Vyšné Kôprovské sedlo
| Vyšné Kôprovské sedlo | |
| sedlo | |
 Vyšné Kôprovské sedlo z Hincovej kotliny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Spiš |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 180 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′39″S 20°03′10″V / 49,177409°S 20,052774°V |
| Najľahší výstup | po  červenej a  modrej značke z Popradského plesa
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Vyšné Kôprovské sedlo | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vyšné Kôprovské sedlo, staršie pomenovanie Vyšné Kôprové sedlo (2 180 m n. m.[1]; poľ. Wyżnia Koprowa Przełęcz, nem. Oberes Koprova-joch, Koprovapass, maď. Koprovahágó) je široké sedlo v hlavnej osi Kriváňa, medzi masívom Kôprovského štítu (poľ. Koprowy Wierch) a Kôprovským chrbtom (poľ. Koprowe Czuby). Sedlo je najľahším priechodom z Mengusovskej doliny do Hlinskej doliny.[2]
Prvé informácie
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie informácie o Kôprovskom sedle pochádzajú z augusta roku 1861 o výstupe poľských horolezcov Józefa Stolarczyka, Edwarda Homolacsa, Stanisława Homolacsa, Władysława Koziebrodzkeho, Ernsta Schauera, Stanisława Wodzickeho a horských vodcov Sameka, Krzeptowsceho, Macieja Sieczka, Jędrzeja Wala staršieho. Prvý zimný prechod sedla uskutočnili E. Baur a Alfred Martin 18. marca 1906. V roku 1886 do sedla postavili chodník.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý pomenoval sedlo známy kaukazský horolezec Mór Déchy, keď naň vystúpil v roku 1874 z Kôprovej doliny, preto jeho názov odvodzoval od nej. Pomenovanie Kôprovské sedlo platilo pre celú depresiu medzi Kôprovským štítom a Kôprovskou vežou. Pre horolezeckú orientáciu si sedlo vyžiadalo pred prvou svetovou vojnou osobitné mená pre obidve priehlbiny. Vzniklo pomenovanie Nižné Kôprovské sedlo, ktoré bolo v minulosti hojnejšie navštevované a Vyšné Kôprovské sedlo. Vyvýšenina, ktorá je medzi nimi, dostala pomenovanie Kôprovský chrbát. V ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1876 je Kôprovské sedlo nazvané ako Diablovina alebo Pekelnitova. Pokiaľ ide o obsah mena je odvodené z názvu Kôprovej doliny, ktorú porastá kôprovníček bezobalný.[2]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]- Najľahšia trasa je z Popradského plesa (2:15 hod.) vedúca chodníkom najprv po
Tatranskej magistrále a potom po 
modro označenom turistickom chodníku. Zo sedla je možný približne 30 minútový výstup na Kôprovský štít. Zo sedla je možné zostúpiť cez Hlinskú a Kôprovú dolinu na Tri studničky (približne 5 hod.) alebo na Podbanské.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ ANDRÁŠI, Július; ANDRÁŠI, Arno. Tatranské vrcholy, vysokohorský sprievodca. Bratislava : Šport, 1973. 77-025-7311-6.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wyżnia Koprowa Przełęcz na poľskej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšné Kôprovské sedlo
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Vyšné Kôprovské sedlo
- Panoráma zo sedla Archivované 2016-12-03 na Wayback Machine
- Poloha na turistickej mape
