Preskočiť na obsah

Tatra K2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z K2YU)
Tatra K2
Brnianska električka Tatra K2 na linke č. 5
Brnianska električka Tatra K2 na linke č. 5
Výrobné údaje
TypK2
VýrobcaČKD
Prototyp(y)1966
Rok výroby1966 – 1983
Počet vyrobených kusov569
Technické údaje
Dĺžka (bez spriahadiel)20 400 mm
Šírka2 500 mm
Výška3 050 mm
Pohotovostná hmotnosť21 900 kg
Max. rýchlosť60 km/h
Rozchod1 000 / 1 435 / 1 524 mm
Obsaditeľnosť
Miest na sedenie49
Miest na státie108 (5 os./m²)
Motory a elektrická výzbroj
MotorTE 022
Výkon4×40 kW
Elektrická výzbrojodporová UA 12
Napájacie napätie600 V DC
Logo Wikimedia Commons multimediálny obsah na Commons

Tatra K2 je dvojčlánková električka, ktorá bola vyrábaná v rokoch 1966 (prototyp v roku 1966) až 1983 v podniku ČKD Praha, závod Tatra Smíchov a ktorá bola odvodená od štandardného vozňa Tatra T3. Celkovo bolo vyrobených 569 kusov tejto prvej sériovo vyrábanej česko-slovenskej kĺbovej električky, ktorá našla uplatnenie ako u tuzemských dopravných podnikov, tak aj v zahraničí (Sarajevo a Sovietsky zväz). V súčasnosti električky K2 jazdí už iba v Bratislave, Brne a Sarajeve, predovšetkým už v modernizovanom prevedení (rekonštrukcie sú vykonávané od polovice 90. rokov 20. storočia).

Historické pozadie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pretože klasické električky koncepcie PCC nemohli nahradiť súpravy vlaky starých dvojnápravových električiek,[1] pristúpil podnik ČKD na začiatku 60. rokov 20. storočia k vývoju dvojčlánkovej električky odvodené z typu Tatra T3, ktorá bola označená ako Tatra K1 a ktorej dva prototypy boli vyrobené v roku 1964.[2] Problémy ale nastali u nespoľahlivej elektropneumatickej výzbroje.[3] Preto v roku 1966 vznikol prototypový vozeň s úplne elektrickou výzbrojou, ktorý bol označený ako K2.[4]

Výroba električiek K2 potom pokračovala, najmä pre česko-slovenské dopravné podniky, až do roku 1983. Nástupcom typu K2 sa mali stať električky Tatra KT6, ich vývoj ale bol zastavený.[5]

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Tatra K2 je jednosmerný šesťnápravový motorový električkový vozeň skladajúci sa z dvoch článkov. Po mechanickej stránke je zhodný so svojím predchodcom, električkou K1.[2] Krajné podvozky sú hnacie, prevzaté z električky Tatra T3, stredný bežný podvozok (bez motorov ale s brzdou), na ktorom spočívajú oba články, je bezmotorový s elektromagnetickými čeľusťovými brzdami a koľajnicovými brzdami.[1] Kĺbové spojenie oboch článkov karosérie sa nachádza na strednom podvozku, priechod je krytý mechom. Oproti štandardným vozidlám T3 sa v osi električky na spodku nenachádza masívny centrálny nosník, celý spodok je odľahčený.[5] V každom článku sa v pravej bočnici nachádzajú dvoje štvorkrídlove skladacie dvere ovládané elektricky.[1] Čelá električky sú vyrobené z laminátovej škrupiny a boli navrhnuté Františkom Kardausom (zhodné s typom T3).

Podlaha sa v električke K2 nachádza vo výške 900 mm nad temenom koľajnice.[6] Interiér vozňa je z vnútornej strany obložený umakartom (bočnice pod oknami), podlaha je vyrobená z vodovzdornej preglejky, ktorá je pokrytá gumovým kobercom.[1] Okenné sklá sú uchytené v karosérii pomocou gumových profilov. Horná časť okien je posuvná, k vetraniu okrem toho slúži aj štyri stropné vetracie klapky. Osvetlenie je riešené pomocou žiariviek, kúrenie je odporové, v prvom článku v stojanoch sedadiel, v článku zadnom v bočniciach.[7] Laminátové sedačky (u prvých sérií koženkové) pre cestujúcich sú v električke K2 rozmiestnené v troch radoch 2+1. V prednej časti vozňa sa nachádza oddelená kabína vodiča, ktorý ovláda električku jazdným a brzdovým pedálom.[7]

Električka K2 je vybavená elektrickou výzbrojou typu UA12 s odporovou reguláciou výkonu.[3] V krajných podvozkoch sa nachádzajú vždy dva trakčné motory TE 022 (každý poháňa jednu nápravu), ktoré sú zapojené sériovo, vzájomné spojenie oboch podvozkov je paralelné.[7] Pri rozjazde vozňa je plne využitý odpor zrýchľovača (na rozdiel od električiek T2 a T3). Napájanie riadiacich obvodov a chladenie motorov prvého podvozku je vyriešené motorgenerátorom, motory tretieho podvozku majú vlastný motorventilátor.[3] Elektrický prúd je odoberaný z trolejového vedenia pantografom na prednom článku, u vozov K2YU z prvých sérií pre Sarajevo bol zberač prúdu umiestnený na článku zadnom.

Vyrábané boli verzie K2 pre Česko-Slovensko, K2SU pre Sovietsky zväz a K2YU pre Juhosláviu, pričom rozdiely medzi jednotlivými variantmi boli malé.

Rekonštrukcia a modernizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Modernizácia zásadnejšieho charakteru električiek K2 prevádzkovaných v Česku a na Slovensku prebiehajú postupne od roku 1995, v súčasnej dobe sú už skôr uprednostňované novostavby električiek na dokladoch pôvodných starších vozňov.

Typ Modernizacia Modernizácia

v rokoch

Prevádzka
Tatra K2G el. výzbroj TV8 1995 – 2005 Ostrava, Bratislava
Tatra K2RTatra K2R.03 nový dizajn, el. výzbroj TV8 1995 – 1998

1997 – 1999

Brno
Tatra K2S nový dizajn, el. výzbroj TV14 alebo TV Progress 1998 – 2009 Bratislava
Satra II nový dizajn, el. výzbroj TV14 alebo Siemens 1998 – 201? Sarajevo
Tatra K2T el. výzbroj TV14 1999 – 2000 Brno
Tatra K2R.03-P nový dizajn, el. výzbroj TV Progress 2000 – 2002 Brno
Tatra K2P el. výzbroj TV Progress 2000 – 2005 Brno, Ostrava
Tatra K3R-N nový dizajn, el. výzbroj TV Progress, nový stredný nízkopodlažný článok 2002 – 2004 Brno
Satra III nový dizajn, el. výzbroj Siemens, nový stredný nízkopodlažný článok 2004 – 201? Sarajevo

Novostavby

[upraviť | upraviť zdroj]

Novostavby modernizovaných električiek K2 sú vykonávané od polovice prvého desaťročia 21. storočia. Vozidlá sú oficiálne vedené ako rekonštruované, fakticky ide ale o novostavby električiek (v niektorých prípadoch sú použité napr. pôvodné podvozky).

Typ Modernizacia Výroba

v rokoch

Prevádzka
Tatra K3R-N nový dizajn, el. výzbroj TV Progress, nový stredný nízkopodlažný článok 2006 Brno
Tatra K2S nový dizajn, el. výzbroj TV Progress 2007 – 2009 Bratislava
Vario LF2R.E nový dizajn, el. výzbroj TV Progress, čiastočne nízkopodlažný vozeň 2008 – 2018 Brno
Vario LF2R.S nový dizajn, el. výzbroj Škoda, čiastočne nízkopodlažný vozeň 2013 – 2014 Ostrava

Dodávky električiek

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1966 až 1983 bolo vyrobených celkom 569 električiek K2. Ich najväčšími prevádzkovateľmi sa stali niektoré česko-slovenské dopravné podniky, ktoré vozne typu K2 prevádzkujú doteraz. Časť električiek bola v 60. rokoch exportovaná do Sovietskeho zväzu, kde sa ale príliš neuchytili a boli pomerne skoro vyradené. Necelá stovka kusov bola dodaná aj do Sarajeva, kde vozidlá tohto typu doteraz jazdí.

Súčasný štát Mesto Stránka Typ Roky dodávok Počet vozňov Evidenčné čísla

pri dodaní

Poznámky Zdroj
Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina Sarajevo stránka K2YU 1973 – 1983 90 201–290  
Česko Česko Brno stránka K2 1967 – 1983 120 601–607, 1008–1117 č. 607 – prototyp, čísla 1024, 1046, 1105 bola obsadená dvakrát [8]
K2YU 1983 15 1118–1132   [9]
Ostrava stránka K2 1967 – 1969 8 802–809   [10]
K2YU 1983 2 810–811   [11]
Rusko Rusko Jekaterinburg stránka K2SU 1967 – 1969 20 801–820   [12]
Moskva stránka K2SU 1967 – 1970 60 151–211 okrem čísla 156 [13]
Novosibirsk stránka K2SU 1967 – 1969 36 121–156  
Rostov nad Donom stránka K2SU 1968 5 1001–1005   [14]
Samara stránka K2SU 1967 – 1969 30 1001–1030   [15]
Tula stránka K2SU 1969 – 1970 19 401–419   [16]
Ufa stránka K2SU 1968 – 1969 35    
Slovensko Slovensko Bratislava stránka K2 1969 – 1977 86 309–394   [6]
K2YU 1983 3 7085–7087   [6]
Ukrajina Ukrajina Charkov stránka K2SU 1968 – 1969 40 1901–1940  

Prevádzka

[upraviť | upraviť zdroj]

Prototyp

[upraviť | upraviť zdroj]

Prototyp električky K2 bol vyrobený v roku 1966 a pre skúšobné jazdy v Prahe bol označený číslom 7001.[4] Tento vozeň bol neskôr preznačený na č. 7000 a následne vystavený na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v roku 1966[4] a na konci toho istého roka bol odovzdaný do Mostu, kde skúšky pokračovali aj počas roka 1967.[17] Na prelome rokov 1967 a 1968 bol odpredaný do Brna, kde bol s číslom 607 zaradený začiatkom roka 1968 do bežnej prevádzky.[18] V roku 1969 bol predznačený na číslo 1007, vyradený bol ako prvý brniansky vozeň K2 (okrem požiarov) v roku 1988 a následne bol zošrotovaný.[18]

Česko

[upraviť | upraviť zdroj]

Brno

[upraviť | upraviť zdroj]
Historická Tatra K2 v Brne
Tatra K2YU v Brne

Najväčším prevádzkovateľom električiek K2 sa stal Dopravní podnik města Brna (DPMB). Do moravskej metropoly bolo prvých šesť vozňov (č. 601–606) dodaných začiatkom roka 1967, ich pravidelná prevádzka začala 19. februára toho istého roku.[19] Električka č. 605 bola vystavená na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu konanom v septembri, v prevádzke sa preto objavila až v októbri 1967.[20] Na začiatku roka 1968 bol zakúpený siedmy vozeň (č. 607), išlo o prototyp, ktorý bol predtým skúšaný v Prahe a Moste.[21] V roku 1969 došlo k prečíslovaniu električiek, vozne boli označené číslami 1001–1007. Dodávky električiek K2 do Brna pokračovali v rokoch 1969, 1973, 1974, 1975 a 1977 až do evidenčného čísla 1117 (spolu teda 117 kusov).[19]

Na prelome rokov 1975 a 1976 bol vozeň č. 1013 skúšobne zapožičaný do Budapešti.[22] V druhej polovici 70. rokov došlo k niekoľkým požiarom, pri ktorých boli električky K2 zničené. Preto DPMB zakúpil od ČKD náhradné vozové skrine, prípadne aj celé nové električky. Išlo o vozy č. 1024 (nový z roku 1977), č. 1046 (z roku 1979) a č. 1105 (z roku 1982).[19]

V roku 1983 pribudlo do Brna posledných 15 električiek K2 (č. 1118–1132), tentokrát v prevedení K2YU, ktoré boli pôvodne určené pre Sarajevo.[9] V roku 1984 bol vozeň č. 1118 upravený v rámci tzv. "malé modernizácie" na typ K2MM. Do prevádzky s cestujúcimi bol vypravený až po rozsiahlych skúškach na jar 1986.[7] Následne boli tieto rekonštrukcie vykonané aj u ďalších vozňov, príliš sa ale neosvedčili a električky boli neskôr uvedené do pôvodného stavu.

V roku 1995 sa začali skutočné modernizácie električiek K2, ktoré sa už blížili hranicu životnosti.[7] Najskôr bol rozbehnutý projekt Tatra K2R, ktorý sa vplyvom niekoľkých udalostí (nedostatok finančných prostriedkov, krach ČKD, ai.) transformoval do električiek Tatra K2R.03, K2R.03-P, K2T a K2P. Hlavným účelom týchto modernizácii (okrem celkovej opravy vozňa) bolo nahradenie nehospodárnej elektrickej výzbroje. Celkovo bolo modernizovaných 44 vozňov K2, ku ktorým sa v roku 2004 pridali ešte dve trojčlánkové električky Tatra K3R-N.[23]

Vozeň č. 1007 bol vyradený začiatkom roka 1988. Po dodávke poslednej série električiek Tatra T3SUCS v roku 1989, počas rokov 1989 a 1990 bola odpísaná časť najstarších vozňov K2.[7] Ďalšie električky boli vyradené v roku 1997, po roku 2003 (električka č. 1095 bola v roku 2005 odovzdaná do Technického múzea v Brne)[23] a po roku 2008, kedy sú vozy K2 nahradzované čiastočne nízkopodlažnými električkami Vario LF2. Napríklad v roku 2007 bolo doteraz v stave 39 nerekonštruovaných vozňov K2 s pôvodnou elektrickou výzbrojou, pričom celkový počet prevádzkovaných vozňov doplnilo ďalších 44 modernizovaných električiek K2 (nepočítajúc K3R-N).[23] O štyri roky neskôr klesol počet "ká dvojok" v pôvodnom stave na 30[24] a roku 2014 ich prevádzkových bolo iba 15, z toho prevažná väčšina z poslednej série z roku 1983.[25]

Vozne č. 1034, 1074 a 1104 boli po vyradení odpredané firme Pars nova, ktorá je po modernizácii (č. 1034 a 1074 – typ Satra II, č. 1104 – typ Satra III) dodala do Sarajeva.[8]

Olomouc

[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravní podnik města Olomouce v 90. rokoch 20. storočia uvažoval, vzhľadom na potrebu vyradeniu najstarších električiek T3, o nákupe dvoch alebo troch brnianskych vozňov K2. DPMO nakoniec dal prednosť nákupu nových nízkopodlažných električiek Škoda 03 T.[26]

Ostrava

[upraviť | upraviť zdroj]
Modernizovaná Tatra K2G v Ostrave

Do Ostravy boli prvé kĺbové električky z produkcie ČKD dodané už v roku 1965, vtedy išlo o typ Tatra K1.[27] Vozne typu K2 boli do Ostravy dodané v troch etapách: tri električky začiatkom roku 1967 (č. 802–804, vyrobené už v roku 1966[28]), päť v roku 1969 (č. 805–809) a posledné dve typu K2YU, pôvodne vyrobené pre Sarajevo, v roku 1983 (č. 810 a 811).[10]

Novšie vozne zakúpené v rokoch 1969 a 1983 boli v druhej polovici 90. rokov 20. storočia modernizované na typ Tatra K2G, so zvyšnými električkami sa počítalo už iba na dožitie a pre zachovanie historického vozňa.[29] Električky č. 802 a 803 ale napriek tomu boli začiatkom 21. storočia modernizované (typ K2R.P), vozeň č. 804 bol v roku 2005 vyradený a mal byť zachovaný ako historický. K tomu ale vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov nedošlo a električka bola 4. novembra 2010 odvezená do šrotu.[10]

Ako ďalšie bola vyradená električka K2G č. 810.[10] V roku 2013 boli odstavené vozne K2G č. 808 a 809, na ktorých dokladoch boli postavené vozy Vario LF2 č. 1402 a 1403. Električka č. 811 bola vyradená v roku 2017.[30] V roku 2018 boli postupne vyradené vozne K2G ev. č. 805–807, čím došlo k ukončeniu prevádzky typu K2G v Ostrave. Posledné dve prevádzkové električky K2R.P boli vyradené na jeseň toho istého roku po dodávke dvadsiatich nových električiek Stadler Tango NF2.[31] Vozeň ev. č. 802 má byť prevedený do múzejnej zbierky DP Ostrava,[32] zatiaľ čo K2R.P č. 803 sa stala historickým vozňom miestneho Krúžku priateľov MHD.[33]

Slovensko

[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava

[upraviť | upraviť zdroj]
Bratislavská električka K2 v pôvodnom náteru
Modernizovaná bratislavská električka K2S

Jedinou slovenskou električkovou prevádzkou, kam boli dodané kĺbové vozne K2, sa stala Bratislava. Prvý vozeň tohto typu sa tu objavil v roku 1969 (č. 309), pravidelné dodávky ale začali až v roku 1971 a pokračovali v rokoch 1974, 1975 a 1977 (celkovo 86 vozňov do evidenčného čísla 394).[6] Posledná električka č. 394 (od roku 1983 č. 8133) ale nikdy v prevádzke s cestujúcimi nebola, od dodania bola až do svojho vyradenia v roku 2009 využívaná výlučne ako cvičný voz. V roku 1983 boli zakúpené tri električky K2YU, ktoré boli pôvodne vyrobené pre Sarajevo a ktoré v Bratislave dostali čísla 7085–7087. V tom istom roku boli totiž ostatné vozne K2 (č. 309–393, okrem č. 318) prečíslované na rad 7001–7084. Električka č. 318 bola totiž v roku 1983 vyradená kvôli prasknutému nosnému čapu a poslúžila ako zdroj náhradných dielov.

Medzi rokmi 1998 a 2009 boli bratislavské vozne K2 modernizované na typ Tatra K2S (jeden vozeň aj na typ K2G). Posledný nerekonštruovaný vozeň K2 ev. č. 7084 bol vyradený 1. februára 2010, takže v prevádzke sú už iba modernizované typy K2G a K2S.

Prvou vyradenou K2 sa v Bratislave stal vozeň č. 318 (1983), nasledovaný v 80. rokoch ďalšími dvoma električkami (nehoda a požiar). Ďalšie elektricky boli vyradené začiatkom 90. rokov 20. storočia po dodaní električiek Tatra T6A5, nasledujúce v roku 1997 (opäť dodávka T6A5) a v roku 2009 (novostavby električiek K2S).[6]

Vozeň č. 7009 bol po vyradení v roku 1993 zaradený medzi historické vozne pod svojím pôvodným číslom 317. Po svojom vyradení v roku 2009 zostali zachované v poslednom prevádzkovom stave aj električky č. 7086 a č. 8133. Električky č. 7034 a 7038 boli po vyradení opravené v ČKD a v roku 1996 darované do Sarajeva.[6]

Bosna a Hercegovina

[upraviť | upraviť zdroj]

Sarajevo

[upraviť | upraviť zdroj]
Sarajevská Tatra K2YU

Do Sarajeva, hlavného mesta Bosny a Hercegoviny, dodalo ČKD medzi rokmi 1973 a 1983 celkovo 90 električiek K2YU, označené boli číslami 201–290.[3] Od česko-slovenských vozňov K2 sa odlišovali predovšetkým pantografom, ktorý bol u starších dodávok umiestnený na zadnom článku. Pre Sarajevo bola aj pôvodne určená dvadsiatka vozňov K2YU, ktorú v roku 1983 odkúpili české a slovenské dopravné podniky (15 ks do Brna, 2 ks do Ostravy, 3 ks do Bratislavy).

V rámci povojnovej pomoci darovalo v roku 1996 ČKD miestnemu dopravnému podniku dve opravené ojazdené bratislavské električky K2, ktoré v Sarajeve dostali čísla 291 a 292. ČKD v spolupráci s Pars nova odkúpilo aj vyradený brnenský vozeň K2 a zmodernizovalo ho na prototyp typu Satra II (1998).[8] V roku 2004 vznikli prototypy Satra II a Satra III s odlišnou elektrickou výzbrojou (oba vozne boli aj odkúpené z Brna),[8] sériové modernizácie už prebiehajú na pôvodných sarajevských vozňoch K2YU, ktorých počet tak pomaly ubúda.

Rusko

[upraviť | upraviť zdroj]
Muzeálna električka Tatra K2SU w Jekaterinburgu

Električky K2 neboli, na rozdiel od vozňov Tatra T3, v Sovietskom zväze príliš úspešné. Väčšina exportovaných vozňov bola po približne 10 rokoch prevádzky zrušená. Hoci kapacitne kĺbový vozeň vyhovoval, problémy boli s nehnaným stredným podvozkom či konštrukciou kĺbu.

Najväčším prevádzkovateľom vozňov K2SU v ZSSR bol moskovský dopravný podnik, ktorý zakúpil v rokoch 1967 až 1970 (zrejme) 60 vozov (č. 151–211, okrem č. 156), vrátane prototypu (č. 151), ktorý ale bol čoskoro odpredaný do Novosibirska. Prvá električka K2SU bola do Moskvy dodaná v januári 1967 a v prevádzke sa objavila 30. januára toho istého roku. V roku 1970 sa konala skúška súpravy tvorenej dvomi vozňami K2SU, k jej nasadeniu do pravidelnej prevádzky ale nedošlo. V roku 1976 jazdilo v Moskve 49 električiek K2SU, posledné vozne boli vyradené v roku 1981.

Ďalšími sovietskymi prevádzkami s električkami K2SU boli Ufa, Novosibirsk, Rostov nad Donom (všetkých päť vozňov dodaných v roku 1968 bolo vyradených o 10 rokov neskôr), Samara (30 električiek v rokoch 1967 – 1969, vyradené v roku 1979), Jekaterinburg (1967 – 1969 20 vozňov, posledné vyradené 1980, jeden je zachovaný ako historický)[12] a Tula (19 kusov v rokoch 1969 a 1970; jeden voz zrušený po požiari v roku 1971, ďalších šesť vyradených v roku 1976, zvyšok do roku 1978).[16]

Ukrajina

[upraviť | upraviť zdroj]

Najúspešnejším prevádzkovateľom sa stal ukrajinský Charkov, kam bolo dodaných 40 vozňov v rokoch 1968 a 1969. Prvé električky K2SU sa v Charkove objavili v decembri 1968, ich pravidelná prevádzka začala 1. februára 1969.[34] Ďalšie dorazili do konca toho istého roka, všetky vozne tohto typu niesli čísla 1901–1940. V druhej polovici 70. rokov boli zakúpené vyradené vozne K2SU, štyri z Tuly a päť z Moskvy, ktoré poslúžili ako zdroj náhradných dielov.[34] Vďaka nim a vďaka dielňam charkovského dopravného podniku tu vozne K2SU jazdili bez väčších problémov až do roku 1991, kedy boli vyradené posledné.[34] Osudnými sa im stali dodávky električiek Tatra T6B5.

Historické vozy

[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodná
prevádzka 		Evidenčné číslo Súčasný majiteľ Typ Rok výroby Historický
od roku 		Zdroj
Bratislava 317 DPB K2 1971 1994
7103 DPB K2S 1971 2024 [35]
7086 DPB K2YU 1983 2009
8133 DPP K2 1977 2009
Brno 1095 TMB K2 1977 2005 [36]
1123 DPMB K2YU 1983 2016 [37]
Jekaterinburg 813 EMUP „TTU“ K2SU 1968 1998 [38]
Ostrava 803 DPO K2R.P 1966 2019 [39]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d BUTSCHEK, Alan. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. Ústí nad Labem a Brno : Vojtěch Wolf – Vydavatelství WOLF, 2000. S. 76.
  2. ↑ a b K2 [online]. www.prazsketramvaje.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d ČERNÝ, Martin. Malý atlas městské dopravy 2002. Praha : Gradis Bohemia, 2002. ISBN 80-902791-5-5. S. 68–69.
  4. ↑ a b c LOSOS, Ludvík. Atlas tramvají. 1.. vyd. Praha : NADAS, 1981. S. 54, 127, 171. (česky)
  5. ↑ a b MARA, Robert. Tatra T3 1960–2000. 40 let tramvají Tatra T3. Praha : K-Report Pavel Malkus, 2001. ISBN 80-903012-0-7. S. 76.
  6. ↑ a b c d e f Tatra / ČKD K2 • imhd.sk Bratislava [online]. web.archive.org, 2013-05-06, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online. Archivované 2013-05-06 z originálu.
  7. ↑ a b c d e f Butschek, s. 77.
  8. ↑ a b c d Vozy K2 | Evidence DPMB | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  9. ↑ a b Vozy K2YU | Evidence DPMB | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c d MHD Ostrava [online]. www.mhd-ostrava.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  11. ↑ MHD Ostrava [online]. www.mhd-ostrava.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  12. ↑ a b Екатеринбургский трамвай || Подвижной состав || K-2 [online]. e-tram.narod.ru, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  13. ↑ Московский Трамвай || История [online]. tram.ruz.net, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  14. ↑ Rostov-na-Donu, Tatra K2 — Zoznam vozového parku [online]. transphoto.org, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  15. ↑ Самаратранс.info: Tatra-K2 — Общественный транспорт Самарской области [online]. www.samaratrans.info, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  16. ↑ a b Tula, Tatra K2 — Zoznam vozového parku [online]. transphoto.org, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  17. ↑ NEVYHOŠTĚNÝ, Petr. 50 let rychlodráhy Most – Litvínov (1. část). Městská doprava, 2007, roč. 2, s. 19–21.
  18. ↑ a b Vůz DPMB 1007 (K2) | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  19. ↑ a b c Vozy K2 | Evidence DPMB | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  20. ↑ Vůz DPMB 1005 (K2) | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  21. ↑ Vůz DPMB 1007 (K2) | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  22. ↑ Vůz DPMB 1013 (K2) | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  23. ↑ a b c KOCMAN, Tomáš. Brněnské tramvaje 2003 – 2008: 3. část – Článkové tramvaje K2, K3 a VarioLF2. Městská doprava, 2008, čís. 5, s. 10–11.
  24. ↑ KOCMAN, Tomáš. Současnost brněnské MHD – 1. část. Městská doprava, 2011, roč. 4, s. 17–20.
  25. ↑ KOCMAN, Tomáš. Tramvajová doprava v Brně 2012-2014. Městská doprava, 2015, roč. 1, čís. 1, s. 14–23.
  26. ↑ MHD Olomouc – Tramvaje 03T – Astra [online]. web.archive.org, 2015-11-21, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online. Archivované 2015-11-21 z originálu.
  27. ↑ K1 [online]. www.prazsketramvaje.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  28. ↑ Vyhledávání vozů vyrobeno mezi lety 1966 a 1967, hledaný typ: K2, řazeno dle roku výroby a v. č. [online]. Seznam-autobusu.cz, 2020-06-18, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online.
  29. ↑ ŠTĚPÁN, Jaromír. Modernizace tramvají v Ostravě. Městská doprava, 2002, čís. 6, s. 6–9.
  30. ↑ DP Ostrava: vozy K2 | seznam-autobusu.cz [online]. seznam-autobusu.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  31. ↑ KPMHD_Ostrava na Instagrame: „Dnes se pomyslně rozloučíme s jedním typem tramvaje který po ostravských kolejích jezdil něco málo přes 50 let. Jedná se o typ K2 a jeho…“ [online]. Instagram, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  32. ↑ Vůz DP Ostrava #8210 (ČKD Tatra K2R.P) | seznam-autobusu.cz [online]. seznam-autobusu.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  33. ↑ Vůz DP Ostrava #803 (ČKD Tatra K2R.P) | seznam-autobusu.cz [online]. seznam-autobusu.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  34. ↑ a b c Харьков транспортный. Трамвай. Подвижной состав. Tatra-K2 [online]. gortransport.kharkov.ua, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  35. ↑ IMHD.SK. ČKD Tatra K2 #7103 [online]. imhd.sk Bratislava, 2022-03-05, [cit. 2024-05-07]. Dostupné online.
  36. ↑ Vůz DPMB 1095 (K2MM) | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  37. ↑ Vůz DPMB 1123/II (K2) | MHD Brno [online]. www.bmhd.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  38. ↑ Yekaterinburg, električkový voz č. 300 [online]. transphoto.org, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  39. ↑ Vůz DP Ostrava #803 (ČKD Tatra K2R.P) | seznam-autobusu.cz [online]. seznam-autobusu.cz, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra K2 na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tatra_K2&oldid=7847727“