Preskočiť na obsah

Kapusta obyčajná karfiolová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karfiol
Rez karfiolom

Kapusta obyčajná karfiolová alebo karfiol (lat. Brassica oleracea var. botrytis; ďalšie názvy pozri nižšie) je taxón patriaci do druhu kapusta obyčajná.

Do tohto taxónu sa obyčajne zaraďuje okrem klasického karfiolu, čiže karfiolu v užšom zmysle, aj tzv. brokolica karfiolová alebo aspoň jej časť (pozri článok brokolica (stonková a karfiolová)) a niekedy sa ako tretí podtyp vydeľuje aj forma/kultivar Romanesco, ktorá má veľmi špecifický tvar (žltozelená ružica tvorená „donekonečna“ sa opakujúcimi zmenšujúcimi sa kužeľmi[1]).[2]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: karfiol[3], kapusta obyčajná karfiolová[3], kapusta karfiolová[4]; ľudovo zastarano: kvetná kapusta[5][6], kveták[5], kvetenec[5], hlavatica[5], v dávnej slovenčine aj: kvetová kapusta, ružová kapusta, kartifiol (kartifiól [7]), kauli, hlúbek, kvetový kel.[8]

Vedecké názvy sú: Brassica oleracea var. botrytis[3], Brassica oleracea convar. botrytis[9], Brassica oleracea skupina Botrytis[3], Brassica oleracea Skupina Cauliflower[10], Brassica oleracea Skupina Botrytis[11], Brassica cauliflora[3], Brassica botrytis[3], Brassica oleracea cv. group Cauliflower[12], Brassica cretica var. botrytis[9], Brassica cretica subsp. botrytis var. cauliflora[13], Brassica oleracea subsp. oleracea convar. botrytis[14], Brassica oleracea convar. botrytis var. botrytis[13], Brassica oleracea ssp. capitata (convar. botrytis) var. botrytis[15], Brassica oleracea var. cauliflora[13], B. cauliflora ssp. abortiva[13], Brassica botrytis subsp. botrytis [16], Brassica oleracea botrytis[5][17], Brassica oleracea subsp./var. botrytis podskupina cauliflora[18].

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Karfiol vznikol vo východnom Stredomorí, v 14. storočí sa dostal do Talianska, od 16. storočia sa vyskytoval v západnej a strednej Európe, odtiaľ sa rozšíril do celého sveta, vrátane tropických oblastí. Dnes ide o celosvetovo (aj na Slovensku) extrémne dôležitú zeleninu, pestovanú vo veľkom meradle v stovkách kultivarov. Karfiol je dieteticky hodnotný, má vysoký obsah vitamínu C aj vápnika, obsahuje málo sacharidov. Karfiol regeneruje aj pečeň [19][13]

Ide o dvojročnú alebo ozimnú alebo jednoročnú bylinu. Charakteristickým znakom tejto rastliny je (najčastejšie biela) veľká ružica, ktorá je tvorená stopkami súkvetia (kvetnými stonkami), ktoré stratili zelenú farbu a spolu vytvorili kompaktný útvar; ružica nie je teda ani plodom (ako by sa laicky mohlo zdať), ani nie je tvorená listami (ako pri hlávkovej kapuste či hlávkovom keli). Ružica vzniká tak, že (relatívne krátka) stonka rastliny (dočasne) prestane rásť, začne sa hore silno vetviť, stratí chlorofyl, stopky súkvetia silno zdužnatejú a spolu so zakrpatenými šupinatými listami vytvoria ružicu rastliny (v ružici nie sú obsiahnuté základy kvetu). Po vytvorení ružice rastlina obyčajne začne kvitnúť. V čase kvitnutia rastlina dosahuje až 1 m. Ružica býva slonovinovobiela až krémová, menej často žltozelená, zelená, fialová, červenohnedá či čierna. Listy rastliny sú veľké, nakopené pod ružicou a sú pozdĺžne vajcovité so zbiehavými čepeľami. Rastlina sa pestuje v 4 formách: skorej, poloskorej, poloneskorej a neskorej. Vegetačná doba býva 100 až 140 dní. Pri brokolici karfiolovej po odstránení (t. j. zbere) vyššie spomínanej (stredovej) ružice vyrastú v pazuchách listov menšie (vedľajšie) ružice, pri karfiole v užšom zmysle ďalšie ružice nevyrastú. Kapusta obyčajná karfiolová je veľmi náročná na pôdu, agrotechniku a optimálnu vlahu. Používa sa ako zelenina – konzumuje sa ružica, a to obyčajne varená, zriedkavejšie aj surová alebo nakyslo nakladaná.[19][20][21][22]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Familie [online]. biopix.dk, [cit. 2017-12-13]. Dostupné online.
  2. ↑ Zdroje pozri v článku brokolica (stonková a karfiolová)
  3. ↑ a b c d e f GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 706.
  4. ↑ Zoznam registrovaných prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave. 2010. dostupné online.
  5. ↑ a b c d e MARTINKA, Jozef. Cudzie názvy záhradných rastlín : názvy odrôd kapusty. Slovenská reč (Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská), október-november 1941, roč. 9, čís. 2-3, s. 66-67. Dostupné online [cit. 2017-12-05]. ISSN 1338-4279.
  6. ↑ LOOS, J. Slovník maďarskej, nemeckej a slovenskej reči I. Pešť, 1869. S. 759
  7. ↑ REUSS, G. Května Slovenska. Banská Štiavnica (Tiskem Františka Lorbera), 1853. S. 38
  8. ↑ heslá kapusta, kel, hlúbek. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  9. ↑ a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 134 – 135.
  10. ↑ WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference). 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114
  11. ↑ Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [1] a [2], prístup 11. 12. 2017
  12. ↑ SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. dostupné online
  13. ↑ a b c d e HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1446
  14. ↑ DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647
  15. ↑ GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [3] S. 28
  16. ↑ BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. S. 58
  17. ↑ Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 176
  18. ↑ RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [4], datum prístupu 13. 12. 2017 (a [5])
  19. ↑ a b květák. In: Zahradnický slovník naučný. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1997. ISBN 80-85120-62-3.
  20. ↑ GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [6] S. 28, 36
  21. ↑ JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250
  22. ↑ STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 4, 1989

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kapusta_obyčajná_karfiolová&oldid=7927034“