Preskočiť na obsah

Kamala Harrisová

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie.
Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.
Kamala Harrisová
viceprezidentka Spojených štátov
оficiálny portrét, rok 2021
оficiálny portrét, rok 2021
Kamala Harrisová, podpis
49. viceprezident Spojených štátov
Momentálne v úrade
od 20. január 2021
PrezidentJoe Biden
Predchodca Mike Pence
Biografické údaje
Rodné menoKamala Devi Harris
Narodenie20. október 1964 (60 rokov)
Oakland, Kalifornia, USA
Politická stranaDemokrati
Alma materHoward University
University of California San Francisco
Profesiapolitička
Rodina
RodičiaDonald J. Harris, Shyamala Gopalan
Manžel
Douglas Emhoff (od 2014)
Deti2 nevlastné[1]
Odkazy
Kamala Harrisová na kamalaharris.com
Spolupracuj na CommonsKamala Harrisová
(multimediálne súbory)

Kamala Devi Harrisová (angl. Kamala Devi Harris, * 20. október 1964, Oakland, Kalifornia) je americká advokátka[2] a demokratická politička, v súčastnosti 49. viceprezident Spojených štátov ako prvá žena v tejto funkcii. Od roku 2017 do 2021 pôsobila vo funkcii senátorky za Kaliforniu a medzi rokmi 2011 až 2017 ako generálna prokurátorka Kalifornie.

V rokoch 2004 až 2010 pôsobila ako štátna zástupkyňa (prokurátorka) za 27. okres (San Francisco) a v rokoch 2011 až 2017 ako generálna prokurátorka Kalifornie. V senátnych voľbách v roku 2016 porazila úradujúcu kongresmanku Lorettu Sanchezovú a v Senáte vystriedala dlhoročnú senátorku Barbaru Boxerovú. Stala sa tak len treťou senátorkou za štát Kalifornia, prvou s indickým alebo jamajským pôvodom a druhou afroamerickou senátorkou.[3][4]

V prezidentských voľbách v roku 2020 bola ako spolukandidátka Joea Bidena zvolená za viceprezidentku Spojených štátov. Vo funkcii viceprezidentky pôsobí ako prvá žena a prvá osoba ázijskoamerického a afroamerického pôvodu. Vo voľbách v roku 2024 kandidovala proti Donaldovi Trumpovi, po tom, ako Joe Biden ukončil svoju kandidatúru na znovuzvolenie. Trump ju napokon vo voľbách porazil.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v meste Oakland v štáte Kalifornia. Jej rodičia boli imigranti, jej matka Shyamala Gopalan sa narodila v Indii a jej otec na Jamajke. Svoju matku považovala za mentorku. Má tiež sestru Mayu, právničku a politologičku.[5]

Prezidentská / viceprezidentská kandidatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

2020

[upraviť | upraviť zdroj]

Už v januári 2019 oznámila Harrisová svoj plán kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2020.[6] Po tom, čo bola predvolebná kampaň silne ovplyvnená pandémiou koronavírusu, bol vedením Demokratickej strany ako víťazný kandidát určený Joe Biden. Harrisová bola čoskoro považovaná za jednu z vážnych čakateliek na pozíciu Bidenovej spolukandidátky (tzv. Running mate). To sa potvrdilo 11. augusta 2020, keď Biden oznámil, že Harrisovú oficiálne nominoval ako kandidátku na post viceprezidentky Spojených štátov.[7]

Podľa niektorých pozorovateľov je nominácia Harrisovej na viceprezidentku historickou udalosťou. Táto energická žena by mohla oživiť kandidatúru „skôr pokojného Bidena“. Dôležitý je však fakt, že 55-ročná Harrisová má šance sa stať nástupkyňou eventuálneho prezidenta Bidena, ktorý má 77 rokov. Dokonca možno predčasne, ak by Biden na funkciu prezidenta rezignoval. Harrisová by mohla byť kandidátkou na 47. prezidenta už v roku 2024 po Bidenovom jedinom funkčnom období.[8]

2024

[upraviť | upraviť zdroj]

22. júla 2024, menej ako 4 mesiace pred prezidentskými voľbami v tom istom roku, oznámil úradujúci prezident Joe Biden, že ukončí svoju kampaň a nebude sa uchádzať o znovuzvolenie, pričom vyjadril podporu Harrisovej, svojej viceprezidentke. Jeho rozhodnutie prišlo po tom, ako viacero demokratických politikov začalo spochybnovať jeho vysoký vek a schopnosť vyhrať vo voľbách, najmä po nezvládnutej televíznej debate proti Donaldovi Trumpovi 27. júna.[9]

2. augusta sa Kamale Harrisovej podarilo získať si podporu 99% straníckych delegátov a stať sa tak predpokladanou demokratickou nominantkou.[10] 6. augusta si po rýchlom výbrerom procese vybrala ako svojho spolukandidáta guvernéra Minnesoty Tima Walza.[11] 22. augusta oficiálne prijala nomináciu Demokratickej strany na Demokratickom národnom zhromaždení (DNC).[12]

Harrisová napokon 5. novembra, napriek tesným prieskumom, prehrala proti Trumpovi, ktorý vyhral v kľúčových štátoch a získal potrebné množstvo voliteľov.[13]

Názory

[upraviť | upraviť zdroj]

Harrisová podporuje povinné rozvážanie detí odlišných rás do škôl v iných štvrtiach, aby bola podporená rasová diverzita na amerických školách (tzv. Desegregation Busing).[14] Počas prezidentskej televíznej debaty 27. júna 2019 Harrisová vyčítala Bidenovi, že v minulosti spolupracoval s poprednými segregacionistickými politikmi a bol proti rozvážaniu černošských detí autobusmi do verejných škôl s prevahou bielych detí v rámci politiky desegregácie škôl nariadenej v 70. rokoch Najvyšším súdom, ktorý stanovil, že federálna vláda môže zaviesť povinnú školskú autobusovú dopravu, aby bola zaistená rasová rovnováha na amerických školách.[15][16] Cieľom tejto politiky bol boj proti dobrovoľnej rasovej segregácii medzi belochmi a černochmi.[17] Po prvej prezidentskej debate popularita Harrisovej výrazne vzrástla.[18]

Harrisová podporuje pozitívnu diskrimináciu (tzv. Affirmative action) na amerických univerzitách, ktoré sa pri prijímaní študentov rozhodujú podľa rasového kľúča a zvýhodňujú černochov a Hispáncov.[19]

Vyjadrila podporu pre "sanctuary cities", teda ochranárske či azylová mesta, medzi ktoré patrí napríklad San Francisco, ktoré odmietajú uplatňovať federálne zákony týkajúce sa imigrácie a chránia nelegálnych imigrantov, ktorých sa na území "sanctuary city​​" polícia nesmie pýtať na ich imigračný status ani uplatňovať voči nim americké imigračné zákony.[20]

Harrisová sa prezentuje ako jednoznačný stúpenec Izraela.[21] Bola spoluautorkou senátnej rezolúcie kritizujúcej rezolúciu RB OSN č. 2334 z 23. decembra 2016, ktorá odsudzuje výstavbu nelegálnych izraelských osád na okupovanom Predjordánsku, ktoré má byť budúcim jadrom samostatného štátu Palestína.[22]

V júni 2019 Harrisová vyhlásila, že v prípade víťazstva v prezidentských voľbách začne trestné stíhanie Donalda Trumpa.[23] Pre nedostatok finančných prostriedkov kampaň ukončila 3. decembra 2019.[24]

Zastáva tvrdší postoj voči ľuďom, ktorí páchajú drobnú kriminalitu, napríklad záškoláctvo.[25] Podporuje legalizáciu marihuany a štátom hradené zdravotné poistenie.[26][27] Nesúhlasí s odporcami využívania tzv. samotiek vo väzniciach.[28]

Patrí medzi liberálnejších politikov, nie však k ľavému krídlu Demokratickej strany.[25]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Kamala Harris Kamala Harris is a United States Senator from California.. Sen. Kamala Harris on Being 'Momala' [online]. elle.com, 2019-05-10, [cit. 2021-01-23]. Dostupné online.
  2. ↑ Kamala Devi Harris #146672 - Attorney Licensee Search, San Francisco, CA: The State Bar of California, c2020, http://members.calbar.ca.gov/fal/Licensee/Detail/146672, dost. 2020-11-16 
  3. ↑ Congresswoman Loretta Sanchez finally concedes Senate race to Kamala Harris [online]. abc7.com, 2016-11-09, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  4. ↑ Election Day 2016 updates: Trump defeats Clinton to become next president of U.S. [online]. latimes.com, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  5. ↑ STRAUSS, Daniel. Kamala Harris makes history as first woman of color elected US vice-president. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-11-07. Dostupné online [cit. 2020-11-07]. ISSN 0261-3077.
  6. ↑ Americká senátorka Kamala Harrisová oznámila kandidaturu na prezidentku. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2019-01-21. Dostupné online [cit. 2020-08-12].
  7. ↑ Biden si za viceprezidentku vybral senátorku Harrisovou, první ženu tmavé pleti v historii [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  8. ↑ Kamala Harris: Joe Bidens Vizekandidatin – die US-Senatorin aus Kalifornien [online]. t-online.de, 2020-08-12, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  9. ↑ AKTUALITY.SK. Joe Biden oznámil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie na post prezidenta USA. Nahradiť ho chce Kamala Harrisová [online]. Aktuality.sk, 2024-07-21, [cit. 2024-11-08]. Dostupné online.
  10. ↑ Kamala Harris formally chosen as Democratic nominee [online]. www.bbc.com, [cit. 2024-11-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ FERGUSON, Dana. Harris taps Minnesota Gov. Tim Walz as her running mate [online]. NPR, 2024-08-06, [cit. 2024-11-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ YILEK, Caitlin. 12 highlights from the 2024 Democratic National Convention - CBS News [online]. www.cbsnews.com, 2024-08-23, [cit. 2024-11-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ TERAZ.SK. POTVRDENÉ: Donald Trump zvíťazil v prezidentských voľbách v USA [online]. TERAZ.sk, 2024-11-06, [cit. 2024-11-08]. Dostupné online.
  14. ↑ Kamala Harris Calls for Federally Mandated Busing. National Review, 1. července 2019. Dostupné online.
  15. ↑ Harris challenges Biden in breakout U.S. debate performance [online]. 27. června 2019. Dostupné online.
  16. ↑ Kamala Harris and Classmates Were Bused Across Berkeley. The Experience Changed Them.. The New York Times, June 30, 2019. Dostupné online.
  17. ↑ Joe Biden’s record on school desegregation busing, explained [online]. vox.com, 2019-06-28, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  18. ↑ František Kalenda | 4. 7. 2019 | Vstoupit do diskuze – 6 komentářů. Harrisová „sestřelila“ bývalého viceprezidenta. Půjde na Trumpa? [online]. finmag.penize.cz, 2019-07-04, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  19. ↑ Kamala Harris’ support of public university affirmative action defies the will of California voters [online]. latimes.com, 2016-06-29, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  20. ↑ Jesse McKinley (16. decembra 2006), "Immigrant Protection Rules Draw Fire", The New York Times.
  21. ↑ 5 Jewish things to know about Kamala Harris [online]. Jewish Telegraphic Agency, 11. ledna 2019. Dostupné online.
  22. ↑ Record at a Glance: California Presidential Candidate Sen. Kamala Harris on Jewish Issues. JNS News Service, 22. ledna 2019. Dostupné online.
  23. ↑ Quinta Jurecic Contributing writer at The Atlantic and managing editor of Lawfare. Kamala Harris’s Mistake [online]. theatlantic.com, 2019-06-14, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  24. ↑ Kamala Harris ends White House bid, citing lack of funding [online]. apnews.com, 2019-12-03, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  25. ↑ a b Kamala Harris Is Biden’s VP Pick — Here’s What It Means For The Election And Beyond [online]. fivethirtyeight.com, 2020-08-11, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  26. ↑ CNN staff. Joe Biden is the only Democrat left running for president. These are the others who were once in the race. [online]. edition.cnn.com, 2019-01-21, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  27. ↑ Tami Luhby and Gregory Krieg, CNN. Harris backs 'Medicare-for-all' and eliminating private insurance as we know it [online]. edition.cnn.com, 2019-01-29, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  28. ↑ Who is Kamala Harris? [online]. aljazeera.com, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kamala Harris na anglickej Wikipédii a Kamala Harrisová na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kamala_Harrisová&oldid=7941752“