Pušovce
Pušovce | |
obec | |
Kostol nanebovzatia Panny Márie
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Prešov |
Región | Šariš |
Vodný tok | Ladianka |
Nadmorská výška | 330 m n. m. |
Súradnice | 49°05′13″S 21°24′36″V / 49,0870°S 21,4101°V |
Rozloha | 4,42 km² (442 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 545 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 123,3 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1352 |
Starosta | Ján Namešpetra[3] (nezávislý) |
PSČ | 082 14 |
ŠÚJ | 525065 |
EČV (do r. 2022) | PO |
Tel. predvoľba | +421-51 |
Adresa obecného úradu |
Pušovce 14 |
E-mailová adresa | ocupusovce@pobox.sk |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Pušovce | |
Webová stránka: obecpusovce.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Pušovce sú obec na Slovensku v okrese Prešov.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pušovce ležia na južnom okraji Nízkych Beskýd, v hornej časti údolia východného prítoku Sekčova a Tople v nadmorskej výške okolo 330 m. n. m. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch odlesneného chotára tvoria horniny bradlového pásma štvrtohorné svahové hliny. Cez obec preteká potok Ladianka.
Erb
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1994 bol schválený erb obce Pušovce, ktorý tvorí: modrý štít nad strieborným kosákom so zlatou rukoväťou, zlatý obilný snop sprevádzaný po bokoch striebornými heraldickými ľaliami Panny Márie.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Od polovice 13. storočia patril pušovský majetok zemanovi Germanovi ako súčasť chmeľoveckých majetkov. Jedným z chmeľoveckých zemanov na prelome 13. a 14. storočia bol aj zeman menom Puš. Patrila mu časť chmeľoveckého majetku, na ktorom si vybudoval obydlie a nové sídlisko dostalo názov odvodený od jeho mena. Prvý doklad o ňom je z roku 1352. v 14. storočí sa tu postupne usadili aj sedliacke domácnosti. V roku 1427 ich bolo sedem. Neskôr väčšina sedliakov pozemky stratila a upadla medzi želiarov. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z deviatich obývaných poddanských domov a jednej až dvoch kúrií tunajších zemanov. Koncom 16. storočia boli Pušovce malou dedinou. Od 17. po 19. storočia patrili Pušovce Stankaiovcom. V roku 1727 mala obec už 24 domov a 154 obyvateľov, ktorí boli roľníci. Obec má rozlohu katastrálneho územia 4,370 km, poľnohospodárskej pôdy 2,370 km, z toho ornej pôdy 1,710 km, lesná pôda 1,640 km, ostatná plocha 0,36 km .
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Obecná samospráva
[upraviť | upraviť zdroj]Obecné zastupiteľstvo obce Pušovce je orgánom samosprávy obce a zastupiteľským zborom obyvateľov obce. Má 5 poslancov, ktorí sú volení priamo v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov.
Starosta obce je výkonným a štatutárnym orgánom obce. Je volený priamo na 4-ročné volebné obdobie. Vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a podpisuje ich uznesenia. Má jedného zástupcu starostu obce.
Starostovia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1990 – 1994: Róber Mešarč (nezávislý)
- 1994 – 1998: Mária Dreveňáková (KDH)
- 1998 – 2002: Peter Migaš (nezávislý)
- 2002 – 2006: Peter Migaš (nezávislý)
- 2006 – 2010: Vladimír Marcin (KDH)
- 2010 – 2014: Vladimír Marcin (KDH)
- 2014 – 2018: Ján Namešpetra (7 STATOČNÝCH)
- 2018 – 2022: Ján Namešpetra (nezávislý)
- 2022 – 2026: Ján Namešpetra (nezávislý)
Komunálne voľby
[upraviť | upraviť zdroj]Komunálne voľby |
Volebná účasť | Výsledky voľby starostu | Výsledky voľby poslancov | |||
---|---|---|---|---|---|---|
% | Počet vydaných obálok |
Zvolený starosta | Nezvolení kandidáti | Zvolení poslanci | Nezvolení kandidáti | |
1990[4] | ?? % | ? | Róbert Mesarč (nezávislý) ?? hlasov (??,?? %) |
? | ? | ? |
1994 | 77,26% | Mária Dreveňáková (KDH) ?? hlasov (78,68 %) |
? | 1. František Dreveňák (nezávislý) - ?? hlasov (??,??%) 2. Jozef Dziak (HZDS) - ?? hlasov (??,??%) 3. Pavol Eliaš (KDH) - ?? hlasov (??,??%) 4. Klára Eliašová (KDH) - ?? hlasov (??,??%) 5. Marián Migaš (KDH) - ?? hlasov (??,??%) 6. Pavol Migaš (KDH) - ?? hlasov (??,??%) 7. Peter Migaš (KDH) - ?? hlasov (??,??%) 8. Pavol Stankovič (KDH) - ?? hlasov (??,??%) 9. Ján Šingľar (KDH) - ?? hlasov (??,??%) |
? | |
1998 | 83,33% | Peter Migaš (nezávislý) ?? hlasov (??,?? %) |
? | KDH - 7 poslancov SDĽ - 1 poslanec nezávislý - 1 poslanec |
? | |
2002 | 74,44% | Peter Migaš (nezávislý) ?? hlasov (??,?? %) |
? | KDH - 2 poslancov SDKÚ-DS - 2 poslanec DS - 1 poslanec HZDS - 1 poslanec nezávislý - 1 poslanec |
? | |
2006 | 69,17% | Vladimír Marcin (KDH) ?? hlasov (67,99 %) |
2. Peter Migaš (SDKÚ-DS) ?? hlasov (32,01 %) |
SDKÚ-DS - 4 poslancov KDH - 3 poslanci |
? | |
2010 | 74,22% | Vladimír Marcin (KDH) ?? hlasov (49,67 %) |
2. Jaroslav Migaš (nezávislý) ?? hlasov (35,20 %) 3. Eva Gdovinová (nezávislý) ?? hlasov (7,89 %) 4. Peter Migaš (SDKÚ-DS) ?? hlasov (6,91 %) 5. Marek Muľ (SaS) ?? hlasov (0,33 %) |
SDKÚ-DS - 4 poslancov KDH - 3 poslanci |
? | |
2014 | 70,64% | Ján Namešpetra (7 STATOČNÝCH) ?? hlasov (50,52 %) |
2. Vladimír Marcin (KDH) ?? hlasov (49,48 %) |
1. Lukáš Tivadar (SDKÚ-DS) - 209 hlasov (??,??%) 2. Juraj Namešpetra (nezávislý) - 198 hlasov (??,??%) 3. Marek Krištof (KDH) - 193 hlasov (??,??%) 4. Jaroslav Migaš (SDKÚ-DS) - 175 hlasov (??,??%) 5. Ján Rabský (KDH) - 167 hlasov (??,??%) 6. Sylvia Migašová (KDH) - 158 hlasov (??,??%) 7. Stanislav Kočiš (ĽSNS) - 136 hlasov (??,??%) |
? | |
2018 | 71,06% | Ján Namešpetra (nezávislý) ?? hlasov (68,79 %) |
2. Vladimír Marcin (KDH) ?? hlasov (31,21 %) |
1. Juraj Namešpetra (nezávislý) - 237 hlasov (??,??%) 2. Marek Krištof (KDH) - 216 hlasov (??,??%) 3. Peter Migaš (KDH) - 196 hlasov (??,??%) 4. Jaroslav Migaš (SMER-SD) - 171 hlasov (??,??%) 5. Mária Ivanecká (KDH) - 166 hlasov (??,??%) 6. Sylvia Migašová (SMER-SD) - 150 hlasov (??,??%) 7. Stanislav Kočiš (SMER-SD) - 144 hlasov (??,??%) | ||
2022 | ?? % | Zoznam kandidátov podľa abecedy:[5] 1. Peter Migaš (KDH) 2. Ján Namešpetra (nezávislý) |
Zoznam kandidátov podľa abecedy:[6] 1. Ján Holdok (HLAS-SD) - ? hlasov (,%) 2. Mária Ivanecká (KDH) - ? hlasov (,%) 3. Dávid Jurko (SMER-SD) - ? hlasov (,%) 4. Martin Migaš (HLAS-SD) - ? hlasov (,%) 5. Patrik Migaš (KDH) - ? hlasov (,%) 6. JUDr. Juraj Namešpetra (nezávislý) - ? hlasov (,%) 7. Viktória Salitrik (nezávislá) - ? hlasov (,%) 8. Eva Žarnayová (HLAS-SD) - ? hlasov (,%) |
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1812. Ako presbytérium bola do hmoty kostola inkorporovaná staršia kaplnka z roku 1798. Úpravami prešiel v rokoch 1882 a 1909, keď boli odstránené pruské klenby v lodi a nahradené plochým stropom. Ďalšia obnova sa uskutočnila v roku 1942. V roku 1955 bola rozšírená sakristia. Presbytérium je zaklenuté konchou. Nachádza sa tu neorokokový oltár zo 60. rokov 19. storočia. Kazateľnica s obrazmi evanjelistov na parapete je klasicistická z doby vzniku kostola.[7] Výmaľba interiéru z roku 1948 je dielom J. Wagnera z Prešova. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami so segmentovým záklenkom. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Štít priečelia je volútový, prelamovaný. V podveží sa nachádza ústupkový neorománsky portál s polkruhovým záklenkom. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Budova školy bola postavená v roku 1928 a po prvýkrát bola opravená v roku 1951. V roku 1957 bolo zavedené prezúvanie žiakov. Toto opatrenie pre nepochopenie mnohých občanov museli po roku trvania odvolať. O dva roky neskôr sa vyučovalo striedavo v jednej učebni. Počet žiakov bol 59, v roku 1961 bol názov školy „NÁRODNÁ ŠKOLA“ zmenený na „ZÁKLADNÁ DEVAŤROČNÁ ŠKOLA“. V roku 1967 bol v školstve zavedený 11-dňový cyklus. Boli zavedené voľné soboty, a to každú druhú sobotu sa nevyučovalo. V roku 1975 chodilo do ZDŠ 29 žiakov a vyučovalo sa v jednej triede, kde boli štyri oddelenia (1. – 4. ročník). Riaditeľom školy bol v tom roku Štefan Oľha. V roku 1985 bola v Pušovciach jednotriedna škola s 1., 2. a 3. ročníkom. Do školy chodilo spolu 32 žiakov a riaditeľom bol František Smolko až do roku 1994, keď odišiel do dôchodku. Dnes je škola rozdelená na dve časti. Jedna časť (1. a 2. ročník) je umiestnená na Obecnom úrade a druhá časť (3. a 4. ročník) je v budove školy.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]26. mája 1985 bolo odovzdané do užívania nové futbalové ihrisko nachádzajúce sa medzi obcami Pušovce a Proč. V roku 1988 boli postavené nové šatne, sprchy, klubovňa a garáž pre autobus. V súčasnosti sa okrem futbalového ihriska v obci nachádza aj tenisový kurt a volejbalové ihrisko.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Migaš (* 1954), politik a diplomat
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Výsledky komunálnych volieb 1990 v obci Pušovce (okres Prešov), www.volby.pravda.sk, dostupné online.
- ↑ Zoznam Zaregistrovaných kandidátov pre voľby starostu obce, www.obecpusovce.sk, dostupné online.
- ↑ Zoznam Zaregistrovaných kandidátov pre voľby do obecného zastupiteľstva, www.obecpusovce.sk, dostupné online.
- ↑ Pušovce – Kostol nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pušovce