petzval József : 1807-1891 : a fényképező optika magyar származású feltalálójának mérnöki, professzori és feltalálói működése, 1954) o ňom píše výhradne ako o Maďarovi. Rovnako Sándor Majoros v článku „Magyar volt-e Pezval Jószef?“, ktorý za doklad toho, že bol Maďar považuje Petzvalov ďakovný list z roku 1973, kde píše „…ako verný syn maďarskej vlasti“, pričom obchádza to, že Petzval neuvádza národnosť, ale štát.[12] Počas pôsobenia vo Viedni sa Petzval verejne nehlásil za Slováka, rovnako sa nehlásil ani k inej národnosti.[12]
    Ondrej Pöss: „J. M. Petzval patril v 19. storočí medzi najvýznamnejších vedcov zo Slovenska. O jeho národnosti prebehla diskusia temer v každej práci, v ktorej sa hodnotil jeho život a dielo. Túto otázku ani dnes nie je možné jednoznačne uzavrieť.“[13]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ PETZVAL, Jozef Maximilián. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VII O – Q. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2020. 718 s. ISBN 978-80-8149-127-6. S. 417 – 418.
  2. ↑ a b PECVAL, Jozef Maximilián. In: Slovenský biografický slovník : od roku 833 do roku 1990. Zväzok IV M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 562 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 425 – 426.
  3. ↑ Petzval, Jozef Maximilián. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor), december 1982, roč. XII, čís. 138, s. 4394. ISSN 0231-9047.
  4. ↑ Petzval Jozef Maximilián. In: Malá československá encyklopedie. 1. vyd. Zväzok IV M – Po. Praha : Academia, 1986. 992 s. S. 873.
  5. ↑ Petzval, Jozef Maximilián. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 546.
  6. ↑ Petzval, Maximilián Jozef. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok IV N – Q. Bratislava : Veda, 1980. 600 s. S. 318.
  7. ↑ Petzval Maximilián Jozef. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. S. 382.
  8. ↑ PETZVAL, Jozef Maximilián. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, 1999. 384 s. ISBN 80-7090-537-9. S. 260.
  9. ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok III : (od roku 1848 do konca 19. storočia). Bratislava : Veda, 1992. 831 s. ISBN 80-224-0078-5. S. 613.
  10. ↑ Petzval, Joseph. In: Brockhaus – die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim : Bibliographisches Institut & F.A. Brockhau, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.
  11. ↑ a b TIBENSKÝ, Ján. Dejiny vedy a techniky na Slovensku. 1. vyd. Martin : Osveta, 1979. 543 s. S. 197.
  12. ↑ a b c d DANČO, Július. K pôvodu Jozefa M. Petzvala. Dějiny věd a techniky (Praha: Československá společnost pro dějiny věd a techniky v nakl. Academia), 1972, roč. 5, čís. 3, s. 165 – 168. ISSN 0300-4414.
  13. ↑ PÖSS, Ondrej. Jozef Maximilián Petzval. In: TIBENSKÝ, Ján, a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Obzor, 1988. 1008 s. S. 407 – 413.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zápis o pokrstení v matrike katolíckej farnosti Spišská Belá
  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
  • CHOMA, Milan. Jozef Maximilián Petzval a Otto Baltazár Petzval : významní matematici zo Spišskej Belej. [s.l.] : JADRO, 2007. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jozef_Maximilián_Petzval&oldid=7894631“