Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
| Tichá dolina | |
| národná prírodná rezervácia | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský, Žilinský |
| Okres | Poprad, Liptovský Mikuláš |
| Obec | Vysoké Tatry, Pribylina |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Súradnice | 49°11′57″S 19°55′19″V / 49,19906°S 19,92197°V |
| Rozloha | 59,6664 km² (5 967 ha) |
| Vznik | 1991 |
| Správa | ŠOP - S-TANAP |
| Kód | 759 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Tichá dolina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tichá dolina je národná prírodná rezervácia, bola vyhlásená Vyhláškou Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 166/1991 Z. z., zo dňa 15. januára 1991. Je to ochranársky jedna z najvýznamnejších oblastí Tatier. Ukážka príkrovovej stavby Tatier, prvé paleontologické nálezy suchozemskej mezozoickej fauny a flóry na Slovensku, vysokohorský kras, pramenisková oblasť Belej, reprezentatívne povodie UNESCO. Mimoriadne vzácna flóra - mnoho endemitov a reliktov.[1]
Oblasť Tichej doliny patrí v rámci celého TANAPu k najzachovalejším oblastiam. Už od roku 1954 bola oblasť zaradená do prísnej rezervácie Podbanské. Prales sa tu zachoval na 6 miestach (pralesové lokality – Žerucha, Hlinská dolina – 2 polygóny, Tichá dolina a dva pralesové zvyšky) na celkovej výmere 221 ha. Porasty pralesovitého charakteru sa nachádzajú na pravej strane Tichej doliny severozápadne od kóty Žerucha (1 381,2 m n. m.), v oblasti Hinskej doliny a Hrebeňa Hlina, Javorovej doliny v závere Tomanovskej doliny a v Kamennej Tichej.
Z biotopov dominujú smrekové lesy čučoriedkové, v niektorých častiach sa zachovali smrekovcovo-limbové lesy. Lesy majú všetky znaky pralesa, vrátane množstva odumretého dreva vo vyšších stupňoch rozkladu a prítomnosti stromov blízko fyzického veku. V súčasnosti je vývoj porastov na pomerne veľkých plochách dynamický v dôsledku prirodzených disturbancií (vietor, podkôrny hmyz). Tak ako v iných tatranských pralesoch aj tu dominuje smrek, miestami je hojnejšia ešte limba, ojedinele smrekovec. V posledných desaťročiach sa výraznejšie uplatňuje na viacerých miestach po disturbanciách aj jarabina. V pralesových lokalitách boli identifikované dva typy smrekových lesov - smrekové lesy čučoriedkové a smrekovcovo-limbové lesy. Prales je aj so širokým okolím súčasťou územia európskeho významu SKUEV0307 Tatry a Tatranského národného parku.
Celá lokalita s výmerou 221 ha patrí do Národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1991 na výmere 5 966,69 ha. Zasahuje do Žilinského a Prešovského kraja, do okresov Liptovský Mikuláš a Poprad, a obcí Pribylina a Vysoké Tatry.
Územie rezervácie je domovom viacerých vzácnych druhov flóry a významnou lokalitou karpatskej fauny. Znaky po ľudskej činnosti z posledných desaťročí sú len ojedinelé (napr. spiľovanie stromov a ich ponechanie na mieste), v dávnejšej minulosti možno predpokladať ovplyvnenie ťažbou (pomiestna selektívna ťažba limby) a pastvou, dnes už však známky po pasení nie sú v lokalite pralesa viditeľné.[2]
Zaujímavý je horný úsek doliny - ohyb terénu tu spôsobuje, že turisti strácajú kontakt s Liptovskou kotlinou a ocitajú sa akoby na dne sopečného krátera. Geologickou zvláštnosťou Tichej doliny je nález odtlačkov stôp veľkého trojprstého tvora z obdobia Pratatier. Stopy, ktoré sa javili ako preliačiny, objavili v roku 1995 dvaja slovenskí geológovia na vrstve druhohornej horniny. Odborníci na pravekú faunu museli riešiť záhadu - napokon sa zistilo, že ide o stopy dinosaura zachované na povrchu pieskovcovej vrstvy, ktorá bola pred asi 195 miliónmi rokov mäkkým bahnom. Geológovia predpokladajú, že v tom čase budúce Tatry prežívali "pôrodné kŕče" alpínskeho vrásnenia - oblasť dnešnej Tichej doliny bola vtedy v druhohorách rozpálenou pustatinou s tropickou vegetáciou prasličiek a papradí. Piesčité bahno časom vyschlo a stuhlo, neskôr skamenelo na pieskovec. Súčasná podoba Tatier sa začala črtať v období mladších treťohôr asi pred 15 a 20 miliónmi rokov. Pred prípadnou návštevou Tatier nezaškodí pripomenúť, že opatrnosti nikdy nie je dosť, hoci v zime je Tichá dolina nebezpečnejšia - číha tu na ľudí biela smrť. Nikde v Tatrách totiž nepadá toľko lavín ako práve v tomto tichu, ktoré v praveku pripomínalo severnú Afriku.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Tichá dolina. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Lokality pralesov [online]. [Cit. 2014-09-14]. Dostupné online. Archivované 2014-03-29 z originálu.
- ↑ Tichá dolina v Tatrách bola v praveku rozpáleným domovom dinosaurov [online]. . Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Tichá dolina v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
- Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky