Pavol Žiška

Pavol Žiška
slovenský politik, kňaz a pedagóg
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1929 – 1939
Biografické údaje
Narodenie	1. jún 1879 Skalica, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	17. september 1947 (68 rokov) Skalica, Česko-Slovensko
Politická strana	Československá strana ľudová
Profesia	kňaz
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Politický portál  Biografický portál

ThDr. Pavol Žiška alebo Pavol Žižka (* 1. jún 1879, Skalica – † 17. september 1947, tamtiež) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, pedagóg, teológ, spisovateľ a politik Československej strany ľudovej v prvej polovici 20. storočia.

Životopis

Pavol Žiška sa narodil do roľníckej rodiny. V rodnej Skalici navštevoval ľudovú školu. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Skalici, Ostrihome a v Trnave. Vydal sa na kňazskú dráhu. Študoval teológiu na Pázmáneu vo Viedni. Tam bol aj v roku 1903 vysvätený za kňaza. V roku 1905 dosiahol doktorát teológie.

Po štúdiách začínal ako kaplán v Mojmírovciach, odkiaľ prešiel do Topoľčian a neskôr do Dolnej Stredy nad Váhom. Pre svoje proslovenské postoje sa ho uhorská cirkevná vrchnosť rozhodla preložiť do maďarského prostredia a preto od roku 1906 pôsobil vo farnosti Svätý Ondrej (pri Budapešti) a od roku 1914 v samotnej Budapešti. Po zmene spoločenských pomerov sa v roku 1918 stal profesorom náboženstva a vicerektorom biskupského semináru sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Tak ako na začiatku 20. storočia sa činil v prospech slovenskej veci a spolupracoval s viacerými slovenskými národovcami (Milan Ivanka, Martin Kollár a pod.), aj po vzniku Česko - Slovenska vstúpil do politiky. Spočiatku bol členom Slovenskej národnej strany. Spolupracoval aj s Andrejom Hlinkom a bol členom Slovenskej ľudovej strany. Zasadal vo výkonom výbore slovenskej kňazskej rady a bol podpredsedom Slovenskej národnej rady v Budapešti. Svoje organizačné schopnosti a široký rozhľad uplatnil v rokoch 1919 - 1920, keď pôsobil ako hlavný redaktor Katolíckych novín. Zakladal aj Spolok profesorov Slovákov, ktorých bolo po vzniku nového štátu veľmi málo.

S politikou Andreja Hlinku sa postupne rozišiel a začal kritizovať ľudácku koncepciu autonómie Slovenska. V roku 1925 spolu s Martinom Mičurom, Andrejom Cvninčekom a Karolom Antonom Medveckým zakladá slovenskú pobočku Československej strany lidovej. Stranu počas dvoch volebných období v rokoch 1929 - 1939 zastupoval ako jediný slovenský senátor v Národnom zhromaždení. V závere roku 1938, v čase napätej vnútropolitickej i zahraničnopolitickej situácie, spolu s ostatnými slovenskými zástupcami centralistických politických strán vstúpil do spoločného senátorského klubu HSĽS. Následne sa verejného života stiahol.