Preskočiť na obsah

Trent Alexander-Arnold

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trent Alexander-Arnold
Trent Alexander-Arnold v roku 2018 v drese Anglicka
Trent Alexander-Arnold v roku 2018 v drese Anglicka
Osobné údaje
Dátum narodenia 7. október 1998 (26 rokov)
Miesto narodenia Liverpool, Anglicko
Výška 175 cm
Pozícia Pravý obranca, záložník
Klubové informácie
Súčasný klub Liverpool
Číslo 66
Mládežnícke kluby
2004 – 2016 Liverpool
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)
2016 – Liverpool 2330(15)   
Národné mužstvo2
2013 – 2014
2014 – 2015
2016
2016 – 2017
2017
2018 – 		Anglicko U16
Anglicko U17
Anglicko U18
Anglicko U19
Anglicko U21
Anglicko Anglicko 		00600(0)
01100(0)
00200(0)
01000(7)
00300(0)
03300(4)

1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 5. október 2024.
2 Zápasy a góly v reprezentácii k 13. október 2024.

Trent John Alexander-Arnold (* 7. október 1998, Liverpool, Spojené kráľovstvo) je anglický futbalista hrajúci na pozícii pravého obrancu alebo záložníka za klub Liverpool. Od roku 2018 taktiež reprezentuje Anglicko. Je považovaný za jedného z najlepších krajných obrancov na svete a je známy svojimi prihrávkami, centrami a asistenciami.[1][2][3]

Alexander-Arnold vstúpil do akadémie Liverpoolu v roku 2004 a bol kapitánom klubu naprieč rôznymi mládežníckymi úrovňami. Za seniorský tím debutoval v roku 2016 vo veku 18 rokov a v sezónach 2018 a 2019 hral po sebe idúce finále Ligy majstrov UEFA, v ktorom raz zvíťazil a bol menovaný do zostavy sezóny Ligy majstrov. Tieto vystúpenia z neho urobili najmladšieho hráča, ktorý štartoval v po sebe idúcich finále Ligy majstrov V tom istom roku vyhral Superpohár UEFA a Majstrovstvá klubov FIFA. V ankete Golden Boy pre nádejných mladých futbalistov do 21 rokov skončil v roku 2018 na 2. mieste za víťazom Matthijsom de Ligtom.[4] V anglickom futbale bol Alexander-Arnold menovaný za PFA mladého hráča roka v sezóne 2019/20 a pomohol ukončiť 30-ročné čakanie Liverpoolu na zisk ligového titulu. Jeho úspech v roku 2020 viedol k jeho zvoleniu do zostavy FIFA FIFPRO Men's World 11. V sezóne 2021/22 získal pohárové double, vyhral EFL Cup a FA Cup.

Skorý život

[upraviť | upraviť zdroj]

Trent John Alexander-Arnold sa narodil 7. októbra 1998 na predmestí West Derby v Liverpoole, Merseyside. Navštevoval katolícku základnú školu svätého Matúša. Keď mal šesť rokov, miestny futbalový klub Liverpool usporiadal sezónny kemp, na ktorý bolo pozvaných niekoľko žiakov z jeho školy a práve Trent bol jedným z mien vylosovaných z klobúka. Tam si ho všimol tréner akadémie Ian Barrigan, ktorý následne oslovil jeho rodičov, aby mu ponúkli šancu stať sa členom klubovej akadémie. Začal trénovať dvakrát až trikrát týždenne a na rôznych pozíciách, neskôr sa stal kapitánom klubu na úrovni U16 a U18 pod vedením trénera Pepijna Lijndersa.[5]

Počas svojho pôsobenia v akadémii Liverpoolu sa Alexander-Arnold zmenil zo stredopoliara na pravého obrancu.[6] Bola to pozícia, ktorá mu ponúkla najjasnejšiu cestu do prvého tímu a vo svojej novej úlohe exceloval, pričom ho vyzdvihol bývalý kapitán Liverpoolu Steven Gerrard, ktorý mu vo svojej autobiografii tipoval svetlú budúcnosť v klube.[7] V dôsledku rýchleho napredovania a prípravy na sezónu 2015/16 bol Alexander-Arnold vybraný trénerom Brendanom Rodgersom do zostavy prvého tímu na posledný prípravný zápas tímu proti Swindon Town, kde zaznamenal svoj neoficiálny debut.

Klubová kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Alexander-Arnold začal hrať v Liverpoole v 6 rokoch. O desať rokov neskôr sa stal kapitánom liverpoolskej „šestnástky“.[8]

2016/17 – 18 ročný debutant

[upraviť | upraviť zdroj]

Alexander-Arnold sa zúčastnil predsezónneho turné v USA s prvým tímom. V augustovom prvom zápase Premier League 2016/17 sedel iba 18-ročný pravý bek na lavičke náhradníkov, do zápasu s Arsenalom však nezasiahol.[9] Nemecký tréner Jürgen Klopp dával v tomto období na jeho poste šancu obrancovi Nathanielovi Clyneovi. Klopp na mladého obrancu prvýkrát stavil 25. októbra 2016 počas 4. kola Ligového pohára proti Tottenhamu, počas stretnutia dostal žltú kartu, v 68. minúte ho vystriedal Clyne. Liverpool zvíťazil 2:1.[10] Svojimi výkonmi si Alexander-Arnold vyslúžil základ aj v ďalších dvoch zápasoch tohto pohára. V novembri podpísal dlhodobú zmluvu.[11] Vo štvrťfinálovom zápase proti Leeds United FC prvýkrát asistoval na gól Divockovi Origimu, ktorý dvoma gólmi zaistil výhru 2:1 a postup do semifinále.[12] V decembri Alexander-Arnold debutoval v Premier League na ihrisku Middlesbrough. Liverpool súpera porazil 3:0, pričom Alexander-Arnold na ihrisku vystriedal útočníka Origiho na posledné minúty zápasu.[13] V januári 2017 si prvýkrát zahral v základe vo vypätom zápase proti Manchestru United (1:1).[14] Priebehom sezóny ešte nazbieral niekoľko minút v A-tíme a na konci sezóny bol vyhlásený za najlepšieho mladého futbalistu Liverpoolu sezóny.[15] V nominácii na najlepšieho hráča Premier League 2 pre futbalistov do 23 rokov ale neuspel.

2017/18 – Šance v základnej zostave a prehra vo finále Ligy majstrov

[upraviť | upraviť zdroj]

Zranenie Nathaniela Clynea umožnilo Arnoldovi hrať v úvodnom zápase proti Watfordu (3:3). Jesennú časť sezóny ho tréner Klopp rotoval s Joeom Gomezom. Odohral celý zápas štvrtého kola vonku proti Manchestru City, kde Liverpool prehral vysoko 0:5.[16] Dostal dôveru v predkole Ligy majstrov proti Hoffenheimu a v prvom zápase vonku sa v 35. minúte ujal priameho kopu, z ktorého dal gól na 1:0, svoj prvý za Liverpool.[17] Následne nastúpil v domácej odvete, ale jeho tím po výhrach 2:1 a 4:1 pohodlne postúpil do skupiny Ligy majstrov. V skupinovom zápase proti slovinskému Mariboru sa Arnold zapísal medzi strelcov pri rekordnej výhre 7:0.[18] V následnom zápase proti Mariboru doma si pripísal asistenciu pri prvom góle Salaha, ktorý viedol k víťazstvu 3:0.[19] Počas decembrového zápasu proti Swansea strelil svoj prvý gól v Premier League, keď v 65. minúte zvýšil z bránkového územia na 3:0. Zápas skončil výhrou 5:0.[20] V marcových ligových zápasoch si vyslúžil miesto v základných zostavách, avšak súboje s Marcusom Rashfordom z Manchestru United (prehra 1:2) a Wilfriedom Zahou z Crystal Palace (výhra 2:1) ukázali jeho limity v obrane.[8]

V aprílovom štvrťfinále proti Manchestru City mal za úlohu strážiť Leroya Saného a túto úlohu splnil. Domáce stretnutie proti City (výhra 3:0) sa mu podarilo natoľko, že bol zvolený za muža zápasu. Predviedol dobrú pozičnú hru aj ofenzívne výpady.[21] Odveta skončila víťazstvom 2:1 pre celok z Liverpoolu a v semifinále tak došlo na súboj s AS Rím. Oba zápasy odohral celé, Liverpool cez Talianov postúpil do finále Ligy majstrov, a to po 10 rokoch. Vo finále zvádzal súboje s Cristianom Ronaldom a vcelku úspešne, napriek tomu Liverpool na biely balet nestačil a podľahol 1:3.[22]

2018/19 – Titul v Lige majstrov

[upraviť | upraviť zdroj]

Alexander-Arnold začal novú sezónu základnou zostavou a svoje miesto si podržal, o čom svedčí 29 zápasov v rámci Premier League 2018/19. Na konci novembra sa presadil z priameho kopu zo vzdialenosti 23 metrov proti Watfordu, čím zvýšil na 2:0.[23] Kvôli zraneniu v poslednom skupinovom zápase Ligy majstrov proti Neapolu nezasiahol do dôležitého zápasu doma proti Manchestru United.[24] Liverpool držal prvé miesto pred City, náskok sa ale stenčil po prehre 1:2 na ich ihrisku 3. januára 2019. Arnold hral celé stretnutie, v ktorom sa City snažilo presadiť práve cez jeho stranu, kde sa dostávalo do prečíslenia. Proti nemu hral opäť Leroy Sané, napriek tomu sa Arnold dokázal dostať aj dopredu. Jeho center z pravej strany na Robertsona vľavo a Robertsonova následná nahrávka na gól Firminovi zrovnala stav stretnutia na 1:1, neskôr ale rozhodol práve Sané.

V skupine Ligy majstrov odohral Arnold prvé tri stretnutia celé, bol teda pri domácej výhre nad PSG 3:2, pri porážke v Neapole 0:1 a jednoznačnej výhry 4:0 s CZ Belehrad. Štvrté stretnutie v Belehrade sa nevyvíjalo podľa predstáv, srbský tím viedol po polčase 2:0. Alexandera-Arnolda o polčase vystriedal Gomez, zápas však týmto výsledkom skončil.[25] Do prehraného zápasu (1:2) s PSG nenastúpil, bol ale na lavičke. Pred zápasom proti Neapolu mal namiesto zápasu s Bournemouthom voľno a jeho čerstvosť bola poznať, keď v rozhodujúcom súboji proti talianskemu tímu neúnavne podporoval Salaha.[26] Vytvoril šesť šancí, pre porovnanie celé mužstvo Neapola vytvorilo za zápas päť.[24] Pár minút pred koncom ho kvôli zraneniu striedal obranca Dejan Lovren. Arnold tak znovu prišiel o zápas proti Manchestru United.

Na konci februára proti Watfordu zlomil ďalší rekord, keď sa stal najmladším hráčom, ktorý kedy zaznamenal tri asistencie v jednom zápase.[27] Zápas sa skončil výsledkom 5:0. Za poslednú šesticu zápasov v lige nazbieral 6 asistencií, Liverpool napriek tomu skončil za Manchestrom City a predĺžil čakanie na trofej Premier League.

Proti portugalskému Portu v každom zápase pridal asistenciu, dve víťazstvá 2:0 a 4:1 znamenali semifinále. Prvý zápas na ihrisku Barcelony nehral a Liverpool podľahol 0:3. Do odvety nastúpil od začiatku a jeho 2 gólové asistencie Wijnaldumovi (na 2:0) a lišiacka asistencia na gól z rohu Origimu (na 4:0) zohrali dôležitú úlohu v postupe do druhého finále Ligy majstrov v rade.[28] Vo finále Liverpool čoskoro viedol po premenenej penalte Salaha a Arnold úspešne bránil Son Heung-mina a Dele Alliho.[29] Zápas sa skončil 2:0 a Liverpool tak vyhral titul v Lige majstrov 2018/2019

2019/20 – Ligový titul a nominácia na Zlatú loptu

[upraviť | upraviť zdroj]
Maľba Alexandra-Arnolda v blízkosti Anfieldu

Alexander-Arnold bol v základnej zostave v zápase Community Shield 2019, ale v 2. polčase bol vystriedaný. Za neho prichádzajúci Joël Matip dokázal vyrovnať na 1:1, Liverpool ale nakoniec podľahol Citizens na penalty 4:5. V lige hral od prvého kola Premier League 2019/20 proti Norwichu. Úvodných osem zápasov zbieral tím samé výhry, čím sa vzdialil na niekoľko bodov svojim prenasledovateľom, predovšetkým Manchestru City. Mladý bek strelil gól 22. septembra v 6. kole na pôde Chelsea, keď v 14. minúte otvoril skóre. Po Salahovej pätičke vypálil Arnold bez prípravy k žrdi, Liverpool nakoniec vyhral 2:1.[30]

V prvom zápase skupiny Ligy majstrov odohral celý zápas vonku proti Neapolu, v ktorom si jeho mužstvo pripísalo prvú porážku v sezóne. Druhý zápas skupiny proti Salzburgu skončil výhrou 4:3.

V tejto sezóne sa Liverpoolu konečne podarilo zlomiť 30 ročné čakanie na ligový titul. Stali sa víťazmi Premier League so siedmymi zápasmi k dobru.[31]

Trent bol v tejto sezóne nominovaný na Zlatú loptu, spoločne so šiestimi ďalšími jeho spoluhráčmi.[32] Za svoje výkony počas celej sezóny získal cenu PFA pre Mladého hráča sezóny. a bol taktiež nominovaný do PFA Tímu roka.[33][34]

2020/21 – Pokračujúce úspechy

[upraviť | upraviť zdroj]

9. decembra sa stal najmladším hráčom, ktorý bol kapitánom klubu v európskej súťaži, a tretím najmladším hráčom v akejkoľvek súťaži, keď si navliekol pásku.[35]

Neskôr v tom istom mesiaci bol menovaný v FIFA FIFPro World XI mužov 2020 spolu so spoluhráčmi Alissonom Beckerom, Van Dijkom a Thiagom Alcântarom. Medzitým sa Liverpool pustil do obhajoby ligového titulu tým, že sa do Vianoc dostal na prvé miesto v tabuľke. Forma jeho aj klubu však v druhej polovici sezóny upadla, čo vyvrcholilo veľmi medializovaným vynechaním Alexandra-Arnolda v zostave Anglicka Garetha Southgatea na marcové zápasy kvalifikácie MS 2022 proti San Marínu, Albánsku a Poľsku.[36] V dôsledku toho sa jeho výkony po reprezentačnej prestávke dostali pod intenzívnu kontrolu zo strany fanúšikov a expertov a bol kritizovaný za chyby v obrane počas porážky 3:1 Liverpoolu proti Realu Madrid v Lige majstrov.[37] V Premier League sa jeho forma zlepšila a bol chválený za svoje výkony proti Arsenalu a Aston Ville.

Nasledujúci mesiac zaznamenal asistenciu pri víťazstvách vonku proti Manchestri United na Old Trafford, kde Liverpool vyhral prvýkrát po siedmich rokoch, a proti West Bromwich Albion, kde jeho rohový kop v 94. minúte premenil brankár Alisson Becker a vybojoval tak klubu miestenku v Lige majstrov pre nasledujúcu sezónu.

Trent v drese Liverpool FC v roku 2022

2021/2022 – Domáci double a prehra vo finále Ligy majstrov

[upraviť | upraviť zdroj]

30. júla podpísal Trent s Liverpoolom novú dlhodobú zmluvu.[38] V máji 2022, po víťazstve Liverpoolu nad Chelsea vo finále FA Cupu 2022, sa Alexander-Arnold vo veku 23 rokov a 219 dní stal vôbec najmladším hráčom, ktorý vyhral všetkých šesť veľkých trofejí, ktoré sa v anglickom futbale dajú dosiahnuť, konkrétne Majstrovstvá sveta klubov FIFA, Ligu majstrov UEFA, Superpohár UEFA, Premier League, FA Cup a EFL Cup.[39] Alexander-Arnold sa v roku 2022 umiestnil v rebríčku Zlatej lopty na 22. mieste.[40] Klub skončil v lige na 2. mieste a opäť prehral finále Ligy majstrov proti Realu Madrid. Alexander-Arnold bol vybraný ako súčasť tímu sezóny Ligy majstrov.[41]

2022/2023 – Zmeny v pozícií

[upraviť | upraviť zdroj]

Po nedostatočnej forme klubu sa tréner Jürgen Klopp rozhodol zmeniť Alexandra-Arnolda na "inverted full-back", čo mu umožnilo byť viac na lopte a hrať vo väčšej hĺbke na ihrisku. Tento prechod sa ukázal byť motorom veľmi veľkej individuálnej formy.[42] 17. apríla 2023 Alexander-Arnold zaznamenal svoju 50. asistenciu v Premier League pri víťazstve vonku nad Leeds United.[43]

2023/2024 – Vicekapitán

[upraviť | upraviť zdroj]

31. júla 2023, po odchode Jamesa Milnera, bol Alexander-Arnold vymenovaný za nového vicekapitána Liverpoolu a pôsobí ako zástupca kapitána Virgila van Dijka.[44] 3. septembra 2023 nastúpil v základnej zostave Liverpoolu ako kapitán pretože Virgil van Dijk si odpykával zápasovú suspendáciu za červenú kartu. V zápase si pri výhre 3:0 na konto pripísal jednu asistenciu. [45] 25. novembra 2023 strelil svoj prvý gól v sezóne 2023/2024, vyrovnávajúci gól proti Manchestru City pri remíze 1–1 na Etihad Stadium.[46] 7. januára 2024 si Alexander-Arnold počas zápasu proti Arsenalu poranil koleno, čo mu spôsobilo malé natrhnutie postranného väzu. Zranenie ho vyradilo z hry na tri týždne.[47]10. februára 2024 asistoval pri góle Dioga Jotu proti Burnley, čím sa stal obrancom s najvyšším počtom asistencií v histórii Premier League, čím predbehol svojho spoluhráča z Liverpoolu Andrewa Robertsona.[48] Jeho výkony počas sezóny mu vyniesli pozvánku do anglickej reprezentácie pre Majstrovstvá Európy vo futbale 2024.

Reprezentačná kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Tréner Gareth Southgate ho prvýkrát skúsil 7. júna 2018 v domácom priateľskom zápase proti Kostarike.[49] Následne sa predstavil na Majstrovstvách sveta 2018. Prvé dva skupinové zápasy strávil na lavičke. V treťom zápase malo Anglicko istý postup a proti Belgicku hralo o prvú priečku. Anglicko neuspelo a prehralo 0:2, Alexander-Arnold nastúpil od začiatku na pravom kraji v rozostavení 3-5-2 v jeho jedinom štarte na turnaji. Jeho slušný výkon smerom dozadu doplnil zahrávaním rohov a mal aj gólovú šancu. V 13. minúte nahrávkou dobre vysunul Vardyho, ale gól nepadol.[50] Anglicko na turnaji získalo 4. miesto, na pravom kraji obrany sa primárne spoliehali na Kierana Trippiera z Tottenhamu.

Filantropia

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem futbalu sa Alexander-Arnold dobrovoľne angažuje ako ambasádor charitatívnej organizácie An Hour for Others, ktorá má sídlo v Liverpoole. Organizácia sa snaží poskytnúť materiálnu pomoc znevýhodneným členom komunity. Charitu podporuje od chvíle, keď ho do nej zaviedla jeho matka v polovici jeho tínedžerského veku. Počas svojho pôsobenia v akadémii Liverpoolu sa on a jeho spoluhráč Kris Owens zaviazali podporovať túto organizáciu, ak sa niektorý z nich dostane ako profesionálny futbalista.[51]

Jeho filantropia presahuje rámec charity a v marci 2019, po podpísaní nového sponzoringu kopačiek so spoločnosťou Under Armour (druhá najlukratívnejšia sponzorská zmluva v Anglicku po Harry Kaneovi), inicioval plány na kúpu pozemkov v Liverpoole a použitie finančných prostriedkov na výstavbu nových ihrísk. pre miestnu komunitu.[52] V apríli 2020 sa Alexander-Arnold spojil s Under Armour, aby podporil lekárov, zdravotné sestry a kľúčových pracovníkov, ktorí bojujú s pandémiou COVID-19. Alexander-Arnold a Under Armour poskytli pracovníkom Royal Liverpool University Hospital vyše 2000 rozličných produktov.[53] Je zástancom hnutia Black Lives Matter. V zápase nosil špeciálne kopačky s týmto slovným spojením a vydražil ich v tombole pre Nadáciu Nelsona Mandelu, pričom z dražby získal 27 000 libier.[54] Kopačky boli neskôr vystavené v Národnom futbalovom múzeu v Manchestri a múzeu FIFA v Zürichu.[55]

V apríli 2023 založil The After Academy, nadáciu, ktorá nasledujúcich päť rokov, ktorá bude podporovať a pomáhať futbalistom, ktorým sa nepodarilo z akadémie posunúť do profesionálneho futbalu.[56]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Alexander-Arnold je synovcom Johna Alexandra, bývalého futbalistu Readingu a Millwallu a bývalého sekretára klubu Manchester United.[57] Jeho stará mama z matkinej strany, Doreen Carlingová, mala kedysi vzťah s bývalým trénerom United Alexom Fergusonom, predtým ako sa presťahovala do New Yorku.[58] Má dvoch bratov; Tyler, ktorý je o štyri roky starší a pôsobí ako jeho agent, a Marcel, ktorý je o tri roky mladší. Je tiež vášnivým šachistom a v roku 2018 si zahral pozývací zápas proti majstrovi sveta Magnusovi Carlsenovi. Zápas, ktorý sa hral v rámci kampane na propagáciu tohto športu, sa skončil porážkou Alexandra-Arnolda po sedemnástich ťahoch; o osem viac, než dokázal technologický podnikateľ Bill Gates, keď čelil Carlsenovi v roku 2014.[59] Alexander-Arnold neskôr vysvetlil, že šach bol viac než len zábavou a pomohol mu v jeho futbalovej kariére tým, že ho naučil myslieť „dva alebo tri kroky pred súperom“.[60]

V roku 2020 spolu s jeho spoluhráčom z Liverpoolu Andrewom Robertsonom hrali vo svojom vlastnom digitálnom seriáli na IGTV s názvom Wingmen.[61]

V roku 2023 sa Alexander-Arnold pripojil k investičnej skupine Alpine Racing pretekárskeho tímu Formuly 1.[62]

Štatistiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Klub

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálne ku dňu 23. október 2024

Klub Sezóna Liga FA Cup EFL Cup Europske súťaže Iné Spolu
Liga Z Góly Z Góly Z Góly Z Góly Z Góly Z Góly
Liverpool 2016/17 Premier League 7 0 2 0 3 0 — — 12 0
2017/18 Premier League 19 1 2 0 0 0 12 2 — 33 3
2018/19 Premier League 29 1 0 0 0 0 11 0 — 40 1
2019/20 Premier League 38 4 0 0 0 0 7 0 4 0 49 4
2020/21 Premier League 36 2 1 0 0 0 8 0 0 0 45 2
2021/22 Premier League 32 2 3 0 3 0 9 0 — 47 2
2022/23 Premier League 37 2 2 0 0 0 7 1 1 1 47 4
2023/24 Premier League 28 3 2 0 2 0 5 0 — 37 4
2024/25 Premier League 8 0 0 0 0 0 2 0 0 0 10 0
Spolu 234 15 12 0 8 0 61 3 5 1 320 19

Z = zápasy

Reprezentácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálne ku dňu 23. október 2024

Krajina Rok Z Góly
Anglicko 2018 5 1
2019 4 0
2020 3 0
2021 4 0
2022 2 0
2023 5 1
2024 10 2
Spolu 33 4
Zoznam reprezentačných gólov, ktoré strelil Trent Alexander-Arnold
Por. Dátum Štadión Zápas Súper Výsledok Súťaž Ref.
1 15. november 2018 Wembley Stadium, Londýn, Anglicko 5 USA Spojené štáty 3–0 Priateľský zápas [63]
2 16. jún 2023 National Stadium, Ta' Qali, Malta 19 Malta Malta 4–0 UEFA Euro 2024 kvalifikácia [64]
3 3. jún 2024 St. James' Park, Newcastle upon Tyne, Anglicko 24 Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina 3–0 Priateľský zápas [65]
4 13. október 2024 Helsinki Olympic Stadium, Fínsko 33 FIN Fínsko 3–1 Liga národov UEFA 2024/25

Úspechy

[upraviť | upraviť zdroj]
Alexander-Arnold (úplne napravo) oslavujúci triumf v Lige majstrov (2019)
Liverpool
Anglicko
Individuálne
Rekordy
  • Svetový rekord v počte asistencií obrancom za jednu sezónu: 12 asistencií

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Trent Alexander-Arnold is "like Beckham and De Bruyne, but at right-back" [online]. Diario AS, 2021-09-14, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Is Alexander-Arnold too good to play right-back? [online]. ESPN.com, 2018-11-27, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Top 50 Best (Full) Backs [online]. FootballCritic, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ De Ligt, Mbappe and the final 2018 Golden Boy rankings [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  5. ↑ PEARCE, James. Trent Alexander-Arnold exclusive: 15 moments that have shaped my career. The New York Times. Dostupné online [cit. 2024-10-23]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  6. ↑ BALDI, Ryan. ‘He’d go off sulking’: the story behind Trent Alexander-Arnold’s rise. The Guardian, 2021-08-16. Dostupné online [cit. 2024-10-23]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  7. ↑ JOYCE, Paul. Liverpool prodigy set to make debut against Spurs: Gerrard rates him [online]. Express.co.uk, 2016-10-24, [cit. 2024-10-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ a b Why Trent Alexander-Arnold’s Liverpudlian roots mean so much in the era of football’s global village [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  9. ↑ Trent Alexander-Arnold hopeful of chance in Liverpool first team [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  10. ↑ Liverpool 2-1 Tottenham Hotspur. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-07-12]. (po anglicky)
  11. ↑ Trio commit long-term futures to LFC by signing new deals [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  12. ↑ Trent Alexander-Arnold when he was Liverpool mascot, Slaven Bilic on Jose Mourinho: Paper Talk [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  13. ↑ Adam Lallana's man-of-the-match performance leads Liverpool to victory [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  14. ↑ Zlatan Ibrahimovic to the rescue as Manchester United fight back to claim point against Liverpool [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  15. ↑ The 2017 Liverpool Players' Awards - Relive coverage of the end-of-season event at Anfield [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  16. ↑ Spielbericht: 2872150 [online]. . Dostupné online.
  17. ↑ Hoffenheim 1-2 Liverpool. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-07-12]. (po anglicky)
  18. ↑ Liverpool record Champions League firsts with seven-goal mauling of Maribor [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  19. ↑ Spielbericht: 2917414 [online]. . Dostupné online.
  20. ↑ Liverpool 5 Swansea City 0: Roberto Firmino stars in five-goal rout of Swans [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  21. ↑ Liverpool 3-0 Man City: Player Ratings [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  22. ↑ Champions League Final: Player Ratings From Real Madrid's 3-1 Win Over Liverpool [online]. [Cit. 2023-07-12]. Dostupné online. Archivované 2019-10-22 z originálu. (anglicky)
  23. ↑ Watford 0-3 Liverpool: Trent Alexander-Arnold hits superb free-kick while Mohamed Salah and Roberto Firmino also score as Jurgen Klopp's side win despite Jordan Henderson's late red card [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  24. ↑ a b Trent Alexander-Arnold to Miss Liverpool vs. Manchester United with Foot Injury [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  25. ↑ Spielbericht: 3098015 [online]. . Dostupné online.
  26. ↑ Liverpool 1-0 Napoli: how the players rated in the Champions League [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  27. ↑ Alexander-Arnold sets Premier League assist record as Liverpool crush Watford [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  28. ↑ Spielbericht: 3177025 [online]. . Dostupné online.
  29. ↑ Dynamic duo Trent Alexander-Arnold and Andrew Robertson are superheroes for Liverpool again [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  30. ↑ Liverpool nepřesvědčil, na Stamford Bridge ale uspěl [online]. . Dostupné online.
  31. ↑ Liverpool end 30-year wait to win league title [online]. ESPN.com, 2020-06-25, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ Seven Liverpool stars named on Ballon d'Or shortlist [online]. Liverpool FC, 2019-10-21, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
  33. ↑ Alexander-Arnold named 2019/20 Young Player of the Season [online]. www.premierleague.com, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ Five Reds named in 2019-20 PFA Team of the Year [online]. Liverpool FC, 2020-09-08, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
  35. ↑ Trent Alexander-Arnold to captain Liverpool v Midtjylland [online]. Liverpool FC, 2020-12-09, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
  36. ↑ BURT, Jason; PAREKH, Marcus. Trent Alexander-Arnold dropped from England's make-do-and-mend squad. The Telegraph, 2021-03-18. Dostupné online [cit. 2023-07-12]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  37. ↑ Real Madrid 3-1 Liverpool: Trent Alexander-Arnold struggles as Jurgen Klopp's defence is left badly exposed [online]. Sky Sports, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. ↑ Trent Alexander-Arnold signs new long-term contract with LFC [online]. Liverpool FC, 2021-07-30, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
  39. ↑ HUNTER, Andy. Alexander-Arnold hungry for more Liverpool silverware after historic feat. The Guardian, 2022-05-15. Dostupné online [cit. 2023-07-12]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  40. ↑ 2022 Ballon d'Or Results [online]. www.topendsports.com, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
  41. ↑ 2021/22 UEFA Champions League Team of the Season | UEFA Champions League [online]. UEFA.com, 2022-05-31, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ Jurgen Klopp on Trent Alexander-Arnold's central role for Liverpool and improved defending [online]. Sky Sports, [cit. 2023-08-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  43. ↑ Liverpool hit Leeds for six to boost European hopes [online]. www.premierleague.com, [cit. 2023-08-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. ↑ Virgil van Dijk named new Liverpool captain, Trent Alexander-Arnold vice-captain - Liverpool FC [online]. www.liverpoolfc.com, 2023-07, [cit. 2023-08-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. ↑ Liverpool 3-0 Aston Villa: Mohamed Salah scores amid Saudi Arabia interest to maintain Reds' unbeaten start [online]. Sky Sports, [cit. 2023-09-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. ↑ GLENDENNING, Barry. Manchester City 1-1 Liverpool: Premier League – as it happened. the Guardian, 2023-11-25. Dostupné online [cit. 2024-06-24]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  47. ↑ PRESS, The Associated. Liverpool defender Trent Alexander-Arnold to miss three weeks because of a knee injury [online]. Toronto Star, 2024-01-09, [cit. 2024-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. ↑ Alexander-Arnold sets record for defenders' Premier League assists [online]. www.premierleague.com, [cit. 2024-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. ↑ England v Costa Rica: How Gareth Southgate's players rated at Elland Road [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  50. ↑ England-Belgium: Rating The Performances Of The Fringe Players [online]. [Cit. 2023-07-12]. Dostupné online. Archivované 2019-10-22 z originálu. (anglicky)
  51. ↑ SMITH, Rory. At Global Clubs, Local Players Serve as Connective Tissue. The New York Times, 2018-02-06. Dostupné online [cit. 2023-09-07]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  52. ↑ GORST, Paul. Trent to pump millions into local economy after lucrative boot deal [online]. Liverpool Echo, 2019-03-21, [cit. 2023-09-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. ↑ KAY, Dan. Trent's heartwarming gesture to help Liverpool NHS workers [online]. Liverpool Echo, 2020-04-22, [cit. 2023-09-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  54. ↑ Trent Alexander-Arnold's matchworn signed Black Lives Matter boots [online]. JustGiving, [cit. 2023-09-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  55. ↑ Trent Alexander-Arnold BLM Boots on display at new FIFA exhibition | National Football Museum [online]. [Cit. 2023-09-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  56. ↑ https://twitter.com/TrentAA/status/1651490429395714048 [online]. X (formerly Twitter), [cit. 2023-09-07]. Dostupné online.
  57. ↑ Liverpool's Alexander-Arnold's Utd family ties [online]. ESPN.com, 2016-11-30, [cit. 2023-09-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  58. ↑ Fun Fact: Alex Ferguson's first girlfriend was Trent Alexander-Arnold's grandmother [online]. Stretty News, 2018-06-08, [cit. 2023-09-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  59. ↑ Interview: Alexander-Arnold on intellect, internationals and Liverpool [online]. The Independent, 2018-10-08, [cit. 2023-09-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  60. ↑ How Liverpool FC's Trent Alexander-Arnold is a homegrown game changer [online]. Red Bull, 2020-05-22, [cit. 2023-09-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  61. ↑ LUSBY, Jack. Trent & Robbo take 'mini trophy parade' in first ep of their TV show [online]. 2020-11-05, [cit. 2023-09-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  62. ↑ Patrick Mahomes invests in Formula One team, 'always looking around' at ownership opportunities [online]. NFL.com, [cit. 2024-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  63. ↑ England vs. United States - 15 November 2018 - Soccerway [online]. uk.soccerway.com, [cit. 2023-09-07]. Dostupné online.
  64. ↑ Malta vs. England - 16 June 2023 - Soccerway [online]. uk.soccerway.com, [cit. 2023-09-07]. Dostupné online.
  65. ↑ England vs. Bosnia-Herzegovina - 3 June 2024 - Soccerway [online]. uk.soccerway.com, [cit. 2024-06-24]. Dostupné online.
  66. ↑ IFFHS Awards 2019 – The IFFHS Men World Team of the Year 2019 [online]. 30 November 2019, [cit. 2019-11-30]. Dostupné online. Archivované 2019-12-02 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Britský portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trent Alexander-Arnold na anglickej Wikipédii.


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trent_Alexander-Arnold&oldid=7934659“