Peru

	Peruánska republika
Vlajka	Znak
	Národné motto:; Firme y feliz por la unión; (Pevný a štastný pre úniu)
	Štátna hymna:; Somos libres, seámoslo siempre
Miestny názov
• dlhý	República del Peru
• krátky	Peru
Hlavné mesto	Lima; 12°2′ j.š. 77°1′ z.d.
Najväčšie mesto	Lima
Úradné jazyky	španielčina, kečuánčina, ajmarčina ;
Štátne zriadenie; prezident; viceprezident; predseda vlády	prezidentská republika; Dina Boluarte; vacant; Gustavo Adrianzén
Vznik	28. júla 1821 vyhlásená nezávislosť od Španielska
Susedia	Ekvádor, Kolumbia, Brazília, Bolívia, Čile
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 1 285 216 km² (19.) ; 5 220 km² (0,41 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2023); • sčítanie (2017); • hustota (2023)	; 33 788 589 (46.) ; 31 237 385; 23/km² (?.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2018; 228,944 mld. $ (41.); 14 252 $ (85.)
Index ľudského rozvoja (2017)	0,750 (89.) – vysoký
Mena	sol (S/.) PEN ()
Časové pásmo; • Letný čas	(UTC-5); (UTC)
Medzinárodný kód	PER
Medzinárodná poznávacia značka	PER
Internetová doména	.pe
Smerové telefónne číslo	+51
	Gramotnosť: 93 %

O iných významoch výrazu Peru pozri Peru (rozlišovacia stránka).

Súradnice: 9°24′J 76°00′Z / 9,4°J 76°Z / -9.4; -76

Peru (špa. Perú, keču. Piruw, ajmar. Piruw), dlhý tvar Peruánska republika (špa. República del Perú), je štát na západnom pobreží Južnej Ameriky. Hraničí s Ekvádorom a Kolumbiou na severe, Brazíliou na východe, Bolíviou na juhovýchode a s Čile na juhu. Západné brehy obmýva Tichý oceán.

Územie Peru osídľovali jedna z najstarších svetových kultúr Norte Chico a neskôr Inkská ríša, najväčší štát predkolumbovskej Ameriky. Toto územie podrobilo v 16. storočí Španielske impérium a založilo Vicekráľovstvo Peru, pod ktoré patrila väčšina jeho juhoamerických kolónií. Po získaní nezávislosti v roku 1821 prešlo Peru obdobiami politických nepokojov, finančných kríz ako aj fázami stability a hospodárskeho rastu.

Peru je republika so zastupiteľskou demokraciou rozdelená do 25 regiónov (regiones). Jej geografia sa mení od vyprahnutých planín pri tichooceánskom pobreží po vrchy Ánd a Amazonský tropický prales. Je to rozvojová krajina so stredným indexom ľudského rozvoja a asi 40 % úrovňou chudoby. Medzi hlavné hospodárske činnosti patrí poľnohospodárstvo, rybolov, banský priemysel a výroba tovarov ako napr. textil.

V Peru je žije približne 28 miliónov obyvateľov rôznych národností, vrátane pôvodných obyvateľov Peru, Európanov, Afričanov a Ázijcov. Hoci je španielčina hlavným jazykom, veľa Peruáncov hovorí kečuánčinou alebo inými domorodými jazykmi. Táto zmes kultúrnych tradícií má za dôsledok veľkú rozmanitosť v oblastiach umenia, literatúry, hudby a kuchyne.

Etymológia

Slovo Peru je odvodené od mena miestneho vládcu Birú, ktorý žil začiatkom 16. storočia blízko zátoky San Miguel v Paname.^[1] Keď španielski prieskumníci navštívili jeho ovládané územia v roku 1522, nachádzali sa na najjužnejšej časti Európanom vtedy známeho Nového sveta.^[2] Preto, keď Francisco Pizarro preskúmal južnejšie územia, tak boli označené ako Birú alebo Peru.^[3] Španielska koruna udelila v roku 1529 tomuto menu legálny status s Capitulación de Toledo, ktorá označila Inkskú ríšu ako provinciu Peru.^[4] Pod španielskou vládou dostala meno vicekráľovstvo Peru, ktoré sa po peruánskej vojne o nezávislosť stalo Peruánskou republikou.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Peru

Najstaršie dôkazy ľudskej činnosti na tomto území sa datujú približne do roku 11 000 pred Kr.^[5] Najstaršia známa peruánska kultúra, Norte Chico, prekvitala v rokoch 3000 až 1800 pred Kr. pozdĺž tichého oceánu.^[6] Ako ďalšie sa rozvíjali Čavínska, Parakaská, Močická, Nasca, Vari, a Čimú archeologické kultúry. V 15. storočí sa Inkovia zoskupili do silného štátu a počas storočia sformovali najväčšiu ríšu v predkolumbovskej Amerike.^[7] Andské kultúry boli poľnohospodárske a využívali zavlažovanie a terasovanie; dôležitým bol rybolov a hospodárenie s ťavovitými. Keďže tieto kultúry nemali pojem o trhu alebo peniazoch, ich spolupráca sa spoliehala na obojstrannosť a prerozdeľovanie.^[8]

Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Peru

Územie Peru je rozdelené na 24 departmentov (nazývaných aj regióny). Tieto departmenty sa ďalej delia na provincie, ktoré sa skladajú z okresov. Celkovo je krajina rozdelená na 195 provincií a 1 833 okresov.^[9]

Provincia Lima nie je súčasťou iného administratívneho celku.

Geografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Peru

Svojou rozlohou 1 285 220 km² je Peru 20. najväčšou krajinou sveta (po Mongolsku). Rozlohou je porovnateľné s Čadom, a približne dvakrát také veľké ako štát USA Texas. Obyvateľstvo viac než 27 miliónov ľudí hovorí španielsky, kečuánsky, ajmarsky a inými domorodými jazykmi.

Východné Peru pozostáva prevažne z vlhkých tropických džunglí Amazonského dažďového pralesa, najväčšieho na svete. Na juhu pozdĺž hranice s Bolíviou leží jazero Titicaca — najvyššie položené splavné jazero na svete. Náhorná plošina Altiplano je suché údolie rozprestierajúce sa na úpätí Ánd v juhovýchodnom Peru. Pozdĺž hranice s Čile sa rozprestiera najsuchšia púšť na svete Atacama.

Pobrežie Pacifiku je domovom veľkého množstva druhov rýb. Púšť Sechura leží v severozápadnom Peru pozdĺž pobrežia.

Hlavnými riekami Peru sú Ucayali, Marañón, Amazon (ktorá je vytvorená sútokom Marañón a Ucayali), Putumayo, Pastaza, Napo, Jurua a Purus.

Zemepisné oblasti

Keď prišli Španieli, politické dôvody ich prinútili rozdeliť Peru na tri hlavné oblasti:

pobrežnú, ohraničovanú Pacifikom
vysočinu, ležiacu na Andskej náhornej plošine
džungľu, ležiacu v Amazonskej panve

Tieto názvy sú v Peru stále zaužívané.

Ale Javier Pulgar Vidal zemepisec, ktorý študoval biológiu a zemepis Peru dlhší čas, navrhol vytvorenie ôsmich prírodných oblastí. V roku 1941 na treťom Valnom zhromaždení Pan-American Institute of Geography and History schválili jeho návrh. Týchto osem oblastí je:

Chala, alebo pobrežie (subtropická púšť v strednej a južnej časti pobrežia a premenlivá tropická savana na severe pobrežia)
Yunga (pozostávajúca zo subtropických úrodných údolí)
Kečua
Suni (alebo "Jalca")
Puna
Janca
Rupa-Rupa ("Vysokohorská džungľa")
Omagua ("Nížinná džungľa")

Mestá

Významnejšie mestá:

Slováci, ktorí tu pôsobili

Alojz Hudek (* 1887 – † 1961) – rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár, pedagóg, náboženský rozhlasový redaktor.^[10]
István Holocsy (* 1898 – † 1929) – salezián, misionár.^[11]

Referencie

↑ Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 83.
↑ Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 84.
↑ Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 86.
↑ Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 87.
↑ Tom Dillehay et al, "The first settlers", s. 20.
↑ Jonathan Haas et al, "Dating the Late Archaic occupation of the Norte Chico region in Peru", s. 1021.
↑ Terence D'Altroy, The Incas, s. 2–3.
↑ Enrique Mayer, The articulated peasant, s. 47–68.
↑ Sistema Nacional de Estadística [online]. [Cit. 2007-03-23]. Dostupné online. Archivované 2007-03-21 z originálu.
↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 245 – 246.
↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 243.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peru
Wikislovník ponúka heslo Peru

[1] Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 83.

[2] Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 84.

[3] Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 86.

[4] Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 87.

[5] Tom Dillehay et al, "The first settlers", s. 20.

[6] Jonathan Haas et al, "Dating the Late Archaic occupation of the Norte Chico region in Peru", s. 1021.

[7] Terence D'Altroy, The Incas, s. 2–3.

[8] Enrique Mayer, The articulated peasant, s. 47–68.

[9] Sistema Nacional de Estadística [online]. [Cit. 2007-03-23]. Dostupné online. Archivované 2007-03-21 z originálu.

[10] KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 245 – 246.

[11] KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 243.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

1

z d u Štáty a závislé územia v Južnej Amerike
Krajiny a teritóriá nenachádzajúce sa v Amerike sú vyznačené kurzívou
Nezávislé štáty	Argentína Bolívia Brazília Čile Ekvádor Guyana Kolumbia Panama Paraguaj Peru Surinam Trinidad a Tobago Uruguaj Venezuela
Závislé územia	Aruba (Holandsko) Curaçao (Holandsko) Falklandské ostrovy (UK) Francúzska Guyana (Francúzsko) Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy (UK) Bonaire (Holandsko)