Preskočiť na obsah

Malá Studená dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Malá studená dolina)
Malá Studená dolina
dolina
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška > 1 000 m n. m.
Súradnice 49°10′46″S 20°12′48″V / 49,17945°S 20,213383°V / 49.17945; 20.213383
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malá Studená dolina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malá Studená dolina (nem. Kleines Kaltbachtal, poľ. Dolina Małej Zimnej Wody) je terasovitá dolina nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách. Jej dĺžka je približne 4 km. Z východnej strany je ohraničená Lomnickým sedlom a zo západu Prostredným hrebeňom, ktorý ju oddeľuje od Veľkej Studenej doliny. V jej závere sa nachádza Kotlina Piatich spišských plies, ktorú ohraničuje masív Ľadového štítu (2 627 m n. m.). Dolinu pretína Malý Studený potok.[1]

Patrí celej doline, od sútoku Studených potokov až po hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Odvodený je z názvu Studenej doliny s prívlastkom „malá“. Niekedy je nesprávne označovaná ako „Malá Studenovodská dolina“. Je to typicky stupňovitá dolina a jej dolinné prahy majú samostatné mená. Dolný, asi 130 m vysoký skalný prah leží tesne pod hranicou lesa, vo výške 1 330 m n. m. – – 1 460 m n. m. Hovorí sa mu Schodíky. Je to ten prah, ktorým steká Obrovský vodopád. Zákutie v lese, trochu vyššie od Obrovského vodopádu, na východnej strane Malej Studenej doliny bol v starších dobách označovaný ako „Idilická záhrada“ (poľ. Zimny Ogródek). Trávnatá lesná poľana povyše Schodíkov, na začiatku vlastnej doliny, tesne na východ od Malého Studeného potoka, ktorá je v poľskom názvosloví označovaná ako (poľ. Mały Łomnicky Ogród) - malá lomnická záhrada. Na poľane stojí Zamkovského chata. Spodná časť doliny je prehradená morénovým valom, za ktorým je rozľahlá trávou a kosodrevinou porastená plošina vo výške 1 620 m n. m. – – 1 700 m n. m., ktorú v poľskom názvosloví označujú ako (poľ. Wielki Łomnicki Ogród) - veľká lomnická záhrada. Tesne nad touto plošinou sa dvíha výrazná asi 200 m vysoká dolinná terasa, Jazerná stena, nad ktorou sú samostatné dolinné časti: Kotlina Piatich spišských plies a jej odvetvie Dolinka pod Sedielkom. Poliaci toto miesto pomenovali (poľ. Złote Spady) - zlatá stráň. V Jazernej stene je Veľký svah a Malý svah. Všeobecne im hovoria Veľký hang a Malý hang. Poliaci túto lokalitu pomenovali (poľ. Wielka Ubocz). Je to široké, vysoké (1 700 m n. m. – – 1 900 m n. m.) úbočie na východ od Jazernej steny a pod Žltou stenou. Vedie tadiaľ značkovaná serpentína. Strmé skalnato-trávnaté úbočie, ktorým vedie chodník popod Žltú stenu nad Jazernú stenu k Téryho chate vo výške asi 1 900 m n. m. – – 2 000 m n. m. je Malý svah, v horolezeckom a turistickom žargóne Malý hang a v poľskom (poľ. Mała Ubocz). Miesto kde sa stretáva Malý s Veľkým hangom Poliaci pomenovali (poľ. Złota Kotlinka) - zlatá kotlinka.[1][2]

Flóra a fauna

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Malú Studenú dolinu sa viaže typická alpínska vegetácia. Z drevín majú najväčšie zastúpenie borovice, či už v podobe kosodreviny alebo borovice limby. Vyskytujú sa aj listnaté dreviny, najčastejšie v podobe krovinných porastov. Pre vyššie polohy sú charakteristické alpínske lúky. Typickým zástupcom fauny je kamzík vrchovský a svišť vrchovský.

Malá Studená dolina patrí medzi najnavštevovanejšie doliny vo Vysokých Tatrách. Lákadlom je okrem pešej turistiky aj horolezectvo (Žltá stena a Žltá veža), ale aj skialpinizmus (Dolinka pod Sedielkom). Ubytovacie a sociálne služby poskytuje Téryho chata. Z prírodných krás najviac priťahuje Päť spišských plies.

Východiskom do Malej Studenej doliny je Zamkovského chata, ku ktorej sa možno dostať z Hriebienka po značke. Od Zamkovského chaty vedie chodník značky miernym stúpaním až po Veľký hang pod Prostredným hrotom, kde sa stúpanie zvyšuje a pokračuje až k Téryho chate.

Od Téryho chaty pokračujú dva turistické chodníky:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. RADWAŃSKA-PARYSKY, Zofia; PARYSKI, Witold Henryk. Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin : Wyd. Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1. (po poľsky)
  3. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]