Vinica (slúžnovský okres)
Okres Vinica (dobový názov okres Nekyje) bol jedným zo slúžnovských okresov Hontianskej župy v Uhorsku a Česko-Slovensku.[1] Okres pretrval aj do obdobia po vyhlásení Česko-Slovenskej republiky. Svoju pôsobnosť ukončil 1. januára 1923.[2] Sídlom okresu bola Vinica (vtedajší názov Nekyje).[1]
Historický vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Po vyhlásení Martinskej deklarácie 30. októbra 1918 a pripojení územia Slovenska k Česko-Slovensku prebralo územie Slovenska župný a municipálny systém pochádzajúci z obdobia Rakúsko-Uhorska. Zaisťoval to zákon č.11/1918 Zb. z. a n. vydaný Národným výborom československým v Prahe, ktorý mal zabezpečiť kontinuitu a nerušený prechod správy do nového štátneho úradu.[3] Jedným z provizórnych administratívnych celkov na území Slovenska bola prvorepubliková Hontianska župa, ktorá vznikla pripojením väčšej časti pôvodnej uhorskej Hontianskej župy k Česko-Slovensku, čo bolo dodatočne potvrdené podpísaním Trianonskej mierovej zmluvy dňa 4. júla 1920.
Hontianska župa, ako aj jej slúžnovské okresy, zanikla 1. januárom 1923. Od tohto dátumu bolo uvedené do platnosti nové župné zriadenie, ktoré nahradilo dovtedajšiu územnú správu na Slovensku. Územie bývalého slúžnovského okresu Nekyje bolo prevedené do novej Pohronskej/Zvolenskej župy a rozdelené pod správu nových okresov Krupina a Modrý Kameň.[2]
Slovenské Ďarmoty
[upraviť | upraviť zdroj]Južnú hranicu okresu aj Hontianskej župy tvorila rieka Ipeľ, ktorá zároveň tvorila hranicu medzi Česko-Slovenskom a Maďarským kráľovstvom. To dalo vznik obci Slovenské Ďarmoty, ktoré vznikli vynatím časti Ujtelep, ležiacej na československom brehu rieky, z novohradského župného mesta Balážske Ďarmoty. Až po uzavretí Trianonskej mierovej zmluvy vznikla oficiálne samostatná obec Slovenské Ďarmoty, ktorá bola na základe spádovosti pripojená do nekyjského okresu v Hontianskej župe.[4][1]
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Okres Vinica susedil na západe s okresom Šahy, na severe s okresom Krupina, na východe s okresom Modrý Kameň a na juhu s Maďarským kráľovstvom.[5]
Administratívne členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Do okresu Vinica v roku 1919 patrili obce:[1]
- Balog
- Bátorová (tiež Bátorovce)
- Malá Čalomija (tiež Malá Čalumina)
- Veľká Čalomija (tiež Veľká Čalumina)
- Čebovce
- Čeľovce
- Slovenské Ďarmoty
- Ďurkovce
- Fedýmeš
- Hrušov (tiež Hrušovo)
- Chrastínce
- Inám
- Kleňany
- Koláre
- Kosihovce (tiež Kosihy)
- Ipolské Kosihy
- Kamenné Kosihy (tiež Kamenné Kosy)
- Lesenica (tiež Lesenice)
- Nanince (tiež Lúka Ňanince)
- Nekyje (tiež Nekynce)
- Opatovce
- Opava
- Dolné Plachtince
- Horné Plachtince
- Prostredné Plachtince (tiež Stredné Plachtince)
- Dolné Príbelce
- Horné Príbelce
- Sečenka
- Selany
- Širákov
- Trebušovce (tiež Terbušovce)
- Veľká Ves
- Záhorce (tiež Záhora)
Uvedené sú dobové názvy obcí.[1]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Soznam miest na Slovensku ďla popisu ľudu z roku 1919. Bratislava : Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, 1920. Dostupné online. Archivované 2023-02-25 z originálu.
- ↑ a b Nařízení 378/1922 Sb. o rozdělení a sídlech okresních úřadů na Slovensku úplné a aktuálne znenie [online]. ASPI, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Zákon 11/1918 Sb. o zřízení samostatného státu československého úplné a aktuálne znenie [online]. ASPI, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ História - Oficiálné stránky obce Slovenské Ďarmoty [online]. www.slovenskedarmoty.sk, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ GURŇÁK, Daniel. Regionálnogeografické špecifiká vývoja administratívneho členenia územia Slovenska [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 2014, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online. Archivované 2023-02-11 z originálu.