Neskorý stredovek

Neskorý stredovek je historické obdobie 14. a 15. storočia.

Európa

Počas neskorého stredoveku došlo k vyvrcholeniu kultúrneho vývoja v podobe vzniku gotického slohu. Priniesol rozchod s tradíciou klasického rímskeho staviteľstva. Gotika sa prejavila aj v Stredomorí. Najkrajšie stavby vznikli vo Francúzsku (Notre-Dame v Paríži, katedrála v Reims a Orléans), Nemecku (Kolín nad Rýnom, Štrasburg, Porýnie), Anglicku (Westminsterské opátstvo, Canterburská katedrála, Oxford), Čechách (Chrám sv. Víta v Prahe, Chrám sv. Barbory v Kutnej Hore), Taliansku (dóm v Miláne, dóm v Siene), Španielsku (katedrála v Seville). Gotika svojím dekoratívnym a zároveň strašidelným výrazom ovplyvnila aj umelecké slohy 19. a 20. storočia, dokonca aj literatúru a film. Posilňujú sa panovnícke právomoci, všeobecne sa prechádza od ústneho k písomnému úradovaniu (kráľovské kancelárie, notári, účtovníctvo). Nastávajú zmeny vo vojenstve, nastupujú prvé strelné zbrane, vedú sa dlhé a krvavé konflikty (storočná vojna, vojna ruží, husitské vojny, talianske vojny).

K vojnám sa pripája ďalší demografický činiteľ – mor. Epidémia, ktorá sa šírila vdaka blchám infikovaných potkanov, doslova kosila obyvateľstvo miest aj vidieka, priemerne padla za obeť tretina ľudí. V mestách boli straty často vyššie, bežne až 50 percent. Epidémia sa navyše vrátila v niekoľkých vlnách. Zlá hygiena a relatívna preľudnenosť miest, extrémna chudoba, hladomory ako dôsledky neúrod (zhoršenie klímy – niekedy sa hovorí o tzv. malej dobe ľadovej), to všetko sa podpísalo pod zúfalý stav spoločnosti na konci stredoveku. Predaj odpustkov a nemravný život cirkvi ústia do reformačných hnutí, ako bola Husova a neskôr Lutherova reformácia. Pokrok v technológiách, lodiarstve a kartografii, či spochybňovanie dogmatických právd cirkvi – to všetko ústi do éry morských objavov. Mikuláš Kopernik predkladá heliocentrický model slnečnej sústavy. V Taliansku prichádza humanizmus a dláždi cestu renesancii. Rozvíja sa bankovníctvo, úvery, veľkopodnikanie. Organizuje sa cechová výroba, v Taliansku ale už aj prvé manufaktúry.

Stredná Európa podelená na kráľovstvá Poľské, České a Uhorské zažíva obdobie rozkvetu. Na východe sa po mongolskom vpáde dostali široké oblasti pod vazalstvo Zlatej Hordy. Až koncom tohto obdobia sa pod vedením moskovského kniežaťa osamostatnia a porazia Mongolov. Moskovské knieža sa vyhlási za cára.

Balkán zažíva hlbokú krízu. Byzantská ríša, porazená križiakmi povstane z popola, ale jej sila slabne. Jej kultúra stále odmieta európsku, dodržiava antické tradície a odmieta Rímske katolícke náboženstvo. Turci postupe dobyjú celú Malú Áziu a snažia sa islamizovať miestnych Grékov. Vo svojej expanzií však pokračujú ďalej. Po trojdňovej krvavej bitke na Kosovom Poli zaberú celý Balkán, neskôr dobyjú aj Konštantínopol a premenujú ho na Istanbul, výboje pokračujú hlboko do strednej Európy a zastavujú ich až pred bránami Viedne.

Slovensko

Počas vlády Karola Róberta z Anjou a jeho následníka Ľudovíta Veľkého došlo k stabilizácii vývoja, magnáti boli pacifikovaní, rozvíjal sa obchod, remeslo a baníctvo. 14. storočie bolo zlatým vekom Slovenska v stredoveku. Budovali sa ďalšie hrady, kostoly, kláštory. Nastúpil gotický sloh.

Naopak, nasledujúce storočie je úplným opakom. Po smrti Ľudovíta nasleduje obdobie boja o trón, víťazne vychádza Žigmund Luxemburský, no len čo sa mu podarí zabezpečiť situáciu v Uhorsku, odchádza bojovať proti husitom do Čiech. Profitujú iba mestá, najmä tie banské a Bratislava – obľúbené sídlo Žigmunda. Tu realizuje gotickú prestavbu hradu do podoby, ako ho poznáme dodnes. Po jeho smrti sa situácia opakuje, svojvôľa veľmožov, bratríci na Slovensku (ako zástupcovia nedospelého kráľa Ladislava Pohrobka) síce prinášajú aj skazu, ale aj kultúrnu a písomnú češtinu, ktorá sa tu nadlho udrží. Stabilizáciu prináša iba vláda Mateja Korvína v polovici 15. storočia. Na východnom Slovensku vzniká Pentapolitana – združenie piatich bohatých miest, ktoré predávajú tokajské vína do Poľska. Košice budujú Dóm svätej Alžbety, najčistejšiu gotickú stavbu Slovenska. V Levoči pôsobí Majster Pavol z Levoče – sochár svetového významu.

Po tomto krátkom období pokoja prichádza vláda dvoch posledných uhorských kráľov Vladislav II. a Ľudovíta II. z rodu Jagelovcov, kedy feudálna anarchia dosiahne najväčšie rozmery. Lúpežní rytieri, úpadok kláštorov, epidémie v mestách, pokles počtu obyvateľov, Dóžovo povstanie poddaných a nasledujúci „krvavý snem“, kde šľachta odhlasuje večné poddanstvo, kruté dávky a roboty poddaných, krvavo potlačené banícke povstanie. Záver stredoveku predstavuje pre Uhorsko, ako aj ostatné okolité krajiny bitka pri Moháči v roku 1526. Kráľ Ľudovít II. na čele malého (25 000 vojakov), zle vybaveného a nevycvičeného vojska stojí voči profesionálnej, skúsenej a dobre vyzbrojenej armáde sultána Süleymana I. (100 000 vojakov). Po jeho smrti prechádza vláda nad Uhorskom i Čechami do rúk Habsburgovcov.

Pozri aj

Externé odkazy

WEST, Norman R.. Late Medieval Europe [online]. History Websites, rev. 2007-10-02, [cit. 2010-05-18]. Dostupné online. Archivované 2010-06-09 z originálu. (anglicky)