Redaktor:Vegetator/p
Redaktor:Vegetator/p/Dokumentácia
Dokumentácia k šablóne zatiaľ neexistuje. Prejdite na túto adresu. Vyplňte nahranú schému a novú dokumentáciu uložte.
Ak máte otázku k tejto šablóne, alebo potrebujete jej rozšírenie a neviete ho správne naformátovať, pýtajte sa v diskusii k šablóne. Pokiaľ je potrebné šablónu urgentne opraviť, obráťte sa na technickú podporu. Na testovanie šablóny môžete vytvoriť testy šablóny.
- Použitie šablóny v článkoch.
- Zoznam podstránok tejto šablóny.
{{ | meno = Vegetator/p | nadpis = Geografia | obrázok = | nad =
| skupina1 = | zoznam1 = | skupina2 = | zoznam2 =
| pod = }}
Spoločenstvo prsteňa | |||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
The Fellowship of the Ring | |||||||||||||
| |||||||||||||
Autor | J. R. R. Tolkien | ||||||||||||
Pôvodný jazyk | angličtina | ||||||||||||
Krajina vydania | Spojené kráľovstvo | ||||||||||||
Nakladateľstvo originálneho vydania | George Allen & Unwin | ||||||||||||
Dátum 1. vydania originálu | 29. júl 1954 | ||||||||||||
Literárny žáner | Fantasy | ||||||||||||
Chronológia | |||||||||||||
Predchádzajúci diel | Hobbit | ||||||||||||
Nasledujúci diel | Dve veže | ||||||||||||
Slovenské vydania knihy | |||||||||||||
| |||||||||||||
Spoločenstvo prsteňa je román a prvý diel z trilógie Pán prsteňov od J. R. R. Tolkiena. Príbeh sa odohráva vo fiktívnom svete Stredozem.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Name of the Wind na anglickej Wikipédii.
Prežúvavce | |
Pasrnec bielochvostý (Odocoileus virginianus) | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Scopoli, 1777 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Prežúvavce (Ruminantia) je taxón z radu párnokopytníky (Artiodactyla), ktorý zahŕňa známe pasúce sa a migrujúce cicavce ako napr.:tury, kozy, ovce, jelene a antilopy
that includes many of the well-known large grazing or browsing mammals: among them cattle, goats, sheep, deer, and antelope. All members of the Ruminantia employ foregut fermentation and are ruminants: they digest food in two steps, chewing and swallowing in the normal way to begin with, and then regurgitating the semidigested cud to rechew it and thus extract the maximum possible food value.
Evolution
[upraviť | upraviť zdroj]Ruminantiamorpha is a total clade of artiodactyls defined, according to Spaulding et al., as "Ruminantia plus all extinct taxa more closely related to extant members of Ruminantia than to any other living species."[1] Spaulding grouped some genera of the family Anthracotheriidae as within Ruminantiamorpha but not Ruminantia, but placed other anthracotheres within Ruminantiamorpha's sister clade, Cetancodontamorpha.
The Tragulidae are the basal family in the Ruminantia.[2]
The ancestral Ruminantia karyotype is 2n = 48 similar to that of cetartiodactyls.[2]
Šablóna:Cetartiodactyla Cladogram
- ORDER ARTIODACTYLA
- Suborder Suina: pigs and peccaries
- Suborder Tylopoda: camels and llamas
- Suborder Cetruminantia: ruminants, whales and hippos
- unranked Ruminantia
- Infraorder Tragulina (paraphyletic)
- Family †Prodremotheriidae
- Family †Hypertragulidae
- Family †Praetragulidae
- Family †Protoceratidae[1]
- Family Tragulidae: chevrotains, 6 living species in 4 genera
- Family †Archaeomerycidae
- Family †Lophiomerycidae
- Infraorder Pecora
- Family Cervidae: deer and moose, 49 living species in 16 genera
- Family †Gelocidae
- Family †Palaeomerycidae
- Family †Hoplitomerycidae
- Family †Climacoceratidae
- Family Giraffidae: giraffe and okapi, 2 living species in 2 genera
- Family Antilocapridae: pronghorn, one living species in one genus
- Family †Leptomerycidae[1]
- Family Moschidae: musk deer, 4 living species in one genus
- Family Bovidae: cattle, goats, sheep, and antelope, 135 living species in 48 genera
Not all ruminants belong to the Ruminantia.[3] Tylopoda and Hippopotamidae are classified as pseudoruminants.[3] A number of other large grazing mammals, e.g. horses and Kangaroos, employ hindgut fermentation as an adaptation for surviving on large quantities of low-grade food.
References
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Relationships of Cetacea (Artiodactyla) among mammals: increased taxon sampling alters interpretations of key fossils and character evolution. PLoS ONE, 2009, s. e7062. DOI: 10.1371/journal.pone.0007062. PMID 19774069.
- ↑ a b Kulemzina AI, Yang F, Trifonov VA, Ryder OA, Ferguson-Smith MA, Graphodatsky AS (2011) Chromosome painting in Tragulidae facilitates the reconstruction of Ruminantia ancestral karyotype. Chromosome Res.
- ↑ a b Whistler, D. P. and S. D. Webb. 2005. New goatlike camelid from the late Pliocene of Tecopa Lake Basin, California. Natural History Museum of Los Angeles County Contributions in Science 503:1-40.
External links
[upraviť | upraviť zdroj]
Kategórie taxónov na červenej listine IUCN 3.1. Dostatočné údaje. |
Vyhynutý |
Vyhynutý – (EX) Vyhynutý vo voľnej prírode – (EW) |
Ohrozený |
Kriticky ohrozený – (CR) Ohrozený – (EN) Zraniteľný – (VU) |
Najmenej ohrozený |
Závislý od ochrany – (CD) Takmer ohrozený – (NT) Najmenej ohrozený – (LC) |
Pozri aj Červený zoznam IUCN Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov |
Vyhynutý je podľa IUCN stupeň ohrozenia taxónu. Za moment vyhynutia sa považuje smrť posledného jedinca. Z dôvodu širokého výskytu jedincov sa tento okamih stanovuje veľmi ťažko a je vykonávané retrospektívne.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Publius Quinctilius Varus (* 46 pred Kr., Cremona, Rímska republika – † 9, Germánia) bol rímsky politik a generál počas vlády cisára Augusta. Je známy tým, že pod jeho velením boli zničené 3 rímske légie. Stalo sa tak v roku 9 v bitke v Teutoburskom lese, keď boli légie napadnuté počas pochodu.
Jeho starý otec bol senátor Sextus Quinctilius Varus. Varus bol patricij, narodený v aristokratickej ale nevýznamnej rodine.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ anadrómne populácie v určitých úsekoch Severného mora
- ↑ okrem španielskych populácií
- ↑ s výnimkou španielskych populácií na sever od Duera; gréckych populácií na sever od 39. rovnobežky; bulharských, estónskych, lotyšských, litovských, poľských, slovenských populácií a fínskych populácií v oblastiach s chovom sobov definovaných v § 2 fínskeho zákona č. 848/1990 zo 14. septembra 1990 o chove sobov
- ↑ s výnimkou estónskych, lotyšských, litovských, poľských, fínskych a švédskych populácií
- ↑ prirodzené populácie
- ↑ a b všetky druhy
- ↑ s výnimkou maďarských populácií
- ↑ všetky druhy okrem Glis glis a Eliomys quercinus
- ↑ s výnimkou estónskych populácií
- ↑ prirodzené populácie - Korzika a Sardínia
- Druhy európskeho významu, ktoré sa na Slovensku prirodzene vyskytujú, sú označené symbolom SR; tieto druhy sa považujú za pôvodné druhy chránených živočíchov.
- Druhy na území Slovenska vyhynuté (niekoľko rokov nezvestné) sú označené skratkou Ex.