Preskočiť na obsah

Táles

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Táles z Milétu)
Táles
Západná filozofia
Staroveká grécka filozofia
Táles
Biografické údaje
MenoTáles z Milétu (Θαλής ο Μιλήσιος)
Narodeniecca 624 pred Kr.
Úmrtiecca 546 pred Kr.
Dielo
Škola/tradíciaiónska filozofia, milétska škola, naturalizmus
Oblasť záujmuetika, metafyzika, matematika, astronómia
Význačné myšlienkytálesova veta
Odkazy
Spolupracuj na CommonsTáles
(multimediálne súbory na commons)

Táles (alebo Thales, Thalés) z Miléta/z Milétu/Míléta/Mílétu; (starogr. Θαλῆς ὁ Μιλήσιος; * cca 624 pred Kr. – † cca 546 pred Kr.) bol starogrécky presokratický filozof, matematik, astronóm, štátnik a inžinier, prvý predstaviteľ milétskej školy.

Podľa Demokrita boli rodičia Tálesa Examys a Kleobula potomkami mýtického zakladateľa Théb Kadma a pochádzali z Fenície. Táles zomrel ako 78-ročný (podľa Sósikrata až ako 90-tnik).

Jeho vedecké zásluhy spočívajú predovšetkým v tom, že s poznatkami východnej resp. orientálnej vedy oboznámil Grékov. Pre svoju bohatú erudíciu i schopnosti bol začlenený ako prvý medzi tzv. siedmimi mudrcmi. Podľa Bertranda Russella s Tálesom filozofia začína svoje dejiny.

Doklady o Tálesovi

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo spisov Tálesa sa nezachovalo do dnešného dňa nič, takže správy o jeho vedomostiach a praktickej zručnosti preberáme všetky od rôznych historikov, matematikov, spisovateľov a iných filozofov. Obzvlášť zaujímavými dokladmi sú informácie z dvoch listov a niektorých veršov historika antických filozofov pravdepodobne z tretieho storočia n. l. menom Diogenes Laertios v diele Životy filozofov. Niečo poznáme o Tálesovi aj z prác známeho historika Herodota, ktorý žil približne 60 rokov po Tálesovi, takisto o Tálesovi písal Eudémos z Rodu zo 4. storočia pred Kr., ktorý sa považuje za prvého historika vedy.[1]

Väčšinu poznania o Tálesovi však určite získavame z diel vrcholného gréckeho filozofa Aristotela. Ten vo svojom diele Metafyzika označuje Tálesa ako pôvodcu filozofie – tento názor potvrdzuje aj Hegel.[2] Napriek týmto nesporným dokladom je Tálesovo meno opradené mnohými legendami. Aristoteles sa venuje aj týmto legendám, ale určite najmä jeho rano-metafyzickým hypotézam – samozrejme vrátane názorov na pralátku, ktorá je podstatou všetkého – vodu (pozri aj Tálesova Filozofia). O Tálesovi sa zmieňuje aj Platón, ktorý o ňom rozpráva posmešnú legendu, ako pri pozeraní na oblohu, pozorujúc hviezdy, spadol do studne. Slúžka, ktorá pribehla na pomoc, mu potom vytkla: „Ako môžeš očakávať, že porozumieš, čo sa deje na oblohe, keď si nevidíš ani pod vlastné nohy?“[3] Je vhodné podotknúť, že ani Platón, ani Aristoteles zrejme nepoužívali pri svojom spracovaní Tálesových názorov jeho originálne (resp. odpísané) diela. Už v dobe klasickej gréckej filozofie (5.4. storočie pred Kr.) boli všetky jeho prípadné spisy pravdepodobne stratené, pričom jestvujú pochybnosti, či vôbec Táles niečo napísal. Doklady o nejakých Tálesových spisoch máme len od rôznych dobových pisárov, medzi ktorými je zaujímavá najmä rôznorodosť toho, čomu sa údajne Táles venoval. Z oblasti astronómie sú propagované údajné diela napríklad O slnovrate, O rovnodennosti, Námorná astronómia a podobne.[4]

Rovnako sa dochovali rozličné informácie o spôsobe, akým Táles písal. Grécky životopisec a historik Plutarchos (1.2. storočie n. l.) tvrdí, že Táles spisoval svoje postrehy vo veršoch. Podobne iný grécky historik zo 6. storočia Hésychios potvrdzuje, že Táles písal v epických veršovankách.[5]

Narodenie a úmrtie

[upraviť | upraviť zdroj]

Táles sa narodil niekedy v polovici dvadsiatych rokov 7. storočia pred Kr. (presnejšie približne 625624 pred Kr.) v starogréckom kolonizovanom, iónskom meste Milét na západnom pobreží Malej Ázie, kde sa rozprestiera dnes turecká provincia Aydin. Tálesova smrť sa odhaduje na roky 547546 pred Kr.

Presnosť rozličných dátumov popisujúcich Tálesov život je sporná. Historik filozofie Diogenes Laertios spomína kroniku gréckeho historika a epikurejského filozofa Apollodora z Atén, ktorý v 2. storočí pred Kr. píše, že Táles zomrel v čase 58. olympiády vo veku 78 rokov. Sosikrates z Rodu, grécky historik opäť z 2. storočia pred Kr., prináša však správu, že Táles zomrel až vo veku 90 rokov. Hovorí sa, že zomrel na dehydratáciu, keď sledoval gymnastickú súťaž.

Pôvod a jeho rodina

[upraviť | upraviť zdroj]

Taktiež sa vyskytujú v zdrojoch spory, týkajúce sa jeho pôvodu. Množstvo historikov a filozofov (napr. Hérodotos alebo Démokritos) tvrdia, že jeho predkami boli Feničania, no vyskytujú sa aj hlasy za jeho originálny milétsky pôvod. Diogenes Laertios je propagátorom práve takéhoto názoru, pričom ho dopĺňa tým, že Táles by mal mať za rodičov aristokratov menom Examyas a Cleobulina, ktorí by mali mať vznešených predkov z gréckych Théb (grécke Théby). Tento kronikár filozofov spomína tiež dva príbehy, ktoré navzájom konfliktne rozoberajú Tálesovu rodinu. Podľa jedného príbehu sa Táles oženil a mal syna alebo si adoptoval synovca s rovnakým menom (Cybistus alebo Cybiston). Podľa druhého príbehu sa Táles nikdy neoženil, vraviac matke v mladosti, že je na to ešte skoro, a v pokročilom veku, že je na to už neskoro.

Táles v Egypte, Babylonii a u Chaldejcov

[upraviť | upraviť zdroj]

Staroveký Egypt bol v čase Tálesovho života rozvinutou civilizáciou, ktorá disponovala na svoju dobu vyspelým vedeckým poznaním, a to hlavne v oblasti matematiky. Táles cestoval do tejto krajiny, aby študoval egyptské znalosti spolu s miestnou kňazskou triedou. Matematické inovácie, s ktorými sa tam stretol, následne priniesol a rozvinul v gréckych geografických podmienkach, čím sa Táles stal váženým mysliteľom a sprostredkovateľom orientálnej vedy. I preto je zaradený ako prvý zo siedmich antických mudrcov. Táles upozorňoval na matematické vedomosti starého Egypta aj svojich žiakov (napr. Anaximandra a jeho žiaka Pytagora) a odporúčal im túto krajinu navštíviť.

Čo sa týka astrologických a astronomických znalostí, predpokladá sa, že Táles sa vzdelával v tomto smere najmä u Babylončanov a Chaldejcov. Malo sa tak podľa Herodota stať na návšteve babylonských hvezdární pri príležitosti cesty za posledným lýdskym kráľom Krézom.[6] Je všeobecne prijatý fakt, že Tálesova múdrosť pozostávala z poznatkov blízkovýchodných národov a bola umožnená slobodným a neobmedzeným cestovaním po Stredozemnom a Čiernom mori, čo opäť súvisí s dobovou veľkou gréckou kolonizáciou a obchodným rozmachom.

Táles obchodníkom

[upraviť | upraviť zdroj]
Olivový mlyn a lis z čias Rímskeho impéria v meste Kafarnaum v Izraeli.

O Tálesovi možno hovoriť tiež ako o obchodníkovi, pričom je známy jeho príbeh týkajúci sa pestovania olív pre olivový olej. S obchodom mal Táles skúsenosti nielen pri cestovaní, ale aj doma v Miléte, pretože práve Milétos bolo iónske mesto, kde sa prekladal tovar z Orientu na lode smerujúce do materského Grécka. Príbeh s olivami spomína predovšetkým Aristoteles v diele Politika. Táles vraj pri jednom zo svojich pozorovaní nebeských telies astrologicky vybádal, že bude hojná úroda olív. Vypožičal si peniaze na zloženie zálohy za všetky olivové lisy v Miléte a na ostrove Chios. Keď bol zber úrody ukončený, ukázalo sa, že Táles mal pravdu, takže mohol nielen splatiť dlhy, ale aj mať pritom značný finančný zisk. Takto Táles zahanbil tých, ktorí ním pohŕdali pre jeho chudobu a chcel naznačiť, že svojím umom vie kedykoľvek dosiahnuť bohatstvo. Podľa Aristotela však išlo nie o astrologickú veštbu, ale o veľmi dobrý odhad trhu, kedy Táles využil monopolné postavenie, keď skúpil všetky lisy v oblasti.[7] Tak či onak, išlo o prejav Tálesových dobrých obchodníckych zručností.

Pri skúmaní Tálesových politických aktivít je si vhodné pripomenúť, že v tom čase boli iónske grécke mestá v Malej Ázii pod vplyvom lýdskych kráľov a neskôr pod vplyvom Peržanov. Preto jeho politická činnosť súvisí najmä s obranou Anatólie, západnej Malej Ázie, pred útokmi Perzskej ríše, pričom lýdskeho kráľa Kréza považoval za spojenca. Spočiatku lýdsky kráľ Krézus bojoval s Médmi a práve údajne Táles predpovedal zatmenie Slnka v deň, keď vyvrcholili boje, pričom tento astronomický fenomén spontánne zastavil vojnu a priniesol okamžitý mier. Stalo sa tak práve v bitke pri rieke Halys 28. mája 585 pred Kr.

Tálesova účasť na tejto bitke je otázna, taktiež i okolnosti predpovede zatmenia Slnka. Každopádne po uzavretí spojenectva Kréza s Médmi sa táto koalícia ocitla vo vojne s Peržanmi. Krézus tiahol so svojou armádou, ale zastavila ho rieka Halys. Práve vtedy mal Krézus so sebou Tálesa na návšteve, ktorý mu následne svojimi, podľa Herodota geniálnymi inžinierskymi schopnosťami pomohol prebrodiť sa. Krézovi vojaci pod Tálesovým vedením kopaním rozdelili rieku na dva prebroditeľné prúdy. Treba však podotknúť, že sám historik Herodotos neakceptuje tento príbeh ako pravdivý, pretože verí, že cez rieku Halys museli už vtedy viesť viaceré mosty, inak by bola ťažko obchodne prepojená Anatólia s Orientom.[8]

Krézovi sa však nepodarilo poraziť perzského kráľa Kýra Veľkého, resp. lýdske kráľovstvo zaniklo. Takto prestali byť Ióni závislými od Lýdie a práve vtedy vyzval Táles Iónov, aby si založili vlastný štát, pričom hlavným mestom pre poradný orgán by bolo mesto Teos. Ale Iónsky spolok dvanástich miest sa podrobil perzskému priamemu vplyvu, pričom mesto Milét si zachovalo od Kýra zvláštnu priazeň.

Táles sám však nebol demokrat a ako obvyklý antický filozof podporoval vľúdne typy starogréckych tyranií – napríklad podporoval Trasybula, ktorý bol tyranom v Miléte v 7. storočí pred Kr.

Jeden zo siedmich mudrcov

[upraviť | upraviť zdroj]

Diogenes Laertios píše, že zoznam siedmich mudrcov bol zostavený za vlády archonta Damasia v Aténach okolo roku 582 pred Kr., pričom Táles bol na čele tohto zoznamu. Jestvujú viaceré doklady o dôvodoch, prečo bol Táles takou váženou osobou. Predpovedanie zatmenia Slnka alebo politické strategické rady lýdskemu kráľovi Krézovi sú len niektorými z nich. Uvádza sa aj jeho múdrosť dosiahnutá cestovaním po Egypte a stretom s blízkovýchodnou vedou, ktorú dokázal šikovne sprostredkovať materskému Grécku, čo bolo v čase rozmachu gréckej kolonizácie Stredomoria veľmi užitočné.

Tálesove teórie

[upraviť | upraviť zdroj]

Astronómia a prírodoveda

[upraviť | upraviť zdroj]

Čo podopiera Zem

[upraviť | upraviť zdroj]

Zem je plochá a pláva na vode – takýto názor je pripisovaný práve Tálesovi, ako to v diele De Caelo potvrdzuje aj Aristoteles. Zem pozostáva z nejakých látok, ktoré sú ako drevo a majú teda schopnosť plávať na hladine vody, ale nedokážu lietať resp. vznášať sa len tak v priestore. Takto Táles popisuje „plávateľnosť“ určitých látok, pričom vychádzal zrejme z pozorovania mnohých tovarov, ktoré sa nakladali v milétskom prístave na lode a dokázali plávať na hladine. A Zem ako taká tiež je „plávateľná“ a udrží sa na vodnej hladine. Túto jeho hypotézu mali potvrdzovať aj viaceré dobové poznatky o existencii plávajúcich ostrovov v rôznych častiach kolonizovaného Stredomoria. Pri svojom učení sa Táles dôkladne vyhýba mytologickým bohom Okeanovi a Gaii a hovorí priamo a jednoducho o Zemi a o vode, čo má význam pre zviditeľnenie jasného dištancovania sa od starogréckeho náboženstva.[9]

Podľa moderných komentátorov Táles považoval Zem za plochú, tenkú a kruhovú, ale antické zdroje to nepotvrdzujú, ba naznačujú, že ju Táles chápal ako guľu. (Aj sám Aristoteles spochybňuje pravdivosť pripisovania plochosti Zeme Tálesovi) Táles si vraj ako dobrý pozorovateľ hviezd uvedomoval, že niektoré hviezdy nie sú viditeľné na juhu a „južné“ zase nie sú viditeľné na severe, čo sa dá vysvetliť práve guľovitou povahou Zeme. Tiež si údajne všimol, že horizont je zakrivený resp. obloha je „spojená“ so Zemou na horizonte, čo sa dá tiež vysvetľovať zaoblením zemského povrchu. Takisto zaoblenie nebeských sfér, tieň pokrývajúci Slnko pri zatmení, aj tieto i iné prírodné fenomény naznačovali už v Tálesovej dobe, že Zem bude pravdepodobne guľovitá.[10]

Objav príčiny ročných období

[upraviť | upraviť zdroj]

Kronikár starogréckych filozofov Diogenes Laertios podáva správu, že Táles objavil štyri ročné obdobia a rozdelil ich (resp. rok) na 365 dní. Takáto vedomosť o „solárnom roku“ súvisí s Tálesovými určovaniami slnovratov, pretože vymedzenie dĺžky jedného roka je predpokladom pre skúmanie „obehu Slnka okolo Zeme“. Tieto poznatky však takmer naisto nepochádzajú od samotného Tálesa, ale boli prebraté pravdepodobne od starovekých Egypťanov, ktorí určovali nový rok každoročným vychádzaním hviezdy Sírius v júli. Taktiež objav ročných období nie je autentický – Táles však propagoval dovtedy nesamozrejmú súvislosť slnovratov a „pozícií Slnka na obežnej dráhe“ so sezónnymi klimatickými zmenami na Zemi počas jedného „solárneho roka“.[11]

Dátumy slnovratov

[upraviť | upraviť zdroj]

Grécky historik vedy zo 4. storočia pred Kr. Eudémos z Rodu podáva správu, že Táles ako prvý správne predpovedal zatmenie Slnka a ako prvý si všimol, že so zreteľom k slnovratom nie je zatmenie konštantne sa vyskytujúci astronomický fenomén. Diogenes Laertios zase píše, že Táles bol prvý, ktorý určil dráhu Slnka v čase od jedného slnovratu k druhému. Určenie presného dátumu letného i zimného slnovratu nie je ľahkou záležitosťou, pričom nie je známe, ako Táles pri takomto vymedzení postupoval. (Letný slnovrat je približne 21. júna a zimný približne 21. decembra.) Grécky sofista z čias Rímskeho impéria Flavius Philostratus píše, že Táles sledoval Slnko a jeho pohyb celé dni a celé roky z jedného kopca menom Mycale, ktorý sa nachádza neďaleko Milétu. Odtiaľ mal veľmi dobré podmienky pre pozorovanie a svoj dlhoročný výskum.[12]

Úplné zatmenie Slnka

Predpoveď zatmenia Slnka

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako bolo spomenuté v časti „Politika“, zatmenie, ktoré Táles správne predpovedal, nastalo 28. mája 585 pred Kr., kedy sa podľa niektorých zdrojov zároveň odohrala bitka medzi Lýdmi a Médmi. Zatmenie, o ktorom vraj vďaka Tálesovi lýdsky kráľ Krézus vedel dopredu, pomohol vďaka prekvapeniu pre Médov priniesť okamžitý mier, ba až spojenectvo. Spôsob, akým Táles takto precízne predpovedal zatmenie Slnka, však nie je známy, a bol prekvapením aj pre niektorých babylonských učencov. Doklady o predikcii spomína aj Hérodotos, aj historik Eudémos z Rodu, pričom moderná astronómia potvrdzuje, že v ten deň bolo v oblasti Malej Ázie úplné zatmenie Slnka. Podľa Herodota Táles presne vedel, že sa zatienenie bude vyskytovať priamo v oblasti rieky Halys, kde malo dôjsť v daný deň k bojom Lýdov s Médmi.

Príčina zemetrasení

[upraviť | upraviť zdroj]

Či už je Zem guľatá alebo okrúhla doska, zemina pláva na vode. Táles následne vysvetľuje, že zemetrasenia vznikajú v dôsledku prímorských nárazov vodných vĺn do zemskej súše. Myšlienku o rozbúrenosti oceánov ako príčine otrasov súše pripisuje aj rímsky rečník a spisovateľ Lucius Annaeus Seneca. Napriek tomu, že táto hypotéza je nesprávna, možno oceniť filozofický, a teda racionálny postup pri hľadaní príčiny zemetrasení, čím sa Táles celkom vyhol bohovi Poseidonovi a začleňovaniu gréckych mytologických predstáv do obrazu sveta.[13]

Táto časť článku je zatiaľ takzvaný "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť".

Množinou vrcholov pravých uhlov všetkých pravouhlých trojuholníkov je kružnica k s priemerom AB okrem bodov A, B. Kružnicu nazývame Tálesova kružnica

Tálesova veta - Vrcholmi pravých uhlov AXB sú body X kružnice k s priemerom AB (s výnimkou bodov A, B) a nijaké iné.

Prístup k mytológii

[upraviť | upraviť zdroj]

Táles sa považuje za prvého mysliteľa, vydal sa na cestu samostatnej, kvázi-vedeckej práce. Vzhľadom na mytologickú mentalitu svojho národa (ako i iných národov) sa stáva relevantným skúmanie vzťahu tejto jeho práce k mytológii a súdobým náboženstvám. Je to zrejmé i preto, keďže sa vlastne celá raná filozofia postuluje ako pokus o rozumový výklad sveta v konfrontácii s religióznymi, často emóciami a symbolikou motivovanými, ako i argumentmi nepodloženými náukami. Táles začal éru logického vysvetľovania prírody, pričom sa snažil výslovne neopierať o žiadne mytologické predstavy gréckeho, ani žiadneho iného národa. Jeho filozofia, hoci je v princípe v rámci prvotnej metafyziky naivná a jednoduchá, má neoceniteľnú hodnotu práve v tom, že v jeho osobe človek začal racionálnu reflexiu a výskum reality za pomoci čisto rozumových argumentov. Ide teda o zásadný pokrok, v rámci ktorého sa etablovala raná filozofia ako protiklad k mytológii – a Táles je jej zaslúžilým reprezentantom.

Podobnú úctu a chválu mu preukazuje vo svojom diele Metafyzika aj Aristoteles, ktorý ho označuje za skutočného zakladateľa prírodnej filozofie.[14]

Ústredným pojmom Tálesovej etiky je pojem spravodlivosti. Tento pojem zahŕňa nielen literu zákona, ale i „ducha zákona“. V rámci litery Táles radí, že cudzoložstvo a krivá výpoveď o ňom na súde sú rovnako zlé. Alebo tvrdí: „Očakávaj tú istú podporu od svojich detí, ktorú prejavuješ ty svojim rodičom.“ Duch zákona filozof zakladá na populárnom hesle, ktoré je známe aj z litery iných národov:

„Z čoho obviňuješ druhých, nerob ty sám.“ (starogr. ἃ τοῖς ἄλλοις ἐπιτιμῶμεν, αὐτοὶ μὴ δρῶμεν)

Táto rada je zároveň návodom na spravodlivý život, pričom je zrejmé, že vychádza z rovnakého princípu ako židovský zákon: „Nerob blížnemu to, čo nechceš, aby on robil tebe.“

Táles tiež definoval šťastného človeka ako toho, „ktorý je zdravý v tele, vynaliezavý v duši a ľahko učenlivej povahy“. (starogr. ὁ τὸ μὲν σῶμα ὑγιής, τὴν δὲ ψυχὴν εὔπορος, τὴν δὲ φύσιν εὐπαίδευτος). To sa podobá na neskoršie starorímske heslo „v zdravom tele zdravý duch“ (lat. mens sana in corpore sano).

Mytológia poskytovala rôznorodé názory, vysvetľujúce pôvod a podstatu nesmiernej kvalitatívnej a kvantitatívnej rozmanitosti vo svete. Grécke myslenie pôvodne nikdy nepočítalo s tým, že by toľká rozmanitosť mohla mať základ v akejsi premenlivosti alebo nestálosti.[15] Ideálne vysvetlenie reality jednoducho muselo byť späté s objavením niečoho pevného – akéhosi prazákladu, ktorý bude vzdorovať zmenám a zároveň objasní existenciu všetkých jestvujúcien (súcien). A práve Táles ako prvý grécky filozof započína hľadanie takéhoto racionálne podloženého, jednotiaceho prvku celej mnohotvárnosti sveta. Išlo teda o hľadanie pralátky, prvopočiatku – starogr. arché.

Podľa Tálesa je týmto arché voda. Z nej všetky veci vznikajú a do nej sa všetky veci navracajú. Je to podstata všetkého, je to element. Na základe existujúcich prameňov nevieme rekonštruovať, ako si Táles podrobnejšie mechanizmus vzniku a zániku vecí z vody predstavoval.[16] Každopádne bol Táles zástancom tézy, že nič nevzniká, ani nič úplne nezaniká – ide totiž vždy len o premenu (metamorfózu) tej istej podstaty (toho istého arché). Celá myšlienka o jedinom arché ako prazáklade všetkého jestvujúceho sa v európskej filozofii zvykne nazývať „ontologickou jednotou mnohotvárnosti“.[17] Dôvod, prečo Táles videl ako ontologicky jednotiaci element vodu, nie je jednoznačne známy – Aristoteles ako možnosť uvádza empirické zistenie „všadeprítomnosti vlhkosti“.

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • DRAGÚŇ, DŘÍZA: Dejiny filozofie I. Nitra : UKF, 1998. ISBN 80-8050-178-5
  • KVASZ, L.: O hraniciach idealizácie vo vede. In: Filozofia a kognitívne vedy. Bratislava : Iris, 2002. ISBN 80-89018-39-4

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Táles
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Táles

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]