Penninická zóna
| Geológia Álp |
|---|
 |
| Tektonické superjednotky |
| Helvétska zóna |
| Penninická zóna |
| Austroalpínska zóna |
| Južné Alpy |
| Petrografia |
| Bündnerské bridlice • flyš • molasa |
| Geologické jednotky |
| Periadriatická línia • Masív Aar-Gotthard • troska Dent Blanche • Engadinské okno • Flyšová zóna • Giudicárska línia • Grauwackenzone • okno Vysokých Taur • Molasová panva • Penninický násun • Ivreská zóna • Lepontinské anitiklinóruim • Rechnitzké okno • Rhônsko-simplonská línia |
| Paleogeografické termíny |
| Valaiský oceán |
| Briançonnaiský mikrokontinent |
| Piemontsko-ligurský oceán |
| Apulská platňa |
| Pozri aj Geovedný portál |
Penninická zóna alebo penninikum je príkrovová štruktúrna zóna v Alpách. Pozostáva z hornín rôzneho pôvodu, z ktorých všetky okrem Préalpes Romandes, boli v eocéne odlepené a presunuté, podstúpili silnú polyštadiálnu premenu[1]. Horniny penninika majú pôvod medzi južným Európskym okrajom a severným okrajom Apulskej platne a ležali na rôznych typoch kôry. Tvorili dno Piemontsko-ligurského a Valaiského oceánu povrch Briançonnaiského kontinentálneho pásma.
Penninikum obsahuje horniny najvyššieho stupňa premeny spomedzi všetkých alpských zón. Nachádzajú sa tu i typické ofiolitové komplexy s hlbokomorskými súvrstviami, ako i premenené fility, svory a amfibolity.
Označenie penninikum je odvodené od výskytu v Penninských Alpách.
Členenie v Západných Alpách
[upraviť | upraviť zdroj]V Západných Alpách sa vyskytuje penninikum v nadloží helvetika. Boli tu vyčlenené 4 paleogeografické domény[2]:
- Oblasť pôvodného Európskeho kontinentálneho okraja, ktorá bola subdukovaná a neskôr exhumovaná. Tvoria ju vonkajšie kryštalinické masívy a helvétske príkrovy.
- Oblasť severopenninského (tzv. Valaiského) oceánu, ktorá buduje spodné penninské príkrovy. Výskyt eklogitových šošoviek poukazuje na to, že pri subdukcii tieto horniny dosiahli veľkých hĺbok v zemskom plášti. Horniny bývalého Valaiského oceánu sú tvorené sedimentami kriedového veku, ktoré boli premenené na mramor (pôvodne vápence) ako i terciérny flyš, ktorý bol premenený na svory.
- Oblasť Briançonnaiského mikrokontinentu. Ide o kryštalinické horniny, ktoré boli počas hercýnskej orogenézy intrudované granitoidmi, ako i premenené usadené horniny: na grafit bohaté karbónske sedimenty, červené pieskovce permského, triasové evapority a tenké polohy jurských a kriedových vápencov. Príkladom Briançonnaiskeho terranu sú príkrovy Sankt Bernard a Monte Rosa. Monte Rosa a Mischabelhörner sú príkrovy fundamentu[3], ktoré tvoria rozsiahle telesá rúl. Táto oblasť dnes tvorí stredné penninské príkrovy.
- Oblasť Piemontsko-ligurského oceánu alebo juhopenninského oceánu, predstavujú ofiolity s hlbokovodnými ílovitými bridlicami. Vápence, ktoré sa usadili v plytších oblastiach boli premenené na mramor. Tvorí vrchné penninské (ofiolitové) príkrovy. V oblasti Piemontsko-ligurského oceánu sa nachádzal i tzv. Carvinský teran.[4]
Členenie vo Východných Alpách
[upraviť | upraviť zdroj]Vo Východných Alpách vystupujú horniny penninika spod autroalpinika v troch tektonických oknách Engadin, Vysoké Taury a v rechnitzskom okne blízko hraníc s Maďarskom. Taurské okno sa nachádza v jadre mohutnej klenby, preto obnažené penninikum tvorí najvyššie končiare Východných Álp ako napríklad Grossglockner[3]. V tejto oblasti bolo penninikum členené nasledovným spôsobom:
- staré prekambrické a kambrické ruly kryštalinika kontinentálnej kôry.
- mladšie hercýnske (vrchnokarbónske) granitoidné intrúzie, neskôr premenené na ruly počas pokračujúcej alpínskej metamorfózy.
- ofiolity, často intrudované granitmi.
- triasové a jurské sedimenty, premenené na vápenaté fylity. Miestami na nich leží kriedový až terciérny flyš.
Porovnanie východoalpských penninických jednotiek s ich západoalpskými ekvivalentami je dodnes predmetom diskusií. Hlbokovodné premenené horniny, ktoré sú typické pre penninikum v oboch častiach pohoria sú označované ako Bündnerschiefer alebo schistes lustrés. Vo Východných Alpách dodnes nebola preukázaná prítomnosť Briançonnaiského terranu, čo sa vysvetľuje tým, že mikrokontinent smerom na východ vykliňoval a oba oceány (Valaiský i Piemontsko-ligurský) sa tu spájali do jedného.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ S.M. Schmid: Regional tectonics: from the Rhine graben to the Po plain, a summary of the tectonic evolution of the Alps and their forelands prístup 24.8.2008
- ↑ Froitzheim, N., Plašienka, D., Schuster, R., 2008: Alpine tectonics of the Alps and Western Carpathians. s. 1141 – 1232 in McCann, T. (Editor) 2008: The Geology of Central Europe. Vol. 2: Mesozoic and Cenozoic. Geological Society of London
- ↑ a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- ↑ Pleuger, J., Roller, S., Walter, J. M., Jansen, E. & Froitzheim, N., 2007: Structural evolution of the contact between two Penninic nappes (Zermatt-Saas zone and Combin zone, Western Alps) and implications for the exhumation mechanism and palaeogeography. Internatiol Journal of Earth Sciences, 96, s. 229 – 252
Ďalšie zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Penninic nappes na anglickej Wikipédii.
