Záhradné
| Záhradné | |
| Sedikart | |
| obec | |
 Kostol Sedembolestnej Panny Márie
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Región | Šariš |
| Vodný tok | Ternianka |
| Nadmorská výška | 322 m n. m. |
| Súradnice | 49°05′22″S 21°16′04″V / 49,0894°S 21,2677°V |
| Rozloha | 8,77 km² (877 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 155 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 131,7 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1285 |
| Starosta | Róbert Tkáč[3] (SME RODINA) |
| PSČ | 082 16 (pošta Fintice) |
| ŠÚJ | 525456 |
| EČV (do r. 2022) | PO |
| Tel. predvoľba | +421-51 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Záhradné Tulčícka 271/2 082 16 Záhradné |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 455 77 25 |
| Fax | 455 77 25 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Záhradné | |
| Webová stránka: obeczahradne.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Záhradné (do roku 1948: slov. Sedikart, maď. Szedikert) je obec na Slovensku v okrese Prešov.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v údolí medzi Čergovským pohorím a Kapušianskym hradným vrchom. V okolí je známa pod starým názvom Šedzikart. Záhradné leží na severovýchodnom okraji Šarišskej vrchoviny, v širokej doline Ternianky z prítoku Sekčova, v nadmorskej výške okolo 310 m.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263. Kráľ Ladislav IV. v roku 1285 daroval kláštoru augustiniánov vo Veľkom Šariši dedinu Sedikart, o ktorú kráľa požiadal prior kláštora. Donácia sa vzťahovala na celú dedinu v rozsahu chotára, v akom ho neskôr vlastnil zeman Scego a iní zemania. Z obsahu darovacej listiny je zrejmé, že Sedikart jestvoval niekoľko desaťročí pred r. 1285. V písomnostiach z 13. – 16. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Scegekerthe, Zedekrethe v zmysle Scegova záhrada. Maďarský názov prevzalo okolité slovenské obyvateľstvo a utvorilo nárečový tvar Šedzikart. Maďarský názov typologický patrí k názvom zemianskych dedín, pričom dosvedčuje, že prvým zemianskym vlastníkom tunajšieho majetku a dediny bol bližšie neznámy zeman Scego. Uvedené poznatky vedú k predpokladu, že táto dediny vznikla okolo polovice 13. storočia ako zemianska osada.
Po krátkom, asi 20 až 40 ročnom období, keď patrila zemanom a kráľovi, ju v roku 1285 nadobudli mnísi z veľkošarišského kláštora. Im patrila až do začiatku reformácie, do 30. rokov 16. storočia. Odvtedy do konca storočia patrila šľachticom Vernerovcom, Tordaiovcom, Orleovcom, Loniarovcom. Koncom 19. storočia fungovala v obci tehelňa, mlyn, liehovar a kameňolom. Obyvatelia sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Pravdepodobne v tretej štvrtine 13. storočia, keď Sedikart patril zemanom, z ich iniciatívy tu postavili kostol zasvätený sv. Štefanovi, prvému mučeníkovi. V 30. rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Šebastián. Sedikart bol sídlom farnosti aj v nasledujúcich storočiach.
Pri Ternianke bol mlyn, o ktorom je správa až z roku 1543. Tunajšie sedliacke domácnosti (okrem richtárovej) boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 39 port, takže Sedikart bol veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov (okrem richtára) zdanili od 19, 9, resp. 9 port, pričom v roku 1567 hospodárilo 23 domácností. V týchto rokoch tu bolo 12, 10 a 8 želiarskych domácností. Dedina v roku 1600 pozostávalo z 32 obývaných poddanských domov, mlyna, kostola, fary a školy. Aj po úbytku sedliakov a obývaných domov bol Sedikart koncom 16. storočia veľkou dedinou. Okrem osadenstva fary tu bývalo len poddanské obyvateľstvo. V roku 1878 bol postavený liehovar veľkostatkárov.
Pôvodne obec patrila k okresu Bardejov a k notáriu v Terni. Od roku 1910 patrí do okresu Prešov. V roku 1916 bola dostavaná terajšia škola. V roku 1925 bol založený dobrovoľný hasičský zbor. V októbri 1942 navštívil obec slovenský umelec a akademický maliar Ľudovít Fulla. Z tohto obdobia je známy obraz „Mamka zo Sedikarta“. Počas druhej svetovej vojny bola obec bombardovaná nemeckými lietadlami. 2. september 1944 ostane pre Záhradné pamätným dňom. Silné bombardovanie usmrtilo 9 mladých ľudí, zničilo 13 obytných domov, 16 stodôl a spôsobilo veľké škody aj na školskej budove.[4]
Expozícia banskobystrického Múzea SNP medzi vypálenými obcami na východnom Slovensku uvádza aj obec Sedikart, dnes Záhradné.[5]
V roku 1950 bola slávnostne otvorená pravidelná autobusová doprava medzi Prešovom a obcou Záhradné.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Zaniknutý Kostol sv. Štefana, archeologická lokalita stredovekého kostola, pravdepodobne z druhej polovice 13. storočia. Kostol bol obklopený cintorínom a ohradený kamenným múrom. Kostol zanikol pravdepodobne začiatkom 19. storočia. Archeologická lokalita nie je prezentovaná.[6]
-
Zaniknutý Kostol sv. Štefana s areálom -
-
- Rímskokatolícky Kostol sv. Štefana Prvomučeníka, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, pravdepodobne zo 17. storočia. Prvá písomná zmienka o tomto kostole je v kanonickej vizitácii z roku 1700. Založil ho pravdepodobne miestny zeman Pavol Hoffmann, keďže stredoveký kostol bol v tomto období reformovaný. Po roku 1775 bola poškodená kaplnka obnovená a postupne začala slúžiť ako farský kostol pre celú obec. V roku 1861 bola pristavaná veža. Nové zariadenie, vrátane oltárov, organa a lavíc, kostol získal v roku 1932, vznikla aj nová empora. Ostatnou obnovou prešiel kostol v rokoch 1991 – 1993.[7] Fasády kostola sú hladké, členené oknami s polkruhovým záklenkom a opornými piliermi. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená korunnou rímsou s trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
- Hrob občanov padlých v druhej svetovej vojne.[8]
-
Kostol sv. Štefana Prvomučeníka -
-
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ zhistorieskoly.html [online]. zszahradne.edu.sk, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ TELIŠČÁKOVÁ, Dagmar. Po masovej vražde Tokajík ľahol popolom. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2016-07-31. Dostupné online [cit. 2023-04-22]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Kostol svätého Štefana, prvomučeníka [online]. Oficiálne stránky obce záhradné. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Záhradné
