Plešina (vrch vo Vtáčniku)
| Plešina | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Banskobystrický |
| Okresy | Žarnovica, Prievidza |
| Obce | Kľak, Horná Ves |
| Pohorie | Vtáčnik |
| Podcelok | Vysoký Vtáčnik |
| Povodia | Nitra, Hron |
| Nadmorská výška | 1 061,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°35′19″S 18°35′56″V / 48,5886°S 18,5989°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | po  značke z obce Ostrý Grúň
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Plešina (1 061,3 m n. m.)[1]) je vrch v pohorí Vtáčnik. Leží v hlavnom hrebeni nad obcou Kľak, približne 13 km juhovýchodne od Novák.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa juhozápadne od centrálnej, najvyššej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoký Vtáčnik.[3] Vrchol leží na hranici Trenčianskeho a Banskobystrického kraja a okresov Prievidza a Žarnovica. Na hrebeni sa stretávajú katastrálne územia obcí Horná Ves a Kľak.[4] Vrcholom vedie značená Ponitrianska magistrála z Veľkého Poľa na Vtáčnik.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Tak ako Rúbaný vrch, aj Plešina je výrazne poznačená ťažbou dreva. Nevýrazný, sčasti hôľnatý pahorok tvorí predvrchol severnejšieho Rúbaného vrchu (1 097 m n. m.), východe susedí Ostrovica (855 m n. m.), južne Tatra (1 015 m n. m.) a severozápadne leží vrch Balatom (1 086 m n. m.).[5] Východné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky riečky Kľak do Hrona, zo západných voda odteká Strateným potokom do Oslianskeho potoka v povodí Nitry. Najbližšími sídlami sú na východe ležiaci Kľak a Ostrý Grúň, na juhu Veľké Pole a na západe Horná Ves a Radobica.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Rozsiahle odlesnené časti vrchu umožňujú obmedzené výhľady na široké okolie. Pozorovateľná je okolitá časť pohoria, no dobre vidieť aj Kremnické vrchy, Poľanu, Javorie, Štiavnické vrchy, Pohronský Inovec, Tribeč, Považský Inovec a Strážovské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke po hrebeni (Ponitrianska magistrála):
- zo severovýchodu z Vtáčnika cez Kláštorskú skalu
- od juhu z Veľkého Poľa cez Tatru
- po
značke cez Rúbaný vrch:
- z Oslian cez Buchlov
- z obce Ostrý Grúň[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 77.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-18]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-18]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-12-18]. Dostupné online.
- ↑ Vtáčnik – Horná Nitra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-18]. Dostupné online.