Modranská keramika
Modranská keramika je označenie výrobkov vyrábaných z pálenej hliny v meste Modra. Jej história siaha do 14. storočia.[1] Pôvodná tvorba keramiky úzko súvisela s vinárstvom a vinohradníctvom. Používanie glazúr v Španielsku a Taliansku v 15. až 17. storočí a označenie výrobkov ako "majolika" sa prenieslo aj do Modry. V 17. storočí začali v Modre vznikať prvé cechy a usídlili sa tu habánski keramikári. Najväčší rozvoj bol zaznamenaný v 18. storočí.
Súčasná technológia výroby
[upraviť | upraviť zdroj]Modranská majolika sa vyrába z dvakrát vypaľovanej hliny, glazovanej a maľovanej motívmi v štyroch základných dekoroch:
V súčasnosti sa maľujú dekory podľa vzorkovníka, ktorý zozbieral a vytvoril Heřman Landsfeld začiatkom 20. storočia.[3] Kaolínová hlina pochádza z ložísk v okolí mesta Modra. Teplota pri druhom vypaľovaní dosahuje 1020 °C. Značková modranská majolika je točená, tvarovaná, glazovaná a maľovaná výhradne ručne.[1] Originálna modranská keramika je predávaná len pod chráneným zemepisným označením pôvodu "Modra".[4] Po zmenách v roku 1989 výrobné družstvo, ktoré vzniklo v roku 1952 pod názvom Slovenská ľudová majolika sa transformovalo[5] na Slovenská ľudová majolika, akciová spoločnosť, ktorá má ambíciu zachovať tradície výroby majoliky.
V roku 2018 sa Modranská majolika postavila na nohy a hľadá možnosti ako sa spropagovať. Bola zapísaná aj do zoznamu Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska [6].
História výroby keramiky v Modre
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodná najstaršia výroba bola v dnes pamiatkovo chránenom objekte technickej pamiatky, ktorej základ tvorí hradobný systém s baštou z roku 1610. Jeho severozápadná kruhovitá obranná veža s názvom „Červená“ dnes slúži ako „Galéria národného umelca Ignáca Bizmayera“.
Prvý hrnčiarsky cech bol v Modre založený v roku 1636. V období 1870 - 1880 jestvoval hrnčiarsky spolok "Úžitkové hrnčiarske nádoby z Modry."
V roku 1883 bola založená "Štátna dielňa džbánkárska", ktorú neskôr začalo spravovať mesto a založilo pri nej „Keramickú školu“ pod vedením Jozefa Mirku.
V roku 1911 bola Štátna dielňa džbánkárska pozmenená na "Dielňa na dorábanie keramického tovaru, účastinná spoločnosť Žák a spol." Účastinármi v nej boli aj Samuel Zoch a architekt Dušan Jurkovič.
V roku 1923 bola táto dielňa preregistrovaná na "Slovenská keramika" a v roku 1952 na výrobné družstvo "Slovenská ľudová majolika".
Nepretržitá výroba majoliky počas storočí pritiahla do Modry mnoho osobností kultúry a majstrov keramikárov. Pôsobili tu habánsky keramikár Heřman Landsfeld a národný umelec Ignác Bizmayer.
V meste sa nachádza aj „Múzeum Ľudovíta Štúra“, v ktorom sú sústredené zbierky historickej keramiky. Dokumentujú rôzne štýly a fázy vývoja modranskej keramiky.
V súčasnosti (2012) je v Múzeu Ľudovíta Štúra výstava maliara majoliky Michala Petráša, ktorého umenie sa rozvíjalo aj pod vplyvom džbánkára Jána Karabelliho.
Galéria ukážok - pestrý dezén
[upraviť | upraviť zdroj]-
-
-
-
-
signatúra na košíku -
signatúra na tanieri -
Hlbší tanier -
-
rôzna keramika -
džbán - súkromná zbierka -
detailný vzor na váze
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b História výroby modranskej keramiky
- ↑ [1] Habánska tradícia v Modre
- ↑ [2] - web majolika Modra
- ↑ TREND.SK. Na zemepisné označenie monopol neexistuje. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-11].
- ↑ Modranská keramika bojuje o záchranu. Pravda.sk, 2014-10-05. Dostupné online [cit. 2018-06-11].
- ↑ https://www.bakurier.sk/mestske-casti/clanok-modra-majolika-zije
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Ferdiš Kostka
- Habánska fajansa
- Heřman Landsfeld
- Ignác Bizmayer
- Pozdišovská keramika
- Ľubietovská keramika
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Modranská keramika
