Tatra (podnik)
| TATRA TRUCKS, a. s. | |
 | |
| Právna forma | akciová spoločnosť |
|---|---|
| IČO | 01482840 |
| Odvetvie | automobilový priemysel |
| Založená | 1850 1897 ako výrobca osobných automobilov Präsident |
| Zakladateľ | Ignác Šustala |
| Sídlo | Kopřivnice, Česko |
| Vedenie | Pavel Lazar |
| Priemysel | Automobilový |
| Produkcia | Automobily, Nákladné automobily, Vagóny, Vozne |
| Prevádzkový príjem | 27 mld Kč (2017) |
| Člen skupiny | Czechoslovak Group |
| Zamestnancov | 1350 (2017) |
| Dcérske spoločnosti | TATRA METALURGIE a.s. |
| Vlastník | 65 % NIKA Development, a. s. (súčasť Czechoslovak Group), 35 % PROMET TOOLS a.s. (od marca 2013) |
| Slogan spoločnosti | Tatra vás dostane dál |
| Web | www.tatra.cz |
_logo.svg){kind=logo}
Tatra, a. s. (predtým Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft) je tretia najstaršia existujúca továreň, ktorá začala sériovo vyrábať osobné automobily v roku 1897 ako prvá v Rakúsko-Uhorsku. Najznámejšia časť podniku sú závody Tatra Kopřivnice zamerané na výrobu automobilov a motorov. Výroba osobných automobilov bola ukončená v roku 1999, ale spoločnosť stále vyrába predovšetkým terénne nákladné vozidlá s pohonmi 4x4, 6x6, 8x8, 10x10 a 12x12. Majiteľom tejto časti Tatry (TATRA TRUCKS a.s.) je od roku 2017 súkromný český holding Czechoslovak Group.
Na Slovensku bol od 50. rokov minulého storočia umiestnený závod Tatry v Bánovciach nad Bebravou, ktorý skončil s výrobou automobilov Tatra v 90. rokoch.[1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Spoločnosť vznikla v roku 1850 v Kopřivnici (Nesselsdorf) ako malá rodinná firma založená sudetonemeckým podnikateľom Ignácom Schustalom (česky Ignácom Šustalom)[2]. Náplňou firmy bola najprv výroba kočiarov a bričiek. Ťažisko produkcie sa neskôr presunulo do výroby železničných prípojných a motorových vozidiel. Prvé vagóny boli vyrobené v roku 1882.
V krátkej dobe sa započalo aj s automobilovou výrobou. V roku 1897 to bol prvý osobný automobil „Präsident“, v roku 1898 prvý nákladný automobil s nosnosťou 2,5 tony. Zo začiatku boli používané motory Benz, neskôr motory vlastnej konštrukcie. Automobilová výroba sa stala neskôr dominantnou.
Za zmenou pôvodného názvu automobilky Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft boli testy brzdovej sústavy vozidla NW U v roku 1919 v Tatrách. Po zdolaní náročnej trasy zo Štrby do Tatranskej Lomnice, bolo rozhodnuté o premenovaní firmy na Tatra a vozidla na Tatra 10.
Zvláštnou kapitolou v dejinách závodu bola aj letecká výroba, ktorá začala v roku 1934 založením leteckého oddelenia. Najprv to bola licenčná výroba (motory T-100 lic. Hirth) pre lietadlá T-131, neskôr aj vlastné konštrukcie. Medzi svetovými vojnami krátku dobu závod vyrábal aj chladiacu techniku pod značkou Tatra-Ate.
Najvýznamnejšou etapou v histórii závodu sa stala automobilová výroba. Továreň je známa ako výrobca kvalitných vozidiel originálnej technickej koncepcie, ako aj svojimi vzduchom chladenými motormi.
Tzv. tatrovácka automobilová koncepcia sa prvýkrát objavila vo výrobe v roku 1923 (Tatra 11). Jej autorom je nadaný konštruktér rakúskej národnosti Hans Ledwinka. Táto koncepcia je charakterizovaná nezávislým zavesením kolies pomocou výkyvných polonáprav s bezkĺbovým prenosom hnacieho momentu a nosným chrbticovým rámom kruhového prierezu, na ktorý je v prednej časti uchytený vzduchom chladený spaľovací motor. Táto konštrukčná schéma sa používa v modernizovanej podobe dodnes u ťažkých nákladných automobilov určených prevažne pre jazdu v náročnom teréne.
V roku 1933 Tatra vyrobila prvý automobil s aerodynamickou karosériou (prototyp ľudového vozidla V570) a ako prvej na svete je jej priznané aj spustenie sériovej výroby automobilov s aerodynamickou karosériou (Tatra 77). Otcom myšlienky výroby aerodynamických limuzín s karosériou tvarovanou podľa patentu švajčiarskeho konštruktéra maďarskej národnosti Paula Jaraya a so vzduchom chladeným V8 motorom v zadnej časti karosérie bol nadaný mladý konštruktér Erich Übelacker.
Reprezentačné limuzíny so vzduchom chladeným motorom v zadnej časti karosérie vyrábala Tatra až do ukončenia výroby osobných automobilov (Tatra 700 v roku 1998). Medzníkom vo výrobe úžitkových automobilov sa stala T-111 (1942), ktorá sa stala predobrazom nákladných vozidiel Tatra až do dnešných dní. V súčasnosti sa spoločnosť zameriava na výrobu ťažkých nákladných automobilov s pohonom všetkých náprav, určených predovšetkým pre využitie v sťažených podmienkach (T-815-7 a Tatra Phoenix) s komponentami koncernu Paccar.
Tatra na Rallye Dakar
[upraviť | upraviť zdroj]
Nákladné automobily Tatra sa vo svete preslávili aj vďaka úspechom na najťažšej rallye sveta - Rallye Dakar. Zaslúžil sa o to najmä legendárny pilot Karel Loprais, ktorý zo 17. štartov na tejto súťaži, 6x vyhral, 5x došiel na druhom mieste a 1x bol tretí. Ako najúspešnejší účastník pretekov v kategórii kamiónov si v roku 1994 vyslúžil prezývku Monsieur Dakar.
Po zranení Karla Lopraisa v ročníku 2006 ho v roku 2007 za volantom Tatry vystriedal jeho synovec Aleš Loprais, ktorý hneď pri svojom premiérovom štarte na tejto rallye získal 3. miesto v konečnom poradí v kategórii kamiónov.
Najúspešnejší piloti za volantom Tatry: Karel Loprais (6x zlato, 5x striebro, 1x bronz), Tomáš Tomeček (1x striebro - 2003, 1x bronz - 1999), Vlastimil Buchtyár (1x bronz - 1995), Ladislav Fajtl (1x bronz - 1996), Martin Kahánek (1x bronz - 1990), Milan Kořený (1x bronz - 1998), Aleš Loprais (1x bronz - 2007).
O Tatre
[upraviť | upraviť zdroj]Závody
[upraviť | upraviť zdroj]- Tatra Kopřivnice (nákladné automobily, osobné automobily, spaľovacie motory)
- Tatra Příbor (pobočný závod - hlavne osobné automobily)
- Tatra Smíchov Praha (trolejbusy a železničné vagóny, neskôr električky) - neskôr závod ČKD TATRA - výroba električiek
- Tatra Studénka (pobočný závod - železničné vozidlá, letecká výroba)
- Tatra Bratislava (vývojové pracovisko, konštrukcia - osobné automobily - vývoj, úpravy; nákladné automobily - modernizácia, špeciálne úpravy)
- Tatra Bánovce nad Bebravou (pobočný závod, hlavne nákladné automobily - sklápače, valníky, ramenové nakladače, lesovozy, špeciálne verzie ako napríklad letiskové ťahače a vojenské podvozky a výroba náprav a nosných rúr)
- Tatra Čadca (pobočný závod, výroba komponentov - napríklad riadenie, prídavné prevody, ozubenie, montáž vybraných typov motorov)
- Tatra Nový Jičín (pobočný závod, výroba komponentov - rámov, výfukových a sacích potrubí, korieb, finalizácia niektorých veryií nákladných aut, predovšetkým civilných a vojenských valníkov)
Modely automobilov Tatra
[upraviť | upraviť zdroj].JPG)
Osobné automobily
[upraviť | upraviť zdroj]- Präsident (1897)
- Tatra 11
- Tatra 57
- Tatra 75
- Tatra 17
- Tatra 70
- Tatra 80
- Tatra V570
- Tatra 77
- Tatra 87
- Tatra 97
- Tatra 600 Tatraplan
- Tatra 603
- Tatra 613
- Tatra Prezident
- Tatra 700
Športové automobily
[upraviť | upraviť zdroj]
- Tatra 601 - Tatraplan Monte Carlo
- Tatra 602 - Tatraplan Sport
- Tatra 607 - Monopost
- Tatra Delfín
- Tatra JK 2500 - Prototyp
- MTX Tatra V8 (1991)
Úžitkové automobily
[upraviť | upraviť zdroj]Nákladné automobily
[upraviť | upraviť zdroj]
- Tatra TL 4
- Tatra 81
- Tatra 111
- Tatra 128
- Tatra 138
- Tatra 141
- Tatra 148
- Tatra 158 Phoenix
- Tatra 163 Jamal
- Tatra 805
- Tatra 810
- Tatra 813
- Tatra 815
- Tatra 816 Force
- Tatra 817
- Tatra 86, Tatra 400, Tatra 401, Tatra 402, Tatra 403
Koľajové vozidlá Tatra
[upraviť | upraviť zdroj]
Železničné vozidlá
[upraviť | upraviť zdroj]
- Tatra 131, Tatra 126, Tatra 001, Tatra 101, Tatra 201, Tatra 301
Chladiaca technika
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Výroba nákladných vozidiel Tatra sa vracia na Slovensko [online]. Petit Press, [cit. 2021-07-01]. Dostupné online.
- ↑ Historie a milníky :: Tatra.cz [online]. www.tatra.cz, [cit. 2021-07-01]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra (podnik)
