Redaktor:Lišiak/pieskovisko/RF
Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. (* 15. september 1964, Topoľčany) je slovenský politik, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a predseda politickej strany SMER – sociálna demokracia (SMER-SD). V rokoch 2006 – 2010 a 2012 – 2018 bol predsedom vlády SR (2006 – 2010, 2012 – 2018).
Ešte ako vysokoškolský študent vstúpil do Komunistickej strany Československa, resp. Komunistickej strany Slovenska, ktorá sa v roku 1990 pretransformovala na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). V parlamentných voľbách 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady za SDĽ. Po tom, čo SDĽ vstúpila do koalície so Slovenskou demokratickou koalíciou a ďalšími stranami, ktoré utvorili prvú vládu Mikuláša Dzurindu, Fico zo strany vystúpil a v novembri 1999 ako nezaradený poslanec založil vlastnú stranu SMER. Stal ostrým kritikom vládnej koalície, ktorú obviňoval najmä z údajného korupčného a oportunistického prístupu k privatizácii.
Po víťazstve v parlamentných voľbách 2006 (29,14 %) zostavila vládu so Slovenskou národnou stranou (SNS) Jána Slotu a s Ľudovou stranou – Hnutím za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) bývalého premiéra Vladimíra Mečiara. Slovensko pod jeho vedením zavŕšilo integráciu do schengenského priestoru, no zároveň jeho vládu charakterizovali viaceré personálne zmeny spôsobené vážnymi podozreniami z korupcie (nástenkový tender ap.) a posilňovanie nacionalistickej rétoriky jeho strany (odhalenie sochy Svätopluka). Napriek víťazstvu v parlamentných voľbách 2010 nedokázal zostaviť vládu a ostal tak v opozícii voči vláde Ivety Radičovej. V predčasných parlamentných voľbách 2012 získal až 44,41 % hlasov, čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu, podporovanú vtedajším prezidentom Ivanom Gašparovičom.
V roku 2014 neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách, kde ho v druhom kole porazil občiansky kandidát Andrej Kiska (59,38 % hlasov). Druhú Ficovu vládu narušili vážne škandály v rezorte zdravotníctva, pre ktoré bola nútená odstúpiť ministerka Zuzana Zvolenská a predseda NR SR Pavol Paška. Do parlamentných volieb 2016 Ficovi poklesla popularita natoľko, že jeho strana stratila 34 poslaneckých mandátov. Vládu zostavil s SNS Andreja Danka, stranou MOST – HÍD Bélu Bugára a SIEŤou Radoslava Procházku. Hneď po voľbách bola Ficova vláda konfrontovaná s ďalšími škandálmi (kauza Ladislava Baštrnáka, kauza Čistý deň).
Tretia Ficova vláda sa dostala do ťažkej krízy po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018, po ktorej sa objavili podozrenia na prepojenie Ficovej radkyne Márie Troškovej na taliansku zločineckú skupinu ’Ndrangheta, ako aj (neskôr potvrdené) podozrenia, že objednávateľom vraždy bol Marian Kočner, kontroverzný podnikateľ prepojený na politické vedenie SMERu-SD. Fico sa dostal do defenzívy, pričom na svoju obranu začal využívať aj problematické prostriedky politickej mobilizácie (nadávky, denunciácie politických protivníkov aj prezidenta, konšpiračné teórie, podnecovanie xenofóbie ap.). Po prepuknutí rozsiahlych občianskych protestov Za slušné Slovensko Fico v máji 2018 podal demisiu a vo funkcii premiéra ho nahradil dovtedajší podpredseda vlády Peter Pellegrini (vláda P. Pellegriniho).
Po absolvovaní štúdia práva na Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1986) pôsobil na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR (1986 – 1995) a vzápätí ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva (1994 – 2000).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Šútovec, Milan (2019), „Fico, Robert“, Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti (1. slov. vyd.), Bratislava: Slovart, str. 115-117, ISBN 978-80-556-3894-2