Preskočiť na obsah

Prezidentské voľby v USA v roku 2024

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prezidentské voľby v USA v roku 2024
ŠtátSpojené štáty Spojené štáty
Druhprezidentské voľby
Orgánthe President of the United States Prezident Spojených štátov
Dátum5. novembra 2024
Účasť63,9%
Platné hlasy155 419 638
Výsledky
Pre bližšie informácie pozri kapitolu s výsledkami
538 členov zboru voliteľov
270 voliteľov je potrebných na víťazstvo
Kandidát Donald Trump Kamala Harrisová
Strana Republikánska Demokratická
Domovský štát Florida Kalifornia
Spolukandidát JD Vance Tim Walz
Hlasy voliteľov 312 226
Zvíťazil(a) v 31 + ME-02 19 + DC + NE-02
Hlasy voličov 77 297 721[1] 75 009 338[1]
Per. hlasov voličov 49,9% 48,4%
Mapa voliteľov za jednotlivé štáty
Mapa s počtom voliteľov za jednotlivé štáty podľa toho, komu odovzdali svoj hlas
Poradie volieb
Poradie60. voľby prezidenta USA
Predchodca 2020 2024 2028 Nástupca
Výsledok
Predchodca Pred voľbami Po voľbách Nástupca
Prezident Spojených štátov
Predchodca Joe Biden Donald Trump Nástupca

Prezidentské voľby v Spojených štátoch v roku 2024 sú 60. prezidentské voľby, ktoré sa konali v utorok 5. novembra 2024. Voliči volili prezidenta a viceprezidenta na štvorročné funkčné obdobie. Súčasný prezident Joe Biden, člen Demokratickej strany, sa 22. júla 2024, štyri mesiace pred voľbami vzdal kandidatúry na prezidenta.[2] Viceprezidentka Kamala Harrisová sa krátko na to stala demoktatickou nominantkou.[3][4] Predchodca Joea Bidena, Donald Trump, člen Republikánskej strany, sa uchádzal o znovuzvolenie na druhé, nenadväzujúce funkčné obdobie.[5]

Vo voľbách zvíťazil Donald Trump, čím sa stal druhým prezidentom, ktorý bude zastávať funkciu v nenadväzujúcom funkčnom období, prvým bol Grover Cleveland.

Inaugurácia Donalda Trumpa je naplánovaná na 20. januára 2025. V rovnakom čase ako prezidentské voľby sa tiež konajú voľby do Senátu USA, Snemovne reprezentantov, guvernérske voľby a voľby do zákonodarného zboru štátu. Dňa 12. marca sa Biden a Trump stali predpokladanými kandidátmi Demokratickej, resp. republikánskej strany, keď získali väčšinu delegátov, hoci ich nominácie ešte musia potvrdiť nominačné zjazdy. Robert F. Kennedy Jr. sa stal prezidentským kandidátom tretej strany s najvyšším počtom hlasov od čias Rossa Perota,[6] ktorý vo voľbách v rokoch 1992 a 1996, ktorý kandidoval ako nezávislý.[7][8][9] Kennedy však 23. augusta 2024 svoju kampaň pozastavil a podporil Trumpa.[10]

Očakáva sa, že hlavnými témami kampane budú prístup k potratom, zdravotná starostlivosť,[11] vzdelávanie,[12] hospodárstvo,[13] zahraničná politika,[14] bezpečnosť hraníc,[15] práva LGBT[16] a demokracia.[17][18]

Pozadie

[upraviť | upraviť zdroj]

Postup

[upraviť | upraviť zdroj]

V druhom článku ústavy Spojených štátov sa uvádza, že aby sa osoba mohla stať prezidentom, musí byť rodeným občanom Spojených štátov, musí mať najmenej 35 rokov a musí v Spojených štátoch žiť najmenej 14 rokov. Dvadsiaty druhý dodatok zakazuje, aby bola akákoľvek osoba zvolená za prezidenta viac ako dvakrát. Kandidáti veľkých strán sa uchádzajú o nomináciu prostredníctvom série primárnych volieb, ktoré vyberajú delegátov, ktorí kandidáta vyberajú na celoštátnom zjazde strany. Na celoštátnom zjazde každej strany sa vyberá viceprezidentský kandidát, ktorý tvorí kandidátku danej strany. Kandidát na prezidenta si zvyčajne vyberá svojho protikandidáta, ktorého potom schvaľujú delegáti na zjazde strany.

Všeobecné voľby v novembri sú nepriame voľby, v ktorých voliči hlasujú pre zoznam členov Zboru voliteľov; títo volitelia potom priamo volia prezidenta a viceprezidenta.[19]

Volebné úrady sa stretávajú so zvýšenou pracovnou záťažou a verejnou kontrolou, preto sa úradníci v mnohých kľúčových štátoch snažili získať viac finančných prostriedkov na zamestnanie väčšieho počtu pracovníkov, zlepšenie bezpečnosti a rozšírenie odbornej prípravy. Táto požiadavka sa objavuje v čase, keď sa mnohé volebné úrady vyrovnávajú s nárastom počtu odchodov do dôchodku a záplavou požiadaviek na verejné záznamy, čo je čiastočne spôsobené volebnou nedôverou zasiatou prehrou bývalého prezidenta Donalda Trumpa vo voľbách v roku 2020. Biden aj Trump kandidujú na prezidenta v roku 2024, čo naznačuje potenciálnu odvetu volieb v roku 2020, ktorá by bola prvou prezidentskou odvetou od roku 1956.[20] Ak by bol Trump zvolený, stal by sa druhým prezidentom, ktorý by vyhral druhé, nenadväzujúce, funkčné obdobie, čím by sa pridal ku Groverovi Clevelandovi, ktorému sa to podarilo v roku 1892.

Najvyšší súd v Colorade,[21] okresný súd v štáte Illinois a štátny tajomník štátu Maine[20] rozhodli, že Trump nie je spôsobilý zastávať funkciu podľa 3. odseku 14. dodatku ústavy Spojených štátov pre svoju úlohu pri útoku na Kapitol zo 6. januára 2021, a preto sa ho pokúsili diskvalifikovať z účasti na voľbách.[22][23] Najvyšší súd Spojených štátov však 4. marca jednomyseľne rozhodol, že štáty nemôžu určovať spôsobilosť pre celoštátne voľby podľa odseku 3.[24]

Zasahovanie do volieb

[upraviť | upraviť zdroj]

Donald Trump v prezidentských voľbách v roku 2020 neustúpil Joeovi Bidenovi, odvolávajúc sa na nepravdivé tvrdenia o volebných podvodoch, a od februára 2024 naďalej popiera výsledky volieb.[25][26] Odborníci na bezpečnosť volieb varovali, že úradníci, ktorí popierajú legitímnosť prezidentských volieb v roku 2020, sa môžu pokúsiť zabrániť procesu hlasovania alebo odmietnuť potvrdiť výsledky volieb v roku 2024.[27]

Prieskumy verejnej mienky pred voľbami naznačili hlbokú nespokojnosť so stavom americkej demokracie.[28][29] Liberáli sa prikláňajú k názoru, že konzervatívci ohrozujú krajinu autokratickými tendenciami a svojimi pokusmi zvrátiť voľby v roku 2020.[30] Mnohí republikáni sa obávajú pokusov zabrániť bývalému prezidentovi Trumpovi zastávať verejnú funkciu všetkými prostriedkami vrátane impeachmentu a obžaloby.[31]

Volebná mapa

[upraviť | upraviť zdroj]

Vplyv sčítania ľudu v roku 2020

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôjde o prvé prezidentské voľby v USA, ktoré sa uskutočnia po prerozdelení hlasov v Zbore voliteľov Spojených štátov po sčítaní ľudu v roku 2020. Ak by sa výsledky volieb v roku 2020 nezmenili (čo sa v histórii prezidentských volieb ešte nikdy nestalo), v roku 2024 by demokrati mali 303 hlasov voliteľov oproti 235 hlasom republikánov, čo je mierna zmena oproti Bidenovým 306 hlasom voliteľov a Trumpovým 232 hlasom voliteľov, čo znamená, že demokrati stratili v dôsledku procesu prerozdelenia čisté 3 hlasy voliteľov. Toto rozdelenie hlasov v Zbore voliteľov zostane zachované len do volieb v roku 2028. Opätovné prerozdelenie sa uskutoční po sčítaní ľudu v Spojených štátoch v roku 2030.

Historické pozadie

[upraviť | upraviť zdroj]
Očakávaný stranícky pomer 50 štátov USA a District of Columbia na prezidentskej úrovni. Zašrafovanie každého štátu označuje podiel hlasov víťaza volieb pre dve strany, ktorý je priemerom medzi prezidentskými voľbami v rokoch 2016 a 2020. Štáty, ktoré sa v roku 2020 obrátili, sú podfarbené sivou farbou.

V posledných prezidentských voľbách väčšina štátov nie je konkurencieschopná, pretože demografické údaje ich pevne držia za jednou z hlavných strán. Vzhľadom na povahu Zboru voliteľov to znamená, že pre víťazstvo v prezidentských voľbách sú dôležité rôzne swing states - konkurenčné štáty, ktoré "kolíšu" medzi demokratickou a republikánskou stranou. V súčasnosti medzi ne patria štáty v hrdzavom páse, ako sú Wisconsin, Michigan a Pensylvánia, a štáty v slnečnom páse, ako sú Nevada, Arizona a Georgia. Za bojový štát možno považovať aj Severnú Karolínu, a to vzhľadom na tesný výsledok v predchádzajúcich prezidentských voľbách, v ktorých Trump zvíťazil len o 1,34 %. V dôsledku postupných demografických zmien sa niektoré bývalé rozhodujúce štáty, ako napríklad Iowa, Ohio a Florida, výrazne posunuli smerom k republikánom, čo ich zvýhodňuje v budúcich celoštátnych a miestnych voľbách. Medzitým sa štáty ako Colorado, Nové Mexiko a Virgínia výrazne posunuli k demokratom a táto strana sa tam stala dominantnou politickou silou.

Demokratická volebná koalícia, ktorá zabezpečuje "modré štáty" pre demokratických prezidentských kandidátov, dosahuje najlepšie výsledky medzi židovskými a černošskými voličmi; bielymi, ktorí navštevovali vysokú školu alebo žijú v mestských oblastiach. Robotnícki voliči boli tiež oporou demokratickej koalície od čias Nového údelu, ale od 70. rokov 20. storočia mnohí z nich prebehli k republikánom, pretože Demokratická strana sa v kultúrnych otázkach posunula výrazne vľavo. Naopak, tradičnú republikánsku koalíciu, ktorá dominuje v mnohých "červených štátoch", tvoria najmä bieli voliči z vidieka, evanjelici, starší ľudia a voliči bez vysokoškolského vzdelania. Republikáni mali od 50. rokov minulého storočia historicky dobré výsledky aj u voličov z predmestí, zo strednej triedy, ale tento blok sa im v posledných rokoch vzdiali v dôsledku vzostupu hnutia Tea Party a neskôr hnutia Make America Great Again. Zrýchleniu tohto trendu sa pripisuje, že prezidentské voľby v roku 2020 naklonil v prospech demokrata Joea Bidena, pretože úradujúci Trump bol na predmestiach pre republikánskeho kandidáta historicky nepopulárny a dosahoval tam výrazne slabšie výsledky.

Niektoré prieskumy verejnej mienky pre tieto voľby naznačili, že sila demokratov medzi hispánskymi, ázijskými, arabskými a mladými voličmi sa zrejme trochu oslabila, zatiaľ čo odolnosť republikánov medzi belochmi a voličmi staršími ako 65 rokov sa tiež zdá byť slabšia. Niektorí politickí analytici však tvrdia,[32] že tieto zjavné trendy v prieskumoch verejnej mienky nie sú reprezentatívne pre skutočný elektorát a že ide o prieskumný klam, ktorý je dôsledkom nedostatočného výberu vzoriek niekoľko mesiacov pred voľbami, veľkého počtu voličov, ktorí si nemyslia, že voľby budú medzi Bidenom a Trumpom,[33] a silného skreslenia odpovedí.[34][35][36][37] Iné prieskumy verejnej mienky, ako napríklad YouGov, nepreukázali žiadnu štatisticky významnú generačnú alebo rasovú depolarizáciu voličov.[38]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b 2024 Presidential Election Results [online]. Associated Press, 2024, [cit. 2024-12-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ AKTUALITY.SK. Joe Biden oznámil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie na post prezidenta USA. Nahradiť ho chce Kamala Harrisová [online]. Aktuality.sk, 2024-07-21, [cit. 2024-07-22]. Dostupné online.
  3. ↑ Kamala Harris formally chosen as Democratic nominee [online]. www.bbc.com, [cit. 2024-12-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ YILEK, Caitlin. 12 highlights from the 2024 Democratic National Convention - CBS News [online]. www.cbsnews.com, 2024-08-23, [cit. 2024-12-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ SINGMAN, Brooke. Donald Trump announces 2024 re-election run for president [online]. Fox News, 2022-11-07, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ NUZZI, Olivia. The Mind-Bending Politics of RFK Jr.’s Spoiler Campaign [online]. Intelligencer, 2023-11-22, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Exclusive: Inside Robert F. Kennedy Jr.’s independent presidential run [online]. Deseret News, 2024-01-31, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ ENTEN, Harry. How RFK Jr. could change the outcome of the 2024 election | CNN Politics [online]. CNN, 2023-11-11, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ COLLINS, Eliza. RFK Jr. Names Nicole Shanahan as Running Mate for Presidential Bid. WSJ. Dostupné online [cit. 2024-04-02]. (po anglicky)
  10. ↑ HANNA TRUDO, Julia Mueller. RFK Jr. suspends campaign, throws support behind Trump [online]. 2024-08-23, [cit. 2024-12-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Trump says he will renew efforts to replace 'Obamacare' if he wins a second term [online]. AP News, 2023-11-27, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ MANCHESTER, Julia. Republicans see education as winning issue in 2024 [online]. 2023-01-29, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ Will 2024 Be About the Economy, or the Candidates? [online]. Cook Political Report, 2023-03-02, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ WARD, Alexander; BERG, Matt. 2024: The foreign policy election? [online]. POLITICO, 2023-10-20, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ ARNSDORF, Isaac. Trump brags about efforts to stymie border talks: ‘Please blame it on me’. Washington Post, 2024-01-28. Dostupné online [cit. 2024-01-30]. ISSN 0190-8286. (po anglicky)
  16. ↑ NEWS, A. B. C.. Here's where the 2024 presidential candidates stand on LGBTQ+ issues [online]. ABC News, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Americans agree that the 2024 election will be pivotal for democracy, but for different reasons [online]. AP News, 2023-12-15, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ Trump's 'dictator' remark puts 2024 campaign right where Biden wants it [online]. POLITICO, 2023-12-07, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ US Election guide: how does the election work? [online]. The Telegraph, 2012-11-06, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ a b For Biden and Trump, 2022 is 2020 sequel — and 2024 preview? [online]. AP News, 2022-10-17, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ Colorado Supreme Court kicks Trump off ballot, citing 'insurrection'. Parameter "periodikum" je povinný!, 2023-12-19. Dostupné online [cit. 2024-04-02]. (po anglicky)
  22. ↑ FREIMAN, Jordan; KAUFMAN, Katrina; KAZARIAN, Grace. Maine secretary of state disqualifies Trump from primary ballot - CBS News [online]. www.cbsnews.com, 2023-12-29, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ Trump back on ballot in Colorado while state Republicans appeal ban to Supreme Court - CBS News [online]. www.cbsnews.com, 2023-12-28, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ COHEN, John Fritze, Devan Cole, Marshall. Supreme Court keeps Trump on Colorado ballot, rejecting 14th Amendment push | CNN Politics [online]. CNN, 2024-03-04, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. ↑ SAMUELS, Brett. Trump releases 12-page response to Jan. 6 hearing [online]. 2022-06-13, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ Trump demands ‘new election immediately’ in bizarre post on Truth Social [online]. The Independent, 2022-08-29, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ 264. How Bad Could the 2024 Election Be? | Brennan Center for Justice [online]. www.brennancenter.org, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ American democracy is cracking. These forces help explain why. [online]. Washington Post, 2023-08-18, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ GAMBINO, Lauren. With the US election a year away, most Americans don’t want Biden or Trump. The Guardian, 2023-11-05. Dostupné online [cit. 2024-04-02]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  30. ↑ Republicans switched gears to focus on issues such as inflation and crime that poll highest among voter concerns [online]. NBC News, 2022-11-07, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ Is Our Democracy Under Threat? [online]. www.rutgers.edu, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ ADAMCARLSON8. What Do Aggregated Crosstabs Tell Us About 2024? [online]. Split Ticket, 2023-12-04, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. ↑ SAENZ, MJ Lee, Arlette. Biden campaign grapples with undecided voters who don’t yet believe Trump could be the nominee | CNN Politics [online]. CNN, 2024-01-12, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ MARK MELLMAN, opinion contributor. Mellman: The problem with interpreting poll crosstabs [online]. 2023-12-06, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. ↑ FARIA, Zachary. Trump’s strong general election polling is a mirage - Washington Examiner [online]. 2023-11-07, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. ↑ Yahoo je súčasťou skupiny značiek Yahoo [online]. consent.yahoo.com, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  37. ↑ For Biden, youth vote polling is a warning, not the apocalypse [online]. Brookings, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. ↑ FORTINSKY, Sarah. Young voters right now overwhelmingly prefer Biden: The Economist/YouGov poll [online]. 2023-12-20, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 2024 United States presidential election na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prezidentské_voľby_v_USA_v_roku_2024&oldid=7960179“