Sergej (partizánska brigáda)

Partizánska brigáda Sergej
Krajina	Sovietsky zväz Generálny gouvernement Slovenská republika
Vznik	1943
Zánik	30. september 1944
Typ	partizánska brigáda
Velitelia	Nikolaj Archipovič Prokopiuk
Účasť
Vojny	druhá svetová vojna
Bitky	máj – jún 1944 Janowské lesy 21. september – 30. september 1944 Beskydy

Partizánska brigáda Sergej, tiež Lovci (rus. Охотники), bola partizánska brigáda sformovaná v roku 1943. Pôsobila v priestore Rovno – Luck – Koveľ. V januári 1944 sa presunula na poľské územie. V máji a začiatkom júna 1944 zviedli jej príslušníci spolu s ďalšími poľskými a sovietskymi partizánskymi jednotkami ťažké boje s nemeckými vojskami v priestore Janowských lesov. Na základňu brigády na území Poľska bol 22. júna 1944 vysadený desant 1. čs. arm. zboru v ZSSR pod velením A. Zalku, ktorý sa spojil so špeciálnym oddielom brigády a utvoril oddiel Belov—Kovalenko. Ten prešiel 1. augusta 1944 pri Osadnom na územie Slovenska. Následne sa 4. septembra 1944 presunula na Slovensko celá brigáda, pôsobiaca na Slovensku pod menom Sergej. Začiatkom septembra vytvorila spolu s vojakmi 2. divízie Východoslovenskej armády, oddielom Belov-Kovalenko a dobrovoľníkmi z okolitých obcí partizánsku oblasť zahrňujúca okolo 15 dedín. 21. septembra 1944 nasadili Nemci na likvidáciu brigády a partizánskej oblasti značné sily. Za podpory tankov zaútočili z 3 smerov — od Humenného na Zubné, od Medzilaboriec na Nižnú Jablonku a od Sniny na Pichne. Po trojdňovom boji, v ktorom partizáni za pomoci delostrelectva brigády Kriváň a sovietskeho letectva odrážali početne silnejšieho a lepšie vyzbrojeného nepriateľa, niektoré jednotky brigády Kriváň tlak nepriateľa nevydržali a postupne sa stiahli do Vihorlatu. Nemecké jednotky prerazili 24. septembra 1944 severne od Pichní obranu. Brigáda Sergej sa skoncentrovala v priestore Vyšnej Jablonky a s časťou príslušníkov brigády Kriváň odrazila 26.-27. septembra 1944 ďalšie útoky. V ústupových bojoch 30. septembra 1944 sa východne od Lupkovského priesmyku vo Woli Michowej na poľskom území prebila cez front k jednotkám 4. ukrajinského frontu Červenej armády.

Vznik oddielu

Partizánska brigáda Sergej, tiež „Lovci“ (rus. Охотники), bola partizánska brigáda sformovaná v roku 1943 Nikolajom Archipovičom Prokopiukom z prieskumného a sabotážneho oddielu NKVD. Pôsobila v priestore Rovno – Luck – Koveľ.

Činnosť v Poľsku

Pomník sovietskym partizánom a Armii Ludowej účastniacich sa bitky v lesoch Janowskych na chodníku Porytowe Wzgórze,14. – 15. júna 1944

Od januára 1944 sa Prokopiukova brigáda presúvala na západ, v marci v počte 600 mužov prekročila rieku západný Bug a vstúpila do Ľubelskej oblasti Poľska. V máji a začiatkom júna 1944 zviedli jej príslušníci spolu s poľskými partizánskymi jednotkami (Armia Krajowa, Armia Ludowa, Bataliony Chłopskie) ťažké boje s nemeckými vojskami v priestore Janowských lesov (nemecká operácia „Sturmwind“), kde v bitke na Porytowym Wzgórzu velil Nikolaj Archipovič Prokopiuk všetkým sovietskym aj poľským partizánskym jednotkám. Oddiely boli obkľúčené, no obkľúčenie sa podarilo prelomiť a brigáda Sergej zamierila do Karpát. Brigáde Sergej velil N. Prokopiuk, zástupcom veliteľa bol I. Galiguzov, náčelníkom štábu A. Gorovič.

Na novú základňu brigády pri Sanoku bol 22. júna 1944 vysadený 22-členný výsadok „Prokopjuk II“ 1. čs. arm. zboru v ZSSR pod velením A. Zalku, ktorý sa spojil so špeciálnym oddielom brigády a utvoril partizánsky oddiel Belov-Kovalenko.

Prechod na Slovensko

Sovietske partizánske oddiely sa postupne presúvali na Slovensko. Partizánsky oddiel Belov-Kovalenko prekročil hranicu 1. augusta 1944 pri Osadnom a na území Slovenska nadviazal kontakty s odbojármi a protifašisticky zmýšľajúcimi dôstojníkmi Východoslovenskej armády. Po vypuknutí povstania 30. augusta ilegálne skupiny odbojárov ovládli podbeskydské dediny a vytvorili dedinské milície. Partizáni zahájili odzbrojovanie žandárov a colníkov. Zároveň pri odzbrojovaní Východoslovenskej armády Nemcami sa niektoré jednotky 2. divízie nedali odzbrojiť. Časť delostreleckého oddielu pod velením Jozefa Tabiša sa presunula na nákladných autách aj s delami, muníciou a proviantom a zaujala postavenie vo Vyšnej Jablonke. Potom, ako zlyhal narýchlo pripravený plán prechodu časti 2. divízie k Červenej armáde, pridalo sa k nim asi 150 členov mužstva vedených pplk. Jozefom Voglom – Sokolovským.

Dňa 2. septembra priviedol do tábora vojakov 2. divízie občan Vyšnej Jablonky Štefan Lukáč hliadku partizánskej brigády Sergej vedenú mjr. ČA I. P. Galiguzovom. Veliteľ brigády Sergej pplk. Prokopiuk vyslal hliadku získať informácie o odzbrojovaní a o situácii slovenskej armády. Na spiatočnú cestu k brigáde Sergej sprevádzal hliadku por. del. Pavol Kacian.

4. septembra prišla s por. Kacianom do Jablonky celá partizánska brigáda Sergej v počte asi 300 osôb a utáborila asi o kilometer vyššie nad táborom vojakov. Vyslaná spojka priviedla sponad obce Pčoliné aj partizánsky oddiel Belova-Kovalenka. 5. septembra na porade veliteľov štábov vojenských i partizánskych skupín bolo dohodnuté, že zo slovenských vojakov sa vytvorí vojensko-partizánska jednotka s názvom Kriváň. Brigáda prevzala od oddielu Belova-Kovalenka jej slovenských vojakov a veliteľ brigády Sergej neskôr umožnil 9 slovenským príslušníkom z jeho brigády prechod do novozriadenej vojensko-partizánskej jednotky Kriváň. Vojensko-partizánska skupina Kriváň mala byť súčasťou brigády Sergej, ale Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia nariadil, aby pôsobila ako samostatná brigáda, no brigády Sergej a Kriváň mali tesne spolupracovať. V oblasti ich pôsobenia boli s pomocou partizánov založené revolučné národné výbory, poskytujúce podporu pri zásobovaní, v spravodajskej službe i obrane. V priestore Vyšná a Nižná Jablonka – Zubné – Pichne – Pčoliné sa utvorila partizánska oblasť zahrňujúca okolo 15 dedín. Na základňu brigády Sergej pri Pčolinom boli 12. a 14. septembra vysadené partizánske organizátorské skupiny mjr. Morozova a mjr. Volkova.

Nemecký útok a prechod brigády k Červenej armáde

Partizánska oblasť v bezprostrednom tyle frontu na Karpatoch znamenala značné nebezpečenstvo pre nemecké vojská, ktoré od 15. septembra 1944 podnikali len ojedinelé útoky, ale 21. septembra 1944 nasadili na likvidáciu brigády a partizánskej oblasti značné sily. Za podpory tankov útočil nepriateľ z 3 smerov — od Humenného na Zubné, od Medzilaboriec na Nižnú Jablonku a od Sniny na Pichne. Po trojdňovom úpornom boji, v ktorom partizáni za pomoci delostrelectva brigády Kriváň i sovietskeho letectva odrážali početne silnejšieho a lepšie vyzbrojeného nepriateľa, rota Hurban brigády Kriváň pri obrane cesty z Humenského Rokytova na Papín pred silným nemeckým náporom ustúpila a štáb Kriváňa nemal zálohu. Nemci postupovali pozdĺž rieky Udava do Papína a na Zubné. Veliteľ Kriváňa pplk. Jozef Vogl nasadil severne od Zubného nasadil pešiu čatu s guľometmi z roty Jánošík stiahnutú od Adidoviec. Nerovný boj trval takmer do poludnia. Keď Nemci dosiahli severný okraj obce Zubné, pplk. Jozef Vogl o 12.30 h. vydal rozkaz, že ak nebude možné udržať obranu do večera, bude nasledovať ústup na Vihorlat. Rozkaz sa dostal k delostrelcom a k peším rotám Svoboda a Jánošík. Rote Hurban, trénu, delostreleckej čate npor. del. Š. Jaremu a štábu brigády Sergej už nebolo možné rozkaz doručiť ani spojkou, ani prerušeným telefonickým spojením.

Nemecké jednotky prerazili prenikli 24. septembra až do blízkosti štábu partizánskej brigády pri Zubnom. Brigáda Sergej ustúpila smerom na Nechválovu Polianku. Ráno sa presunula ponad Vyšnú Jablonku a spolu s príslušníkmi roty Hurban brigády Kriváň a čiastočne aj čaty delostrelcov pokračovala do Beskýd. 24. septembra 1944 sa bojová spolupráca brigád Kriváň a brigády Sergej skončila.

Brigáda Sergej sa skoncentrovala v priestore Vyšnej Jablonky a s časťou príslušníkov brigády Kriváň odrazila 26.-27. septembra 1944 ďalšie nepriateľské útoky. V ústupových bojoch 30. septembra 1944 sa východne od Lupkovského priesmyku vo Woli Michowej na území Poľska prebila cez front k jednotkám 4. ukrajinského frontu Červenej armády. Za statočnosť a odvahu pri plnení špeciálnych úloh za nepriateľskými líniami bol veliteľovi brigády Nikolajovi Archipovičovi Prokopiukovi 5. novembra 1944 udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu.

V literatúre

Históriu partizánskych oddielov Belov – Kovalenko, Borkaňuk a partizánskej brigády Sergej popísal v spomienkovej knihe Boj o Beskydy člen oddielu Belov – Kovalenko Michal Piteľ.