Lemešany
| Lemešany | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Región | Šariš |
| Nadmorská výška | 229 m n. m. |
| Súradnice | 48°51′05″S 21°16′18″V / 48,8513°S 21,2717°V |
| Rozloha | 9,19 km² (919 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 043 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 222,31 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1289 |
| Starosta | Marko Bučko[3] (KDH) |
| PSČ | 082 03 |
| ŠÚJ | 524743 |
| EČV (do r. 2022) | PO |
| Tel. predvoľba | +421-51 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Lemešany | |
| Webová stránka: lemesany.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Lemešany sú obec na Slovensku v okrese Prešov v Prešovskom kraji.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V prvé dni po vyhlásení vzniku Česko-slovenska v roku 1918 bola situácia na Slovensku neprehľadná. Na výzvy maďarských orgánov mali byť v mestách a dedinách zakladané maďarské národné výbory no v Lemešanoch došlo k opačnému procesu. Na výzvu maďarských orgánov tu vznikla okresná národná rada ako orgán slovenského ľudu. V obci sa zišli zvolení zástupcovia ľudu a za jej predsedu zvolili Jána Hysku, evanjelického farára z Obišoviec. Zhromaždenia, ktoré vyjadrilo požiadavku pripojenia sa k Česko-slovensku, sa zúčastnili početné zástupy ľudí. Ľudia v obci privítali vznik nového štátu aj tím, že okrem strhania maďarských nápisov vyhnali z obce obvodného notára a rekvírovali miestnych statkárov.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol sv. Martina, jednoloďová neskororenesančná stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1636. Donátorom kostola bol miestny šľachtic Imrich Füzy. Po požiari v roku 1781 prešiel obnovou financovanou Füzyovcami, počas ktorej bola nanovo vybudovaná južná stena, z tejto etapy je viditeľný asymetrický odskok lode od presbytéria na južnej strane.[5] V roku 1873 prešiel obnovou, keď bola doplnená veža.[6] V druhej polovici 20. storočia bola upravená fasáda. Zatiaľ poslednou pamiatkovou obnovou prešiel v roku 2020. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádzajú sa tu iluzívne nástenné maľby, ktoré boli v roku 2022 reštaurované.[7] Fasády kostola sú hladké s oknami s polkruhovým záklenkom. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
- Kaštieľ v časti Chabžany, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse písmena U, z prvej polovice 17. storočia. Vybudovala ho buď miestna rodina Galambóca, alebo Bertóty.[8] Pred rokom 1863 bol kaštieľ prefasádovaný, za vlastníctva Újháziovcov. Kaštieľ je v súčasnosti v zlom technickom stave a chátra. Miestnosti kaštieľa sú kryté valenými klenbami s lunetami a hrebienkami. Fasády sú členené kordónovou rímsou a nárožnými rustikami. Priečelie kaštieľa je ukončené atikou s erbom Újháziovcov.[9]
- Kúria, jednopodlažná pôvodne rokoková stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika, z druhej polovice 18. storočia. Úpravami prešla na konci 19. storočia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Fasáde dominuje predstavaná veža so zvonovitou helmicou. Nad portálom s rokokovou štukatúrou v podveží je umiestnený aliančný erb. Okná sú lemované rokokovými štukatúrami s motívom rokaja a rozvilín.[10]
- Kúria, jednopodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika, z obdobia okolo roku 1900.[11] Fasáda je členená pásovou rustikou, na nárožiach s bosážami. Stredný trojosový rizalit má medzi oknami umiestnené reliéfne erby. Okná majú rímsové suprafenestry, v rizalite aj s čabrakami.
- Socha sv. Jána Nepomuckého v časti Chabžany, baroková socha z roku 1769.[12] Obnovou prešla v roku 1891, ako udáva vročenie na podstavci. Socha je polychrómovaná.
-
Socha sv. Jána Nepomuckého -
-
-
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MEDVEC, Anton. Koleso času : Obišovce. 1. vyd. Obišovce : Obecný úrad, 2014. 342 s. ISBN 978-80-971656-3-5. Kapitola V prvej Československej republike : Koniec vojny a na ceste k vzniku novej republiky, s. 94-98.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Lemešany – Kostol sv. Martina z Tours [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Reštaurovanie starého kostola Sv. Martina v Lemešanoch [online]. Oficiálne stránky obce Lemešany. Dostupné online.
- ↑ Chabžany (Lemešany) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Lemešany – rokoková kúria [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ ALŽBETA GÜNTHEROVÁ A KOLEKTÍV. Súpis pamiatok na Slovensku, II. zväzok. Bratislava : Obzor, 1968. S. 181.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lemešany
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |