Sádocký vrch
| Sádocký vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Žilina, Považská Bystrica |
| Obce | Fačkov, Sádočné |
| Časť | Strážov |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Zliechovská hornatina |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 977 m n. m. |
| Súradnice | 48°59′38″S 18°33′09″V / 48,9938°S 18,5524°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sádocký vrch (977 m n. m.[1]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Sádočné, približne 12 km juhozápadne od Rajca.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.[3] Vrchol leží na rozhraní Žilinského a Trenčianskeho kraja, na hranici okresov Žilina a Považská Bystrica a hrebeňom vedie aj hranica katastrálnych území obcí Fačkov a Sádočné.[4] Sádocký vrch je súčasťou hrebeňa, vedúceho z Hrubej Kečky severným smerom na Srniak.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Sádocký vrch je súčasťou hrebeňa, lemujúceho tok Rajčanky a jeho vrcholová časť má pretiahnutý tvar západo-východného smeru. Hrebeň vedie z dominantného Strážova severovýchodným smerom cez Čierny vrch a Sádocký vrch až na Srniak. Západným susedom je Ostrá Kečka (938 m n. m.), severne ležia Stráne (837 m n. m.), východne susedí Bartošová (870 m n. m.) a južne leží Úplaz (981 m n. m.) a Kozol (898 m n. m.). Južne orientované svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Rajčanky, zo severných voda odteká riekou Domanižanka do Váhu. Najbližšími sídlami sú severne ležiace Sádočné a Čelkova Lehota, východne situovaný Fačkov a juhozápadne ležiace Čičmany.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Súvislý lesný porast hrebeňa neponúka veľa možností na rozhľad, no malé odlesnené lokality umožňujú obmedzený výhľad. Horizontu dominujú najmä okolité vrchy pohoria a neďaleký majestátny Kľak a Reváň. Viditeľná je tak najmä Lúčanská Fatra a Súľovské vrchy, z vhodných miest je na horizonte vidieť Veľkú Raču, Pilsko či Lysú horu.[5]
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Masív Sádockého vrchu tvoria vápencovo-dolomitové súvrstvia triasového veku, zaraďované do príkrovu Ostrej Malenice tektonickej jednotky hronika.[6] Samotný vrchol kóty tvoria tzv. strážovské vápence (anis). Tieto sú pozdĺž prešmykového zlomu presunuté do nadložia mladších wettersteinských vápencov (ladin - karn).[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená trasa, preto najľahší prístup je hrebeňom, zo severu odbočením zo 
chodníka z Briestenného na Hrubú Kečku. Od juhu je prístup lesom z obce Fačkov.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-25]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-25]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-25]. Dostupné online.
- ↑ Hraško, Ľ., Kováčik, M. (eds.), Olšavský, M., Sentpetery, M., Pelech, O., Laurinc, D., Maglay, J., Németh, Z., Kronome, B., Nagy, A., Kováčik, M., Vlačiky, M. a Dananaj, I., 2021: Geologická mapa Strážovských vrchov (východná časť). ŠGÚDŠ, Bratislava.
- ↑ Pelech, O. a Olšavský, M., 2018: Post-early Eocene backthrusting in the northeastern Strážovské vrchy Mts. (Western Carpathians). Mineralia Slovaca, 50, 2, 147 – 156.