Veľká Rača
| Veľká Rača | |
| vrch | |
 Hrebeň Veľkej Rače
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo |
| Okresy | Čadca, Powiat żywiecki |
| Obce | Klubina, Rajcza |
| Pohorie | Kysucké Beskydy, Beskid Żywiecki |
| Podcelok | Rača |
| Povodia | Kysuca, Sola |
| Nadmorská výška | 1 236,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°24′48″S 18°58′07″V / 49,4133°S 18,9685°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený, z Oščadnice |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Wielka Racza | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľká Rača (poľ. Wielka Racza, 1 236,1 m n. m.[1][2]) je najvyšší vrch Kysuckých Beskýd. Leží približne 12 km východne od Čadce.[3] Vrcholom prechádza štátna hranica s Poľskom.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na okraji centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rača.[5] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Veľkou Račou vedie hranica okresu Čadca a Powiatu żywieckeho a zasahuje na územie obcí Klubina[6] a Rajcza. Masív sa nachádza v hlavnom hrebeni Kysuckých Beskýd, ktorým vedie rozvodnica povodí Dunaja a Visly. Slovenská, západná časť je odvodňovaná prítokmi Kysuce, východná časť odvádza vodu prítokmi rieky Sola. Severne na hrebeni leží Veľký Príslop (1 044 m n. m.), južne Malá Rača (1 153 m n. m.) a západne sa nachádza Hladká (972 m n. m.). Vrch leží v CHKO Kysuce a slovenskú časť chráni rovnomenná NPR.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne zo severu a južne od Malej Rače sa stáča východným smerom. Vedie ním štátna hranica i rozvodie Čierneho a Baltského mora. Vrchol leží zhruba 4 km juhovýchodne od okraja Oščadnice. Severozápadnú časť masívu odvodňujú prítoky Oščadnice, juhozápadnú Klubinský potok, smerujúci do Bystrice. Na poľskom území ležiace východné úpätie odvodňuje riečka Rycerka, ktorá ústi do rieky Sola. V západnej časti masívu sa nachádza rovnomenné stredisko zimných i letných športov.[3]
Národná prírodná rezervácia
[upraviť | upraviť zdroj]Veľkú časť pokrýva národná prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1976 (ochranné pásmo 197 ha)[7]. Účel NPR je zachovanie zvyškov pôvodných lesov pralesovitého charakteru. Tiež sa tu vyskytujú pseudokrasové javy (Malá a Veľká skalná diera), na území Kysúc ojedinelé.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka nadmorskej výške a čiastočne odlesnenému vrcholu ponúka zaujímavé výhľady do okolia. Z odlesnených častí možno pozorovať najmä okolité beskydské vrchy a susedné pohoria, pričom jedinečný pohľad je najmä na Krivánsku Fatru, Moravsko-sliezske Beskydy a Sliezske Beskydy. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť i Oravské Beskydy, Oravskú Maguru a Tatry.[8]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká Rača je najjednoduchšie prístupná z obce Oščadnica a jej rekreačného strediska Dedovka. Výstup je nenáročný a trvá približne 2 hodiny. Blízko vrcholu sa na poľskej strane nachádza turistická chata. Vystúpiť na Raču sa dá aj z okolitých dedín, ako sú Zborov nad Bystricou a Stará Bystrica alebo taktiež z Poľska po žltej značke.
Blízko vrcholu sa nachádza lyžiarske centrum, ktoré prevádzkuje 3 sedačkové lanovky, pre potreby bežkárov slúži Kysucká lyžiarska magistrála. V lete je k dispozícii lanová a bobová dráha, trampolíny a lezecká stena.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke:
- z obce Oščadnica
- z obce Stará Bystrica cez sedlo pod Orlom
- po
značke:
- zo sedla pod Orlom
- z hraničnej obce Zwardoń cez Kykulu
- po
značke:
- zo železničnej zastávky Oščadnica okolo Chaty na Rači (prípoj na )
- z osady Lalíky okolo Chaty na Rači (prípoj na )
- z Novej Bystrice cez Kýčeru (prípoj na )
- zo železničnej zastávky Oščadnica okolo Chaty na Rači (prípoj na
- po
značke:
- zo Zborova nad Bystricou okolo Chaty na Rači (prípoj na )
- z poľskej osady Rycerka–Kolonia[3]
- zo Zborova nad Bystricou okolo Chaty na Rači (prípoj na
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 5.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
- ↑ Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Veľká Rača. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľká Rača
