Južnoslovanské jazyky
(Presmerované z Južnoslovanský jazyk)
Toto je článok o južnoslovanských jazykoch všeobecne. O starší zriedkavý názov srbochorvátčiny pozri srbochorvátčina.Južnoslovanské jazyky[1][2] (staršie: južné slovanské jazyky[3], juhoslovanské jazyky[4][3] - ale porovnaj juhoslovanské jazyky) sú vetva slovanských jazykov. Vyskytujú sa na Balkánskom polostrove. Hovoria nimi južní Slovania.
Členenie
[upraviť | upraviť zdroj]južnoslovanské jazyky:[2][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16]
- západné južnoslovanské jazyky (západojužnoslovanské jazyky, juhozápadoslovanské jazyky):
- slovinčina v širšom zmysle:
- slovinčina v užšom zmysle
- vindčina - jazyk malej časti rakúskych Slovincov, silno ovplyvnený nemčinou[5][17]
- (†) prekmurčina (východná slovinčina, panónska slovinčina, zámurčina, vendčina) - jazyk uhorských Slovincov
- resijčina (rezjančina,[18] reziančina, rozajančina, ako nárečie: resijská/rezjanská/rezianská/rozajanská slovinčina) - v Taliansku; niekedy považovaná za slovanský jazyk nesúvisiaci so slovinčinou[5][19][20]
- bosniačtina-chorvátčina-čiernohorčina-srbčina (bosniačtina-chorvátčina-srbčina, srbčina-chorvátčina-bosniačtina, srbčina-chorvátčina, srbochorvátčina, chorvátosrbčina, stredojužnoslovančina, stredné južnoslovanské jazyky, centrálny južnoslovanský diasystém; zastarano: ilýrčina, juhoslovančina, južnoslovančina; ako súčasný štandardný jazyk aj: štandardná novoštokavčina, štokavčina[21]):
- srbčina (srbský variant srbochorvátčiny)
- †slavenosrbčina (slovanskosrbčina) - zmes srbčiny a ruskej redakcie cirkevnej slovančiny (ruskoslovanského jazyka); niekedy považovaná za súčasť srbčiny
- čiernohorčina - staršie považovaná za súčasť srbčiny
- bosniačtina (bosniančina) - staršie považovaná za súčasť srbčiny
- chorvátčina v širšom zmysle (= chorvátsky variant srbochorvátčiny):
- chorvátčina v užšom zmysle - t. j. západná časť štokavských nárečí a (dnešný či historický) spisovný jazyk na nich založený
- kajkavčina (ako nárečie: kajkavské nárečia) resp. kajkavský literárny jazyk [22][23][24] - prechod medzi chorvátčinou v užšom zmysle a čakavčinou na jednej strane a slovinčinou na strane druhej; od stredoveku do začiatku 19. storočia niekedy považovaná za súčasť slovinčiny[25]; v 18. a na zač. 19. storočia niekedy označovaná ako (pravá) chorvátčina (namiesto dnešnej chorvátčiny v užšom zmysle)[26][25][27]
- čakavčina (ako nárečie: čakavské nárečia) - dnes na Istrii a jadranských ostrovoch, v stredoveku aj v južnom pevninskom Chorvátsku; v stredoveku a ranom novoveku označovaná ako (pravá) chorvátčina (namiesto dnešnej chorvátčiny v užšom zmysle)
- † zmes čakavčiny a chorvátskej (čakavskej) redakcie cirkevnej slovančiny - v stredovekom Chorvátsku; existencia sporná [28][16]
- burgenlandská chorvátčina (=gradiščanská chorvátčina)[29] - z čisto jazykového hľadiska väčšinou spadá pod čakavské nárečia, ale sčasti aj štokavské a kajkavské nárečia
- moliská slovančina (molizská/molisanská/molizanská slovančina, ako nárečie: moli(z)ská/molisanská/molizanská chorvátčina) - v Taliansku; často považovaná za nárečie chorvátčiny
- slovinčina v širšom zmysle:
- torlačtina (ako nárečie: torlacké nárečia, prizrensko-timocké nárečia, šopské nárečia) - tvorí prechod medzi srbčinou a bulharčinou (a teda západnými a východnými južnoslovanskými jazykmi), často sa považuje za nárečie srbčiny[30][5]
- východné južnoslovanské jazyky (východojužnoslovanské jazyky, juhovýchodoslovanské jazyky; zastarano: bulharčina v širšom zmysle):
- bulharsko-macedónske jazyky (macedónsko-bulharské jazyky, balkánskoslovanské jazyky[31][32], bulharské jazyky[33]):
- bulharčina v užšom zmysle
- pomáčtina[5][33] - často považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle
- banátska bulharčina[34] - v Banáte; často považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle
- macedónčina - staršie považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle
- egejská macedónčina[35] - v Grécku; často považovaná za súčasť macedónčiny
- †staroslovienčina a cirkevná slovančina - zaradenie do južnoslovanských jazykov nie je isté, pretože staroslovienčina sa dá tiež považovať za podobnú praslovančine[11]
- bulharsko-macedónske jazyky (macedónsko-bulharské jazyky, balkánskoslovanské jazyky[31][32], bulharské jazyky[33]):
Prechod medzi západoslovanskými a južnoslovanskými jazykmi tvorila †panónčina (=panónska slovančina) - pozri napr. v článku západoslovanské jazyky.
V minulosti niektorí autori (napr. Czambel) považovali aj slovenčinu za (pôvodom) južnoslovanský jazyk, ktorý bol neskôr počeštený a prípadne popoľštený.[36]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Južné slovanské jazyky sa vyznačujú týmito javmi:[37]
- Futurum tvoria opisne pri dokonavých aj nedokonavých slovesách spojením pomocného slovesa byti, choteti a tvaru infinitívneho, prézentného alebo l-ového príčastia. Príklady: chorvátčina: pisat ću, napisat ću, budem pisao ; srbčina: pisaću, napisaću, hoću da napišem ; bulharčina: šte piša, šte napiša, macedónčina: ḱe pišuvam, ḱe napišam.
- Krátke aj dlhé adjektívne tvary. Príklady: chorvátčina: mlad, mladi ; bulharčina: chubav den, chubavijat den; macedónčina: star, postar, najstar.
- Formant –ov- je príznakom plurálových tvarov. Príklady. Srbčina: drug – drugovi. Bulharčina: dǎb – dǎbove (porovnaj, čiastočne v češtine pán – pánové). Macedónčina: den - denovi.
- Zachovali sa jednoduché minulé časy aorist a imperfektum
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ južnoslovanský. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 243.
- ↑ a b KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 78, 88-90.
- ↑ a b DVONČ, L. K otázke termínov Juhoslovan (-ia), juhoslovanský. In: Slovenská reč 4 1957 [1]
- ↑ juhoslovanský. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ a b c d e MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 64 – 95, 12.
- ↑ KREJČÍ: Jihoslovanské jazyky. Základní informace o jihoslovanských jazycích pro posluchače předmětu Slovanské areály. Slovinština; srbochorvatština (srbština, chorvatština, bosenština, černohorština); makedonština; bulharština. (?)2016 [2]
- ↑ Slavic [online]. ethnologue.com, [cit. 2021-10-30]. Dostupné online.
- ↑ Glottolog 4.4 - South Slavic [online]. glottolog.org, [cit. 2021-10-30]. Dostupné online.
- ↑ Sprachenlexikon [online]. eeo.aau.at, [cit. 2021-10-30]. Dostupné online.
- ↑ MAGOCSI, Paul R.. A New Slavic Language is Born (The Rusyn Literary Language of Slovakia). [s.l.] : East European Monographs, 1996. 147 s. ISBN 978-0-88033-331-3. S. 7,8.
- ↑ a b Indo-European Languages Balto-Slavic Family [online]. mnabievart.com, [cit. 2021-10-30]. Dostupné online.
- ↑ NOSKOVÁ, M. MATEJ ŠEKLI (ed.): MEZI SLOVANY ALIČ T. ET AL.: MED SLOVANI Ljubljana, Univerza v Ljubljani, Filozofska fakulteta 2017, 83 p.. In: LINGUA VIVA ODBORNÝ ČASOPIS PRO TEORII A PRAXI VYUČOVÁNÍ CIZÍM JAZYKŮM A ČEŠTINĚ JAKO CIZÍMU JAZYKU - ROČNÍK XIV/ 2018/ ČÍSLO 27
- ↑ BOGOZCOVÁ, I. Úvod do studia jazyků a gramatiky staroslověnštiny. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2012, S. 7 (citovaná napr. tu [https://is.muni.cz/th/ejr5k/DP_FINAL_VERZE_.pdf)
- ↑ TAFEL, Karin. Slavische Interkomprehension (eine Einführung). [s.l.] : Gunter Narr Verlag, 2009. 267 s. Dostupné online. ISBN 978-3-8233-6478-8. S. 16-21.
- ↑ Лингвистический энциклопедический словарь [online]. tapemark.narod.ru, [cit. 2021-10-30]. Dostupné online.
- ↑ a b Slovanské jazyky v historicko-kulturních souvislostech - Jihoslovanské jazyky [3]
- ↑ [4] Volkszählung 2001
- ↑ http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/1998_02/1998_02.pdf
- ↑ http://resianlanguage.blogspot.com/2016/03/language-and-history-of-resian-valley.html
- ↑ Martina Lukáčová: TERSTSKÁ LITERATÚRA: JAZYKOVO – KULTÚRNO – SPOLOČENSKÝ FENOMÉN NA PRELOME 19. A 20. STOROČIA [5] S. 172
- ↑ Pozri zdroje týchto názvov uvedené v článku srbochorvátčina
- ↑ ISO 639-3 Registration Authority Request for Change to ISO 639-3 Language Code Change Request Number: 2014-056 (completed by Registration authority) Date: 2014-7-3 [6]
- ↑ ISO 639-3 Registration Authority Request for New Language Code Element in ISO 639-3 This form is to be used in conjunction with a “Request for Change to ISO 639-3 Language Code” form Date: 2013-7-25 [7]
- ↑ Kajkavski jezík [online]. zvirek.net, 2013-11-25, [cit. 2021-10-29]. Dostupné online. Archivované 2021-10-30 z originálu.
- ↑ a b ŠAFAŘIK, Pavel Jozef. Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten von Paul Joseph Schaffarik. [s.l.] : Mit Kö. Ung. Universitäts - Schriften, 1826. 548 s. S. 235-236.
- ↑ August Ludwig von Schlözer. Allgemeine Nordische Geschichte. [s.l.] : Gebauer, 1771. 644 s. S. 334.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2021-10-31]. Dostupné online. Archivované 2021-11-03 z originálu.
- ↑ KEMPGEN, Sebastian; KOSTA, Peter; BERGER, Tilman; GUTSCHMIDT, Karl. Die slavischen Sprachen / The Slavic Languages. Halbband 2. [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2014. 1187 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11021547-2.
- ↑ Benčić, Nikola, Csenar-Schuster, Agnes, Kinda-Berlaković, Andrea Zorka et al.: Gramatika gradišćanskohrvatskoga jezika. Znanstveni institut Gradišćanskih Hrvatov / Wissenschaftliches Institut der Burgenländischen Kroaten, Željezno/Eisenstadt 2003.
- ↑ MOSELEY, Christopher. Atlas of the World's Languages in Danger. [s.l.] : UNESCO, 2010. 218 s. ISBN 978-92-3-104096-2. S. 37.
- ↑ BIDWELL, C. E. THE MORPHO-SYNTACTIC TYPOLOGY OF THE SLAVIC LANGUAGES 1964 [8], S. 16
- ↑ https://kalender.univie.ac.at/einzelansicht/?tx_univieevents_pi1[id]=24917
- ↑ a b https://eeo.aau.at/wwwg.uni-klu.ac.at/eeo/Pomakisch.pdf
- ↑ https://eeo.aau.at/wwwg.uni-klu.ac.at/eeo/BanaterBulgarisch.pdf
- ↑ https://eeo.aau.at/wwwg.uni-klu.ac.at/eeo/Aegaeis-Makedonisch.pdf
- ↑ TIBENSKÝ, Ján. Slovensko: Kultúra. [s.l.] : Obzor, 1979. 1084 s. S. 122.
- ↑ Prevzaté z článku slovanské jazyky.