Závory (sedlo)
Závory | |
sedlo | |
Kobylia dolina a nad ňou Závory
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | Poprad |
Obec | Vysoké Tatry |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodie | Váh |
Nadmorská výška | 1 879 m n. m. |
Súradnice | 49°12′17″S 20°00′27″V / 49,2048°S 20,0076°V |
Geologické zloženie | žula |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Závory | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Závory (1 879 m n. m.[1][2]; poľ. Zawory, nem. Zawory-Pass, Riegelpass, maď. Zawory-hágó) je názov sedla medzi Hladkým štítom a Tichým vrchom v centrálnej časti Tatier.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Sedlo i hrebeň patrí do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad v Prešovskom kraji.[4] Leží západne od Hladkého štítu, situovaného v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Čubrinou (2 378 m n. m.) a Svinicou (2 301 m n. m.), z ktorého vybieha juhozápadným smerom hrebeň na Veľkú kopu (2 052 m n. m.).[1] Sedlo od hlavného hrebeňa oddeľuje Tichý vrch (1 980 m n. m.) a vedie ním hranica Východných a Západných Tatier a ich častí Vysoké Tatry a Liptovské kopy.[5][6] Západne sa terén zvažuje do Tichej doliny, ktorou voda odteká Tichým potokom, zdrojnicou Belej v povodí Váhu. Juhovýchodne od sedla leží Kobylia dolina, ktorá je vetvou Kôprovej doliny a ktorou vodu z tejto časti odvádza rovnako do Belej Kôprovský potok. Obe mohutné doliny sú súčasťou rovnomenných národných prírodných rezervácií.[3]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Závory sú turistickým prechodom medzi Kôprovou dolinou a Tichou dolinou. Turisti si môžu vybrať cestu Tichou alebo Kôprovou dolinou. Výstup po oboch trasách je menej náročný, ale veľmi dlhý.
- Kôprovou dolinou z Podbanského a Troch studničiek po červenej turistickej značke. V ústí Kôprovej doliny sa chodník napája na modrú značku, cesta vedie okolo Kmeťovho vodopádu do ústia Hlinskej doliny, kde sa napája na zelenú, ďalej vedie Kobyliou dolinou a pokračuje do sedla.
- Tichou dolinou po žltej značke, na jej konci pri Liptovskom košiari sa chodník napája na červenú, ktorá dovedie turistov do sedla.[3]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Nemá jasný zmysel. Pravdepodobne sa vťahoval na záver doliny. Sedlo pôvodne Slováci volali Priehyba.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-27]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-28]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-28]. Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.