Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018

wikipédia pridáva neoverené informácie v oblasti politiky.

čo sa týka informácií o politike na wikipédi su klamlivé a zavadzajúce .Na ľudí môžu mať klamliví vliv.--176.107.17.230 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Skúste uviesť príklad, lebo takto nie je celkom jasné o čom píšete.--Pelex (diskusia) 12:56, 10. február 2018 (UTC)

Projekt WMF New Editor Experiences – Skúsenosti nových redaktorov

@Akdar, Jetam2, KuboF Hromoslav: Na cswiki som zachytil zmienku o celkom zaujímavom a aj pre nás potenciálne relevantnom projekte WMF, ktorého cieľom má byť „experimentovať so spôsobmi, ako zaujať a udržať si čo najviac nových redaktorov na stredne veľkých Wikipédiách“. Úvodný výskum sa dial na kórejskej a českej wiki, takže k nemu existuje aj česká stránka so závermi z rozhovorov na skupine rádovo desiatok nových redaktorov.

Zdroje k projektu:

• Zkušenosti nových wikipedistů (projektová stránka na mediawiki.org v češtine)
• New Editor Experiences summary of findings, August 2017.pdf (správa v angličtine)
• meta:Research:New editor experiences, 2017 (poznámky k metodike na mete)
• cs:Wikipedie:Zkušenosti nových wikipedistů/Newsletter; zoznam adresátov (plánovaný newsletter k projektu na cswiki)

--Teslaton (diskusia) 19:16, 9. február 2018 (UTC)

Vďaka za zmienku o projekte. Myslím, že by bolo fajn urobiť niečo podobného aj u nás.--Jetam2 (diskusia) 10:48, 10. február 2018 (UTC)

S dovolením se k tomu připojím jako český ambasador projektu. Za sebe si myslím, že by to dopadlo velmi podobně. Skwiki je nepochybně velmi podobná cswiki, jak jazykově, tak velikostně a výsledky průzkumu jsou z trochou opatrnosti nepochybně aplikovatelné nejen na české/korejské Wikipedii, ale i na dalších středně velkých Wikipediích (na které byl ostatně celý projekt zaměřen). Samozřejmě stejně jako jsem psal na cswiki, pokud kohokoliv zajímá něco konkrétního vztahujícího se k projektu, klidně pište, stejně jako zmiňovaný newsletter není ani náhodou omezen na české uživatele. --Martin Urbanec (diskusia) 14:38, 10. február 2018 (UTC), ambasador pro projekt Zkušenosti nových wikipedistů

Vďaka za pripojenie. Predpoklad, že sk a cs komunity sú podobné je pravdepodobne správny. Môžme čerpať. Ale časom by bolo fajn mať, imho, tiež vlastný prieskum z ktorého zas budú môcť čerpať na západnej strane Moravy.--Jetam2 (diskusia) 15:05, 10. február 2018 (UTC)

Ja by som len upozornil, že keď sa na to pozrieme v detailoch, tak napr. v roku 2016 bolo na Slovenskej Wikipédii reálne len 1/3 redaktorov (ktorí urobili aspoň 10 úprav) v porovnaní s českou. V podstate Slovenská Wikipédia dosahuje podobný rozmer "stredne veľkej Wikipédie" len vďaka masívnemu importu článkov botmi. Nehodnotím to ako pozitívne, ani ako negatívne, iba konštatujem fakt. Je to však podstatné, lebo je to na hony vzdialené od systematickej podpory nových redaktorov a akejkoľvek snahy pre tvorbu istej intelektuálnej, či odbornej základne pre ďalší rozvoj encyklopédie. Iste by sa tým dalo zaoberať dlhšie, ale mnoho hovorí ten posledný bod v tých poznatkoch z Kórey a Čiech a teda: "Způsob, jakým je poskytována zpětná vazba, je rozhodující pro to, zda povzbudí nové wikipedisty na jejich cestě Wikipedií nebo je sráží a odradí od dalších příspěvků." To pravdupovediac nie je ani trochu prekvapivé ani nič nové pod Slnkom :). Skrátka o nováčikov sa treba slušne starať a snažiť sa im pomáhať a radiť. Zopár sa ich možno uchytí.--Pelex (diskusia) 18:49, 10. február 2018 (UTC)

@Pelex: Na sk je lidí málo, bohužel. Pokud porovnám s cswiki, která má 30 správců a propočtu to se skw, tak by měla mít alespoň dvakrát tolik administrátorů, než má.

Možná je to opravdu tím, že na všechno prskneme urgent aniž bychom se s tím dál namáhali a smažou se i celkem slušné články, s nimiž by se při troše dobré vůle a práce dalo něco udělat. Příkladem budiž i ta Antilopa bongo na smazání. Daný projekt Zkušenosti nových wikipedistů mi nicméně přijde už dost zveličený. ---OJJ^✉ 08:18, 6. marec 2018 (UTC)

Před necelým týdnem jsem vydal první newsletter, viz cs:Wikipedie:Zkušenosti nových wikipedistů/Newsletter. Budu jen rád, pokud někdo z sk.wiki bude newsletter šířit i zde. Nádherný zbytek večera, --Martin Urbanec (diskusia), ambasador pro projekt Zkušenosti nových wikipedistů, 18:47, 1. marec 2018 (UTC)

Primárne zdroje zo slovenských online zoologických databáz ako referencie

Ahojte, rád by som sa dozvedel váš názor na používanie referencií na online databázy v zoológii pri článkoch o druhoch živočíchov v sekcii výskyt na Slovensku a v článkoch o chránených územiach na Slovensku v sekcii fauna. Pýtam sa preto, aby som predišiel označeniu "vlastný výskum", keďže ide primárne zdroje dát. Príklady, kde som to už použil sú stránka o druhu svrčiak riečny, o územiu Panské lúky a citovanie vzácnych pozorovaní tu Orol stepný (Aquila nipalensis).

Asi takto to vyzerá v texte:

 močiar pri osade Béter<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = databázový systém Aves-Symfony 
  | priezvisko = Kerestúr
  | meno = Dušan
  | priezvisko2 = Mojžiš
  | meno2 = Marian 
  | url = http://aves.vtaky.sk/sk/zoology/52387/notebook
  | vydavateľ = aves.vtaky.sk
  | dátum prístupu = 19.11.2017 
}}</ref>

Vysvetlenie prečo áno:

• Online databázy ako aves.vtaky.sk SOS/BL, www.birding.sk alebo www.biomonitoring.sk KIMS štátnej ochrany prírody majú sledovaný obsah po odbornej stránke alebo sú diskutované ostatnými odbornými užívateľmi. Preto sa verejný zápis výskumu do týchto online databáz považuje za základný spôsob publikovania prieskumov. Napríklad sa takto buduje dátová základňa pre nový atlas vtákov SK, teraz sa práve odovzdali dáta na EU atlas hniezdiacich vtákov.

• Sekundárny zdroj vo forme hotového atlasu nemá priestor v popisnej textovej časti na uvedenie všetkých dát a je vyjadrený za mapovú jednotku napríklad sieť štvorcov 10x10km. Pre menšie chránené územia nie je priestor aby boli výskyty v atlase vymenované na tak jemnú presnosť a ak má vzniknúť sekundárny zdroj dát pre chránené územia musí byť raz napísaný samostatný odborný článok.

• Primárne dáta používame aj v práci v našich odborných stanoviskách a často ich aj zbierame a evidujeme v online databázach, podobne ako fotodokumentáciu. Uložené sú v rezervačných knihách, no tie sú uložené fyzicky na pracoviskách štátnej ochrany prírody a takto sa môžu dostať aj do wikipédii.

• ak ide o vzácnosti, vzácne pozorovania, podliehajúce overeniu faunistickou komisiou sú tieto dáta viditeľné už tesne po procese schvaľovania a neskôr bude sekundárny zdroj o danom druhu či bol/nebol uznaný ale samotné pozorovanie ostane takto online dohľadateľné. Mnoho pozorovaní podlieha len hláseniu a nevznikne sekundárny zdroj. V tomto primárnom zdroji ostávajú stále k dispozícii ako referencia.

Prečo nie?

• môže to vyzerať ako typický "vlastný prieskum", najmä ak je ide o málo navštevovanú chránenú maloplošnú oblasť, kde nechodia bežní návštevníci a je tým pádom k dispozícii málo dát i fotodokumentácie

príjemný deň! --SanoAK (diskusia) 11:48, 18. február 2018 (UTC)

Nemám s tým najmenší problém. Pe3kZA^✉ 17:52, 19. február 2018 (UTC)

Som vyslovený laik v oblasti ornitológie, ale ak si dám na „misky váh“ za a proti, vychádza mi z toho jednoznačne, že potenciálny prínos pre wiki je oveľa väčší ako možné riziko, že niektoré údaje sú podložené malým počtom pozorovaní, či dát. Ak sú udaje relevantné pre štátne orgány ochrany prírody či ornitologické organizácie, tak zrejme budú aj pre nás. Ešte ma napadlo, či použitie údajov nepodlieha nejakému autorskému súhlasu (autorské práva), či ich môžeme takto verejne voľne použiť. V zásade ale nie som proti takýmto referenciám.--JanoB (diskusia) 19:18, 1. marec 2018 (UTC)

Ďakujem za názor, čo sa týka autorských práv.. riadim sa kódexom.. v prípade ak sú označené autorom "Verejné" tak ich môžem použiť bez opýtania, ak sú označené ako neverejné, pýtam si súhlas. napríklad Biela samota - som dostal od Radovana Václava súhlas na ich citovanie, následne som mu poslal linku. Konzultoval som to aj s kolegami zo SOS/BL. Tiež som sa pýtal dávnejšie kolegov z birding.sk, tak sa riadim podľa inštrukcií. Veľa zdaru! --SanoAK (diskusia) 20:22, 1. marec 2018 (UTC)

Návrh na doplnenie infoboxu živočíchov / rastlín zo Slovenska o šablónu IUCN 3.1 aj pre Slovensko aj pre svet

Ahojte, mám návrh na doplnenie infoboxu u živočíchoch/rastlinách zo Slovenska, ktoré majú spracovaný červený zoznam podľa IUCN 3.1. Ukážka je Redaktor:SanoAK/pieskovisko. U tých, kde je global a SK kategória rovnaká, môže byť len jedno použitie šablóny s vysvetlením napr. (Global, SK) a referencia. Budem dopĺňať IUCN na Slovensku z roku 2001 a 2014 s referenciami tak by som to mohol urobiť aj s úpravou infoboxu. Ďakujem a veľa zdaru! --SanoAK (diskusia) 23:20, 3. marec 2018 (UTC)

Žiadosť o blok

žiadam o zablokovanie redaktora Redaktor:Fakaofo, aj napriak upozorneniam naďalej pridáva do množstva článkov nezmysli a vlastný výskum bez zdroja, všetko to potom treba za ním vratiť naspäť. ako príklad vlastné preklady názvov obcí (napr. [1] Frauenkirchen = Ženské Kostoly) a ďalšie vymyslené pri maď. obciach. --Gepetito (diskusia) 16:14, 17. marec 2018 (UTC)

Cudzojazyčné názvy vysokých škôl, fakúlt, výskumných inštitútov, (fakultných) nemocníc

Píšem článok o jednom krajanovi a narazil som na problém, lebo si nie som istý ako sa majú v článkoch na Wikipédii písať cudzojazyčné (oficiálne) názvy vysokých škôl, fakúlt vysokých škôl, výskumných inštitútov, nemocníc a pod. Uvediem príklad, ktorý mám na mysli:

• Štúdium medicíny absolvoval na University of Wisconsin School of Medicine and Public Health.
• Štúdium medicíny absolvoval na Fakulte medicíny a verejného zdravotníctva Wisconsinskej univerzity.
• Štúdium medicíny absolvoval na University of Wisconsin School of Medicine and Public Health („Fakulta medicíny a verejného zdravotníctva Wisconsinskej univerzity“).
• Štúdium medicíny absolvoval na Fakulte medicíny a verejného zdravotníctva Wisconsinskej univerzity (University of Wisconsin School of Medicine and Public Health).

Ten prvý variant mi pripadá presnejší, exaktnejší, zatiaľ čo druhý variant akoby viac splýval s textom a pre „neangličtinárov“ má väčšiu výpovednú hodnotu. Tretí variant viac vystihuje, že ide o (doslovný) slovenský preklad názvu fakulty a štvrtý variant je síce rovnako ako ten prvý presnejší, ale tak ako aj tretí podstatne roztiahne text článku (najmä pokiaľ by takýchto názvov bolo v článku viac).

Ďakujem za usmernenie.--Aquila Cassoviensis (diskusia) 19:04, 29. marec 2018 (UTC)

Ja sa prikláňam k variantu 3. --Gepetito (diskusia) 19:43, 29. marec 2018 (UTC)

Tiež trojka skôr aj keď preklady môžu byť docela oriešok.--Jetam2 (diskusia) 21:17, 29. marec 2018 (UTC)

List vlastníctva ako zdroj dátumu narodenia

Všimol som si, že na niektorých stránkach sa začal používať list vlastníctva ako online zdroj dátumu narodenia. Neviem nakoľko je to najvodnejšie, najmä pri nežijúcich osobách, lebo vlastník sa čoskoro zmení a v online liste vlastníctva sa uvádza len posledný vlastník. To uvádzam len preto, že zdroj je to dobrý, ale s jeho online dostupnosťou je to pri nežijúcich osobách horšie. Aký máte názor? --Daevid (diskusia) sa nepodpísal(a)

Nejaké postrehy:

• ak by bol ten údaj na normálne priamo dostupnej stránke, nebol by problém nechať to archivovať webarchívmi. Na KAPORe sú to bohužiaľ na dopyt generované zostavy, takže zrejme archivovateľné nebudú
• na kat. mape (ZBGIS ÚGKK) vyzerajú byť LV adresovateľné priamo, viď napr. [2], bohužiaľ prístup je zrejme obmedzený na Slovenské IP, takže globálnymi webarchívmi archivovateľné nie sú ani tieto
• ďalšia možnosť by bola archivovať ich nejak lokálne, tzn. niekam stiahnutú zostavu zavesiť. Otázka je ale kam, na Wikizdroje ani na Commons sa to s ohľadom na licenciu zavesiť nedá a súkromné úložiská ťažko potom dodatočne považovať za spoľahlivý zdroj. Možno by sa dala odhlasovať výnimka a vešať ich sem na skwiki (nepamätám si, aké sú na toto pravidlá, musel by som pozrieť)

Keďže sú to ale verejne dostupné údaje, citovať sa to v každom prípade dá. Problém môže vzniknúť jedine, ak by to niekto chcel spätne napadnúť, pričom dá sa argumentovať, že to tam uvedené (a overené v tom čase vkladajúcim resp. ďalšími redaktormi) bolo a overiteľné to niekde stále je, hoci už možno nie triviálne online. --Teslaton (diskusia) 20:05, 29. marec 2018 (UTC)

Len pre úplnosť, kat. mapa je len súčasť "nového KAPORu" https://kataster.skgeodesy.sk/Portal/ a ešte je tu CICA https://cica.vugk.sk/ ale problém prístupu a archivovania je pravdepodobne rovnaký. V podstate ide len o to, že sa z online zdroja časom stane offline zdroj, lebo LV s celou históriou sú zo zákona verejné, takže pokiaľ v tej referencií zostanú základné údaje ako číslo LV a katastrálne územie, tak je všetko v poriadku. Je to podobné, ako keď niekto cituje offline knihu. Možno sa dočkáme, že raz budú online dostupné celé listy vlastníctva a problém dostupnosti zmizne.--Daevid (diskusia) 21:42, 29. marec 2018 (UTC)

Taxobox

Chcem sa spýtať, prečo slovenská Wikipédia nepoužíva en:Template:Taxobox, ktorý sa používa v 157 jazykových verziách wikipédie, ale v slovenskej nie? Zároveň, nebolo by dobré sa pokúsiť do slovenskej wikipédie zaviesť en:Template:Automatic_taxobox ?

Sdílené zdroje

Co kdybychom založili nějaký projekt sdílení knižních zdrojů? Kdysi už jsem to někdy nadhodil, myslím, že by se to mohlo hodit. Já mám dejme tomu zásobu kvalitní cizojazyčné literatury (např. MOA), druzí určitě taky, a mohlo by to pomoci rozvoji WP a kvality.---OJJ^✉ 09:18, 25. apríl 2018 (UTC)

Ako si to predstavuješ?--Jetam2 (diskusia) 11:29, 25. apríl 2018 (UTC)

@Jetam2: Nějak jednoduše, jen nápad. Dejme tomu bychom mohli založit nějakou stránku, kde bychom mohli vést seznam knižních zdrojů jednotlivých redaktorů a v případě potřeby by je šlo zkontaktovat. Kdyby třeba chtěl někdo na Wikipedii zkvalitnit savce Afriky, mohl bych mu poslat potřebný kousek té knihy a naopak. -OJJ^✉ 07:34, 3. máj 2018 (UTC)

Som za. Napr. spoločný dropbox alebo google disk, či nejaké cloudové úložisko, kde by sa dali zdieľať pdf a pod elektronické verzie publikácií.--Pelex (diskusia) 07:40, 3. máj 2018 (UTC)

Google Drive umožňuje použitie 15GB miesta. To by mohlo pre začiatok stačiť.--Pelex (diskusia) 12:28, 3. máj 2018 (UTC)

Inak možno by nebolo odveci, keby niečo v tomto smere spravila aj Slovenská Wikimedia, napr. zaopatrením spoločného prístupu k e-zdrojom v CVTI. Ja to síce nepotrebujem, lebo mám vlastný, ale niekomu by sa to mohlo hodiť.--Pelex (diskusia) 05:46, 4. máj 2018 (UTC)

@Pelex: Nějaký sdílený účet na GDrive by byla pro začátek dobrá realizace. Otázkou je, jak realizovat Wikimedii. ---OJJ^✉ 14:02, 16. máj 2018 (UTC)

Nuž zrazu sa tvária, že neexistujú. Ja niekoho z nich skúsim osloviť mailom.--Pelex (diskusia) 14:11, 16. máj 2018 (UTC)

Netvária sa. Sledujú začínajúci diskusiu.--Jetam2 (diskusia) 18:34, 16. máj 2018 (UTC)

Kto z ľudí sledujúcich diskusiu, bude mať záujem toto zdieľané úložisko so zdrojmi využívať, tak nech osloví mňa alebo OJJ-a (či už tu alebo mailom). Môžeme poskytnúť prihlasovacie údaje. Ja zatiaľ vytvorím nejaký readme aby sme si určili základné pravidlá ako to používať. Včera som tam už nahral nejakú užitočnú literatúru.--Pelex (diskusia) 05:55, 17. máj 2018 (UTC)

@Pelex, Jetam2: Já zatím zkusil nahrát nějaké malé anglické knížky, abych to alespoň vyzkoušel (Google jsem takhle nepoužíval), potom to taky doplním o něco užitečnějšího. :) Grzimkova encyklopedie živočichů se myslím může hodit.

Myslím, že to má budoucnost. -OJJ^✉ 07:04, 17. máj 2018 (UTC)

Okay. Díky. Hlásim sa tiež. Možno by bolo dobré pravidlá prediskutovať tu.--Jetam2 (diskusia) 07:16, 17. máj 2018 (UTC)

@Jetam2: Poslal jsem Ti heslo. Souhlasím, že by bylo dobré pravidla prodiskutovat klidně tady. -OJJ^✉ 07:22, 17. máj 2018 (UTC)

Ahojte, aj ja sa hlásim. veľa zdaru! --SanoAK (diskusia) 07:50, 17. máj 2018 (UTC)

Nový ohlásený kandidát na prezidenta SR

Dobrý deń, pán Teslaton, toto je jediné, miesto kde Vás môžem kontaktovať, upozorniť Vás, bez toho, aby ste mi písali upozornenia. Mám návrh, nový kandidát na prezident Sr je Juraj Chlebík, tu je spolahlivý zdroj, nie je lepší zdroj, ako on na videu: [3][4] toto není dosť spolahlivý zdroj? dakujem --Mudrlant (diskusia) sa nepodpísal(a)

@Mudrlant: Nie, niečie súkromné videá skutočne nie sú spoľahlivými zdrojmi. Toto sú osoby a pokusy, vhodné tak na Necyklopédiu, nie sem. Dotyčný predovšetkým veľmi pravdepodobne nespĺňa tunajšie kritériá encyklopedickej významnosti ako osoba. Ďalej (navyše) kritériá významnosti nespĺňa takéto ohlásenie kandidatúry. Pozrite si citácie v článkoch ostatných kandidujúcich, aké zhruba zdroje sú tam citované (obskúrne videá na YT to nie sú). --Teslaton (diskusia) 22:39, 31. júl 2018 (UTC)

Správcovia rozhrania

(presunuté z Wikipédia:Krčma/Technické#Consultation on the creation of a separate user group for editing sitewide CSS/JS) --Teslaton (diskusia) 14:38, 6. august 2018 (UTC)

Nějak to tady zapadlo, tak z toho, co jsem ještě pochopil z cs (ping @Teslaton: a další aktivní @Pe3kZA, Wizzard, Jetam2: ). Od 31. 8. správci přestanou mít možnost editovat jmenný prostor MediaWiki. Vytvořili novou uživatelskou skupinu správců rozhraní, do které se prý dle WMF musí volit lidi jako v ŽoPSu. Přiděluje byrokrat (@Bubamara: ). Bylo by fajn se připravit, abychom na Sk měli přístup toto editovat. -OJJ^✉ 05:51, 31. júl 2018 (UTC)

@OJJ: Čo sa mňa týka, nezapadlo to, akurát som to zatiaľ necítil potrebu riešiť (nie vždy som v rozpoložení proaktívne reagovať na každú vtákovinu s ktorou iniciatívne prídu), času je ešte dosť a úpravy dotknutých stránok tu nie sú moc časté, nehovoriac už potom o byrokratke, ktorú táto wiki prestala baviť tak dva roky dozadu, takže neviem, či ju vôbec zaťažovať s takýmito aktivitami ;)

Ešte na upresnenie:

• nejde pokiaľ viem o celý menný priestor MediaWiki (editácia trebárs bannerov a lokalizačných reťazcov zrejme nebude dotknutá), ide o separáciu editácie CSS/JS(ON), kde sa predpokladá nejaký elementárny frontendový vývojársky background a rozvaha, aby človek nenarobil, či už zámerne alebo nechtiac problémy, prejavujúce sa u všetkých návštevníkov a redaktorov wiki, nepokúšal sa cez projektové common.js dolovať kryptomeny, špehovať redaktorv a pod. Plus má byť výhoda, že práva nemusia mať nutne len správci, môže to byť ktokoľvek dôveryhodný a technicky kompetentný.
• neviem o tom, že by sa to „podľa WMF“ malo riešiť nutne analogicky k ŽoPSu, spôsob prideľovania bol myslím prezentovaný ako že je vecou dohody projektovej komunity

Aktuálnejšia správa k tejto veci je inak tu v novinkách, táto bola ešte z fázy príprav. --Teslaton (diskusia) 06:46, 31. júl 2018 (UTC)

Muslím, že byrokratka sa k podobnej veci na požiadanie vráti. A ak nie tak to vyriešime inak. Asi by malo prebehnúť hlasovanie, resp. nominácia.--Jetam2 (diskusia) 08:42, 31. júl 2018 (UTC)

Hlasovanie o čom pls.? Len tak všeobecne, že hurá, prečo si nezahlasovať? Veď zatiaľ neprebehol ani náznak debaty o tom, ako to chceme prideľovať. Rámcových možností je viacero:

1. vôbec nič neriešiť a prideliť/prideľovať to aj naďalej zvoleným správcom (aj to je riešenie)
2. prideľovať to zvoleným správcom na požiadanie (tzn. tí, ktorí budú mať potrebu technikálie editovať, dostanú bez schvaľovania právo. Riziká zneužitia sa aj takýmto triviálnym riešením oproti súčasnému stavu znížia, pretože tí zo správcov, ktorí sa tejto oblasti nevenujú, nebudú predstavovať riziko pri prípadnom kompromitovaní ich prístupových údajov a pod.)
3. zaviesť nový typ „veľkej“ formálnej žiadosti spojenej s diskusiou/hlasovaním/lehotami (analogicky k ŽoPSu)
4. riešiť to len operatívnymi ad-hoc nomináciami a hlasovaniami niekde
5. ...?

--Teslaton (diskusia) 09:05, 31. júl 2018 (UTC)

Hlasovanie o postupe. Najskôr treba debatu, jasne, ale potom by sme sa mali nejako zahlasovať za lepšiu možnosť. Vieš ako to chodí s konsenzom občas...--Jetam2 (diskusia) 09:21, 31. júl 2018 (UTC)

Ja by som minimalizoval vynaloženú energiu – ako rýchle efektívne riešenie mi príde variant 2 z vyššie uvedených. Je triviálny, nezavádza žiadnu novú byrokratickú záťaž, žiadne diskusie o hovne a nikoho oproti súčasnému stavu nevylučuje. Jediná nevýhoda je, že neumožňuje prípadné pridelenie nesprávcom (zo súčasných ako-tak aktívnych ľudí ma, čo sa týka schopností a dôveryhodnosti, napadajú napr. LacoR, Tomáš Polonec), no tých zásahov na tejto wiki býva tak smiešne minimum ročne, že sa to v prípade potreby dá aj odladiť na svojich redaktorských CSS/JS a následne vykomunikovať nasadenie. --Teslaton (diskusia) 09:33, 31. júl 2018 (UTC)

Minimalizovať je fajn. Občas sa však nájdu pohybovači konsenzu atď, Ale je fakt, že toto asi nie je dosť sexy téma. Variant 2 môže byť. Možno by bolo vhodné mať minimálny počet, napr. 3 ľudí čo by práva mali. PS: načo tie vulgarizmy... :/ --Jetam2 (diskusia) 09:58, 31. júl 2018 (UTC)

Jinak já se v tom tak nevyznám, u mě je nejpokročilejší věc, co dělám, tak AWB nebo nějaký filtr na zachycení sprosťáren. Tohle se mi dostalo dneska ráno, tak si říkám, že jsem to viděl i na Sk a bude fajn upozornit. Že to musí být hlasování jsem vyrozuměl z [5], za mě nicméně složité roztahování práv. -OJJ^✉ 10:01, 31. júl 2018 (UTC)

Čo sa týka tej zmienky o „RFA identical process“, chcelo by to určite konkrétnu citáciu (@Martin Urbanec: ?), pretože m:Interface administrators nič také nespomína a v debate m:Talk:Creation of separate user group for editing sitewide CSS/JS je RFA spomenuté v trochu inom kontexte, než bol prezentovaný v tom zhrnutí.

Druhá vec je, že varianty 1 a 2 vyššie ani s týmto nemajú zásadný problém, pretože dotyční už jedným „RFA identical“ procesom prešli, keď boli volení za správcov... --Teslaton (diskusia) 10:24, 31. júl 2018 (UTC)

Přiznám se, že citaci, že zrovna pro interface administrators je třeba rfa-like proces nedodám, protože ji nemám. Vím jen, že WMF se vyjádřila v tom smyslu, že RFA-like proces je třeba byť i jen pro pouhý přístup ke smazaným revizím. Jelikož interface admin je výrazně „mocnější“ skupina, než ti, kteří mají možnost vidět smazané, očekávám, že požadavky by neměly být nižší. Možná nikdo neočekával, že by byrokraté chtěli právo přidělovat nesprávcům (jak tak koukám, ani jedno řešení výše s tím nepočítá, ale jen jsem prolétl body a nečetl jsem diskusi, na cs jsem ale zahodil předtím založený ŽoK o tech. správcích, jelikož toto je velmi podobné) a proto to nezmiňovali výslovně. Tak snad stačí takhle. --Martin Urbanec (diskusia) 10:39, 31. júl 2018 (UTC)

@Teslaton: Tradične kúsavý. Pokojne môže, ktokoľvek. Vieš viac, ako ja, tiež tradične. --–Bubamara_disk. 12:39, 3. august 2018 (UTC)

(OT podvlánko presunuté do Wikipédia:Krčma/Rôzne#Úbytok redaktorov --Teslaton (diskusia) 14:38, 6. august 2018 (UTC))

Tak zatím nic: [6]. To asi není moc dobré, vzhledem k tomu, že někdy může být zásah do MediaWiki nutný. Též se může stát, že někdo si vloží třeba špatný skript do svého common.js, nebude pak moci editovat a půjde za stevardy? -OJJ^✉ 18:01, 22. október 2018 (UTC)

Ak to skutočne bude nutné, verím, že sa pridelenie operatívne dohodne (niektorý správca požiada byrokrata o pridelenie). Nie je to „proaktívny“ prístup, ale zase na druhej strane ani nejde o život, že áno...

Pokiaľ ale niekto primerane kompetentný má momentálne ambíciu a čas na byrokratické ťahanice, spojené s dohadovaním a prijímaním nového formálneho ustanovenia ohľadom tejto veci, želám úspešnú realizáciu. --Teslaton (diskusia) 18:16, 22. október 2018 (UTC)

Rozlišovacie stránky

Neprezeral som archív, či sa to tu niekedy riešilo, ale zdá sa mi, že skwiki má veľmi divnú politiku ohľadne rozdelovníkov. Na bežne zaužívané výrazy má vytvorené rozdelovníky ako stránku len s týmto názvom bez označenia. Jednoducho veľa bežných termínov je vyhradených rozdelovníkom a tá stránka, ktorá zaujíma 99% ľudí musí mať potom špeciálne označenie. Nie je to tak trochu odtrhnuté od reality ? Daevid (diskusia) 22:17, 9. august 2018 (UTC)

Naše rozlišovačky sú niečo extra. Ale nie v dobrom ako si poniektorí myslia. Ono to nie je odtrhnuté len od reality.--Lalina (diskusia) 22:45, 9. august 2018 (UTC)

Myslíš napríklad Levice?--Jetam2 (diskusia) 22:59, 9. august 2018 (UTC)

@Jetam2 Áno, presne takéto prípady myslím. Jednoducho "Levice" by malo patriť mestu a tam v úvode byť spomenutý odkaz na "Levice (rozlišovacia stránka)". Daevid (diskusia) 23:17, 9. august 2018 (UTC)

@Daevid: To tu poniektorým nevysvetlíš.--Lalina (diskusia) 23:26, 9. august 2018 (UTC)

Rozlišovacie stránky predstavujú čistejšie riešenie pre pojmy, ktoré majú viac významov. Čitateľ si môže vybrať ten, kvôli ktorému na wiki prišiel. Subjektívne určovať, ktorý je podstatnejší (pozri diskusia:autostop) je väčšinou dosť nezmysel. Pri písaní potom ale treba dávať pozor, aby človek odkazoval na význam, ktorý potrebuje. Vasiľ (diskusia) 06:24, 10. august 2018 (UTC)

Majú svoje miesto pokiaľ sú jasné a výstižné. Nie vždy je nezmysel určovať. V prípade Levíc je to jasné. Ale však prečo niečo písať pre čitateľov, že...?--Jetam2 (diskusia) 09:02, 10. august 2018 (UTC)

Ale v prípade Levíc nepozná (mimo názvu okresu) 99,999 percenta iný význam a keď im pri meste vyskočí ten názov, väčšina sa chytí za hlavu. Ak sme s prehľadom vyriešili Poprad s rovnomennou medzinárodnou riekou, potom pri Leviciach treba urobiť to isté. Taký Martin je iný príklad, tam je to objektívne.--Pe3kZA^✉ 09:17, 10. august 2018 (UTC)

No vidíš... A schválne, skús si v openstreetmaps.org dať do políška (glum rulez) s vyhľadávaním Levice. To len tak na okraj o iných významoch. Ale kto som ja, aby som poučoval. --peko (diskusia) 15:06, 10. august 2018 (UTC)

@Peko: Ja sa nehádam, že žiadne iné Levice neexistujú, ja si len myslím, že pri tvorbe skwiki - wiki prioritne pre Slovákov, by sme mohli preferovať naše heslá - pokiaľ ide o takto (pre našinca) jednoznačný výskyt. Pri viacnásobnom výskyte (Martin) je to ok.--Pe3kZA^✉ 15:54, 10. august 2018 (UTC)

Ťažko triafať čísla len tak, to je dosť neodôvodnené. Inak Poprad by som videl na RS. Vasiľ (diskusia) 09:33, 10. august 2018 (UTC)

Poprad nehyzdiť, Levice presunúť Potom by trebalo presunúť aj Prahu, Paríž, Rajec... Nezmysel, že? Myslím, že veľké sídla by mali mať v takýchto jasných prípadoch prioritu. Pri všetkej úcte voči pravidlám a zvykom... RS považujem za užitočný nástroj, no otál-potál.--Pe3kZA^✉ 09:42, 10. august 2018 (UTC)

Aj s tými okresmi.. Hľadať "Levice (okres)"? Prirodzenejšie je hľadať "Okres Levice"...--Jetam2 (diskusia) 09:38, 10. august 2018 (UTC) PS: Vasiľ, dúfam, že počkáš na záver debaty ;) --Jetam2 (diskusia) 09:38, 10. august 2018 (UTC)

Existuje presmerovanie okres Levice. Rovnako aj pre všetky ostatné okresy na Slovesnku. Vasiľ (diskusia) 09:42, 10. august 2018 (UTC)

Encyklopédia opisuje skutočnosť a tá je dosť často spletitá, takže aj RS sú o niečo zložitejšie (stačí čítať viac odbornej literatúry a potom sa ukáže, že to čo pokladáš za jasné, nie vždy je také jednoznačné). V prípade Martina ale už nie je. Takže treba byť konzistentný a namiesto veštenia, že čo je hlavný význam urobiť RS a nechať vybrať čitateľa. Nie vyberať čitateľovi. Vasiľ (diskusia) 09:07, 10. august 2018 (UTC)

Ak je niečo spletité tak to má byť vysvetlené v článku.--Jetam2 (diskusia) 09:14, 10. august 2018 (UTC)

Ak ešte neexistuje (čo rovnako môže nastať a aj nastáva), tak RS osvetlí významy. Vasiľ (diskusia) 09:15, 10. august 2018 (UTC)

Ak si chce niekto osvetlovať významy a vyberať, tak môže ísť rovno na RS a mal by vedieť, Že ide na RS. Ak chceme byť prísne formalistický, tak väčšina RS nespĺňa kritéria na encyklopedické články. Chýbajú im referencie, nemajú uvedený zdroj. Je jasné, že v tomto prípade môžeme hovoriť o výnimke, ale takýto článok by mal byť jasne označený ako rozlišovacia stránka už v názve.Daevid (diskusia) 18:56, 10. august 2018 (UTC)

Ach jaj... ;) --Teslaton (diskusia) 19:23, 10. august 2018 (UTC)

Každá RS má {{rozlišovacia stránka}}. Takže čitateľ vie kde je. Inak trošku by som pribrzdil s tým rozdávaním rád. Vasiľ (diskusia) 09:15, 13. august 2018 (UTC)

@Vasiľ: Poprad na RS? To už máš fakt ľudí za blbcov? Alebo len nás? Nemáme tu iné veci na riešenie? Máš pocit, že ste nám s Brontom pridali málo roboty vďaka vašim "úžasným" rozlišovačkám? A lepšie si prečítaj čo písal Daevid - hovorí o RS už v názve. Takže nie Levice, ale Levice (rozlišovacia stránka).--Lalina (diskusia) 11:57, 14. august 2018 (UTC)

Významov je viacero, mesto je jeden z nich. Vecí na riešenie je veľa (ja som tento podnadpis nezaložil). Nemám pocit, že som pridal robotu. Či je RS v názve, alebo v šablóne, dôležité je aby bolo jasné, že daná stránka je RS. Vasiľ (diskusia) 12:02, 14. august 2018 (UTC)

Je to len Tvoj pocit, realita je iná.--Lalina (diskusia) 12:48, 14. august 2018 (UTC)

Mám značné pochybnosti, že či máš na to schopnosti/kvalifikáciu, dačo také posudzovať. Ale v každom prípade: ak máš dačo k diskusii, tak napíš. Lebo inak už to smeruje dosť mimo. Vasiľ (diskusia) 13:00, 14. august 2018 (UTC)

@Vasiľ: Aké mimoriadne schopnosti treba, aby človek posúdil, oprávnenosť/zbytočnosť/nezmyselnosť RS? Treba na to vysokú školu, alebo stačí maturita? A aký obor treba vyštudovať, aby bol podľa Teba na to dostatočne kvalifikovaný? Hovorí sa tu o RS, takže som určite v téme. Možno by nebolo od veci, keby si si lepšie prečítal čo píšeš než to uložíš.--Lalina (diskusia) 13:11, 14. august 2018 (UTC) P.S. Jedna z našich periel, ani netreba dlho hľadať - Ochota

Mimoriadne asi nie. Ale rozhodne nestačí to, čo je tu rozšírené, že iné wiki (+translátor), web a to je všetko. To na tvorbu encyklopédie nestačí.

Možno by nebolo od veci prestať určovať, že čo je primárny význam a čo majú a nemajú RS obsahovať, keďže nemáš zdroje. Ochota má viacero významov, takže RS tam je na mieste. Vasiľ (diskusia) 13:26, 14. august 2018 (UTC)

Kolegovia, s tým Popradom to nie je také jednoznačné. Poprad je významný vodný tok na Slovensku a v Poľsku a potom okresné mesto s medzinárodným letiskom. Každopádne, malá rešerš:

• Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. ISBN 80-85584-12-3, s. 566 uvádza najskôr heslo „Poprad“ o rieke a až potom heslo „Poprad“ o meste.
• Malá československá encyklopedie. 1. vyd. V., Pom – S. Praha : Academia, 1987, s. 21 takisto uvádza najskôr heslo „Poprad“ o rieke a potom „Poprad“ o meste.
• skôr pre zaujímavosť – Poprad. In Ottův slovník naučný. Dvacátý díl, Pohora – Q. v. Praha : J.[an] Otto, 1908, s. 235 ako prvý taktiež význam udáva rieku, ako druhý mesto (nerozvetvuje to však do dvoch hesiel ako predchádzajúce),
• Encyklopédiu Slovenska momentálne nemám v pracovni a Všeobecný encyklopedický slovník nevlastním, no viem si predstaviť, že je to tam riešené podobne. Encyclopaedia Beliana samozrejme po písmeno P zatiaľ nedošla.

Niektoré RS sú tu vyslovene zbytočné alebo značne sporné, pri iných prípadoch ale majú svoje opodstatnenie.

Keď som rozmýšľal nad systematikou RS, napadlo mi, že by sme sa mohli komunita resp. „redakcia“ dohodnúť na určitých základných článkoch (porovnaj: 1 000 najdôležitejších článkov, Vital articles a pod.), ktoré budeme chápať ako primárne významy; z týchto článkov bude šablóna {{Iné významy}} odkazovať na RS (príp. šablóna {{Pozri}} na druhý význam) – planéty slnečnej sústavy (faktický stav, pozri Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Neptún, Urán), kontinenty a svetadiely (sporný je prípad Austrálie), súčasné štáty sveta (tam bol prípad so Svätou Luciou), pokračovať by sme mohli významnými geografickými útvarmi (sporná je napr. Sicília), veľkomestami, ale tam to už bude treba detailnejšie rozobrať, pričom by bolo vhodné postupovať v súlade s autoritatívnymi univerzálnymi encyklopédiami a slovníkmi v slovenčine, príp. v češtine a iných jazykoch. Je to na dlhšiu diskusiu, ako by to mohlo vyzerať, aby boli spokojné „obe“ strany.

PS: Redaktori, ktorí nemajú prístup k vhodným zdrojom môžu skúsiť projekt zdieľania zdrojov spomínaný vyššie.--Lišiak (diskusia) 14:05, 14. august 2018 (UTC)

@Vasiľ: A odkiaľ vieš aké mám zdroje? Okrem toho tu nikto nespochybňuje nutnosť RS, ale ide o názov, tak nepleť jablká s hruškami. Aj na cs je RS ochota, ale samozrejme oveľa rozumnejšie spravená. Fakt by ma zaujímalo koľko ľudí si čo pri slove ochota vybaví.--Lalina (diskusia) 18:54, 14. august 2018 (UTC)

Väčšinou sú názvy riek staršie ako názvy miest a menia sa len veľmi pomaly (J. Stanislav to v Slovenský juh v stredoveku písal). Takže to bude asi aj prípad Popradu, RS by tam bola na mieste.

Edituješ dosť dlho na to, aby sa v článkoch prejavilo, že aké máš zdroje. Wikipédia nie je frekvenčný slovník, aby zoraďovala podľa výskytu či nebodaj podľa niekoho ľubovôle (dojmologicky). Encyklopédia je práve na to, aby tu veci boli, ako sa majú a nie nutne podľa toho čo si niekto ako prvé vybaví. Vasiľ (diskusia) 08:06, 15. august 2018 (UTC)

@Vasiľ: Ďakujem, že si ma poučil čo je encyklopédia, doteraz som to ani netušila. Ani to, že si kontrolór a posudzovateľ všetkého a všetkých na wikipédii. Ale keď si si už privlastnil túto funkciu, tak prečo si tak aktívne nereagoval aj na komentáre istej IP? Dokonca ani na moju priamu výzvu? --Lalina (diskusia) 10:36, 15. august 2018 (UTC)

Nepoučil, len som chcel vysvetliť, že čo wikipédia nie je. A že z webu, prekladov iných wiki a pod to môže vyzerať inak. V diskusii som reagoval, od istého bodu mi to už ale prišlo zbytočné (+ som bol cez víkend mimo netu). Vasiľ (diskusia) 10:41, 15. august 2018 (UTC)

Zkušenosti nových wikipedistů - nápady Growth teamu

Ahoj všem, tým Growth přišel na základě konzultace s komunitou s osmi nápady, které mohou přispět k zaujmutí a udržení si většího množství nováčků. Rád bych vás požádal o jejich přečtení a požádal vás, abyste vaše komentáře vložili na diskusi. Pokud vás při čtení napadají jakékoliv otázky, hrňte je ke mě :). Díky moc a těším se na reakce, --Martin Urbanec (diskusia) 16:45, 28. august 2018 (UTC)

Fragmentácia článkov

Rád by som otvoril diskusiu na tému, aká by mala byť veľkosť článkov na Wikipédií a čo by mali obsahovať. Zjavne mám s jedným redaktorom vystupujúcim pod IP adresou úplne odlišnú predstavu, tak by som bol rád, keby sa k tomu vyjadrila komunita.

V princípe ide o to, že podľa "2A02:AB04:3C0:6D00:EC48:BE8:D5B4:525" citujem z Diskusia:Prestup tepla "Princíp encyklopédie na rozdiel od učebnice alebo článku je ten, že sú informácie rozdelené na čo najmenšie celky a nie, že všetko čo nejako súvisí sa dá do jedného článku." a "štandardná encyklopédia rozkúskováva informácie na čo najmenšie. A hlavne tak je myslená aj táto wikipédia, každý pojem tu má článok".

Ja s týmto až v takejto absolútnej miere nesúhlasím, lebo to vedie k tomu, že tu nemáme články, ale skôr slovníkové definície, čo Wikipédia rozhodne nemá byť. Naopak tvoriť by sa malo "zdola", že keď nejaká kapitola v niektorom článku presiahne nejakú veľkosť, tak sa z nej vytvorí nový článok. Nie umelo kúskovať nejaký článok so zdôvodnením, že sú to samostatné heslá. Veď na heslá sa dajú vytvoriť samostatné články s presmerovaniami na dané kapitoly. Jednoducho by mala existovať nejaká vhodná miera. Samotný argument, že dané heslo sa v nejakom slovníku nachádza ako samostatné heslo nepokladám za rozhodujúci, to sa dá riešiť presmerovaním. Napr. https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Sou%C4%8Dinitel_tepeln%C3%A9_vodivosti&redirect=no https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Sou%C4%8Dinitel_teplotn%C3%AD_vodivosti&redirect=no

Po tom, čo tu došlo k niekoľkým stretom ohľadne tohto problému, by som si rád vyjasnil akú politiku chce komunita skwiki uplatniť a došiel k nejakému konsenzu. Podľa toho by sme sa potom riadili. Rád by som poznal názor dlhodobých aktívnych redaktorov a správcov.@Lalina: ,@Luppus: ,@Lišiak: ,@Starekolena: ,@Akdar: ,@Andrej-airliner: ,@Eryn Blaireová: ,@Peko: ,@Human: ,@Bubamara, Jetam2, Pe3kZA, Pelex, Tchoř, Teslaton, Wizzard: .Daevid (diskusia) 01:19, 25. október 2018 (UTC)

To ostatné je zatiaľ bezpredmetné (nebudem sa vyjadrovať k tomu istému v troch diskusiách desaťkrát, postačí raz na záver v tej pôvodnej), ale ešte dodám jedno dôležité vysvetlenie k princípu ako takému (v podstate je to dôvod, prečo encyklopédie vôbec existujú): Problémy spájania tém do jedného článku sú tieto:

Po prvé, čitateľ (ktorý o veci nemá ani poňatia, pretože inak encyklopédiu nepotrebuje!) sa v prípade spojenia tém do jedného článku musí prelúskať cez (niekedy až "tonami") textu, kým sa dostane k tomu, čo v článku hľadá, lebo je to tam niekde dole. Nielenže ho to zdrží, ale tomu hornému textu vôbec nemusí rozumieť (čo bude pri fyzike napríklad skoro vždy tak) a tým pádom je mu to celé na nič. A ak niekto nevyhnutne potrebuje čítať o svojej téme s dlhým úvodom, omáčkami a rôznymi závermi, tak je na nesprávnej adrese, lebo na to neslúžia encyklopédie, ako príručky, ale monografie, časopisy a hlavne učebnice.

Po druhé: pri spájaní tém do jednej témy tá téma, ktorá je vnútri článku niekde dole, obyčajne nemá jasne sformulovanú definíciu ale je len voľne zapojená do textu článku; lenže definícia (teda: čo je to) je alfa a omega encyklopédie, na to ľudia encyklopédie primárne používajú.

Po tretie: Niekto, kto hľadá tému A, ktorá je ale v encyklopédii schovaná v článku o téme B, tému vôbec nemusí nájsť a môže si myslieť, že v encyklopédii vôbec nie je. Mne sa to stáva bežne a to pritom viem veľmi dobre, ako tu treba vyhľadávať, normálny smrteľník o wikipédii nevie nič a nie je telepat, aby si pri každom hľadaní urobil zoznam tém, kde by všade mohlo byť to, čo hľadá.

Po štvrté: Ak si zoberieme čisto wikipédiu, pri spájaní tém je samozrejme problém s presmerovaním (ak niekto zmení kapitolu v článku, je po presmerovaní) a so synonymami (do plynulého textu sa veľmi nehodia).

To som teraz uviedol čisto praktické argumenty. Ale stačilo by si otvoriť bežné encyklopédie, kde sú bežne aj jednoslovné (!) články, takže celá táto diskusia je už z podstaty veci zbytočná. 2A02:AB04:3C0:6D00:65C4:E53C:1E18:AACF 14:17, 25. október 2018 (UTC)

Je pravda, že v tlačených encyklopédiách bývajú aj slovníkové definície. Ale pravda je aj to, že tu na to máme projekt Wikislovník. Osobne si myslím, že každé samostatné heslo má byť také, aby z neho bolo principiálne možné urobiť Najlepší článok. Domnievam sa totiž, že (nedosiahnuteľný) ideál všetkých Wikipédií je mať všetky články so zlatými hviezdičkami. No a Najlepší článok nemôže byť jediná veta, ani jediný odsek, všakže.

Na druhej strane ale všade treba aplikovať individuálny prístup a ja nevylučujem, že za istých okolností tu majú miesto aj kratšie články. --Eryn Blaireová (diskusia) 08:23, 25. október 2018 (UTC)

Také samostatné heslá tu aj v 99% prípadov máme, takže v tom problém fakticky nie je. Pre zaujímavosť o encyklopédii: Diderot ("otec" moderných encyklopédií) sa raz vyjadril veľmi výstižne, že encyklopédia by sa mala ideálne písať ako strom, čiže každý článok o širšej témy by mal vlastne mal byť len taký komentovaný rozcestník na podčlánky danej témy a samotné hlavné texty by mali byť potom už len na konci toho stromu, teda pri veľmi konkrétnych témach. To je nakoniec aj princíp počítačových adresárov a každý väčší informačný projekt, ktorý chce zabrániť duplicitám aj tak nakoniec skončí v takej podobe (ak je robený poriadne). 2A02:AB04:3C0:6D00:65C4:E53C:1E18:AACF 14:26, 25. október 2018 (UTC)

Súhlasím s 2A02:AB04:3C0:6D00:EC48:BE8:D5B4:525. --Wizzard (diskusia) 10:15, 25. október 2018 (UTC)

Ak existuje na danú tému samostatné heslo v encyklopédii (čo rovnako znamená, že k téme je dostatok sekundárnych zdrojov, na základe ktorých vzniká encyklopedické heslo), značí to, že to má mať samostatný článok aj tu. Argument „samostatné heslo v encyklopédii“ je pre mňa rozhodujúci, že či niečo má právo na článok na wiki (rovnako aj pre názov to považujem za dôležité). Vasiľ (diskusia) 12:03, 25. október 2018 (UTC)

Všeobecne možno súhlasiť s tým ako to interpretuje Vasiľ, a teda, každá téma, ku ktorej je dostatok sekundárnych zdrojov môže tvoriť samostatný článok (ak spĺňa aspoň kritériá na minimálny článok). Faktom, však je že som sa stretol s tým, že niekto skopíroval text určitého odstavca, ktorý bol prácou niekoho iného z nejakého článku a vytvoril akože nový. Toto síce je v súlade s možnosťami použitia a licenciami textov z wikipédie, ale je to v niektorých prípadoch zvláštny postup. Najmä vtedy, keď daný text nemal žiadny uvedený zdroj. Je to širšia téma, prípady sa rôznia.--Pelex (diskusia) 13:23, 25. október 2018 (UTC)

Áno, to je problém, to je ale iná téma, a to zle odzdrojovaný článok. Či je tu jeden neodzdrojovaný text alebo je to isté rozdelené na dva (z nejakého dobrého dôvodu) je jedna vec, a to či ten text vôbec má byť na wikipédii (v ľubovoľnom počte článkov) je vec druhá. 2A02:AB04:3C0:6D00:65C4:E53C:1E18:AACF 14:00, 25. október 2018 (UTC)

Ja len, aby sme si ujasnili, čo redaktor Daevid aktuálne považuje za článok, ktorý treba zmazať (jeho slovami je "zbytočný"): [7], [8]. Ani si nedal tú námahu počkať na nejaký článok, ktorý by mal aspoň náznakom naozaj spornú relevanciu, ale chce zmazať samostatný článok o úplne základnej fyzikálnej veličine, kde sa dajú popísať čisto o nej tisícky strán. Pokiaľ ide o vodivosť, článok je dávno hotový, len má toľko zdrojov, že strávim pol dňa len so šablónami, takže ešte sa nie je k čomu vyjadrovať. Rozumie teda vôbec niekto, o čom mu teraz NAOZAJ ide? Asi ťažko. 2A02:AB04:3C0:6D00:65C4:E53C:1E18:AACF 13:54, 25. október 2018 (UTC)

Reagujem na prvý príspevok k všeobecným argumentom:

1. Wikipédia musí byť písaná štýlom, aby jej čitateľ rozumel celkovo, preto je argument, že pri hľadaní svojho pojmu niečomu nebude rozumieť irelevantný. Ten úvod, omáčky a záver predsa majú svoj význam. Nehovoriac o tom, že naozaj sa nemusí prelúskavať tonami textu, lebo v článkoch býva tabulka s obsahom a odkazmi na jednotlivé kapitoly. Zároveň takýchto prípadov sa ani táto moja úvaha netýkala. Keď má článok jeden úvodný odsek a jednu kapitolu, tak žiadnymi tonami textov sa nikto nemusí prelúskavať.
2. Argument, že ak je to len zapojené do textu tak to nie je úplná definícia, nie je úplne platný. Bežné sú aj definície vo vnútri článkov. Encyklopedický štýl musí platiť naprieč Wikipédiou.
3. Akýsi problém s vyhľadávaním témy je riešiteľný použitím vyhľadávania, odkazmi, presmerovacími stránkami atď. Veď to je hlavná odlišnosť Wikipédie, že to nie je papierová encyklopédia a platia tu úplne iné princípy navigácie.
4. Argument, že je problém s presmerovaniami, keď niekto zmení názov kapitoly je taktiež riešiteľný. Vždy by sa malo kontrolovať Špeciálne:ČoOdkazujeSem. Synonymá sa predsa riešia tiež presmerovaniami. Ich prílišné zdôrazňovanie v texte nepokladám za dôležité.

K tým konktétnym vyššie spomenutým článkom:

1. Tie vyššie spomenuté články nepokladám za zbytočné. Len keď k ním nie je dosť textu, tak považujem za zbytočné ich teraz vytvárať bez toho, aby sa rozšírili. Obzvlášť štýlom "vykastrovania" iných článkov, ako to robí redaktor "IP". Ja som to chcel riešiť presmerovacími stránkami na kapitoly. Ideálne sa to robí tak, že v pôvodnom texte zostane krátky popis témy s odkazom na celý článok. Vo wikipédií je potrebné sa aj nejako navigovať. No a kritériá minimálneho článku sa musia dodržiavať.

V enwiki majú aj odporúčaný postup, z ktorého vypichujem bod 6.

Create a good summary of the subtopic at the parent article. Note: it may be best to prepare this in advance as summarising several pages of text and selecting a single image may not be a trivial task.

    Add "{{Main|new article name}}" (use the order: image, main tag, text). If all the content of the section is being removed (e.g. in the case of a list) use the "See" template instead of the "Main" template. If necessary (where there is an image, but only a short paragraph of text) add "{{Clear}}" to the end. Use the edit summary "Material [[WP:SPLIT]] to [[New article name]]" and save the edit.
    Add a summary, usually of a couple of paragraphs and one image, of the newly created subtopic (unless complete removal is appropriate).
    There may be some external links, bibliography items, etc. that can be removed from the source article as they are now in the new article.

1. Istej duplicite sa nedá vyhnúť už len kvôli "komentovaným rozcestníkom". Je jasné, že väčšia duplicita je nevhodná.
2. Inak súhlasím s tým, že každý prípad je individuálny.
3. Teším na tie tisícky strán k týmto stránam o termomechanike od redaktora "IP" s vecným obsahom, nie len citáciami synoným a jednovetových definícií.

Aby bolo zrejmé o čo ide redaktorovi "IP", ja som mal namysli hlavne také triviálne prípady ako je tento kde nešlo o žiadne tony textu. Po úpravách redaktora "IP" z neho vznikli tieto dve stránky [9] a [10].

Kedže sa pýtal o čo mi ide. Mne ide o to, aby tu v článkoch práve bola tá "omáčka", ktorá by dodávala celkový kontext. Teraz si uvedomujem, že väčším problémom, ako všeobecne veľa článkov je to, keď z normálneho článku vznikne X mini článkov. Ideálne by zostal zachovaný veľký článok v stále primeranom rozsahu aj s "omáčkou" ako komentovaným rozcestníkom na nové články, ktoré už môžu byť menšie. Toto však nie je dosť možné urobiť, keď samotnú kapitolu, ktorá by tvorila obsah nového článku tvorí pár viet, lebo potom by bola buď veľká duplicita, alebo by sa tá kapitola musela zmenšiť, čo je práve to, na čo narážam. Daevid (diskusia) 20:43, 25. október 2018 (UTC)

Omáčky môžeš pridávať, koľko chceš, ale dole do článku, ktorý má v nadpise danú tému, a nie tak, že to, čo dotyčný hľadá je (ako v inkriminovanom prípade) úplne na konci článku KTORÝ MÁ V NADPISE INÚ TÉMU (ako si to chcel mať v inkriminovam prípade). Po druhé, encyklopédia nie je žáner na určený na omáčky, na omáčky sú určené iné žánre. Po tretie, slová sa v tejto encyklopédii radia abecedne, pričom nadpis tvorí spravidla to, čo dotyčný hľadá, a nespájajú sa podľa tém do jedného článku (to sa robí iba vtedy, keď sa nikomu nechce vytvoriť jednotlivé články, ale nie je to cieľ, ako to tu má vyzerať). Takisto je štruktúrovaných aj 95 % papierových encyklopédií, takže to nie je nič nové, nič zvláštne, nič prekvapujúce, nič neočakávateľné a celý tvoj vývod je nezmysel. (Vitajte na wikipédii, skúsení redaktori vám radi vysvetlia, ako to tu funguje. S dôverou sa na nich obráťte.)

Pokiaľ ide o inkriminovaný článok súčiniteľ prestupu tepla, po prvé, článok je už v aktuálnej podobe na pomery tejto wikipédie úplne v poriadku pokiaľ ide o jeho dĺžku; a nielen to - zo šablóny "pracuje sa", ktorá je v článku umiestnená, vyplýva, že sa pracuje na jeho ďalšom vylepšení, takže k čomu sa tu zas vyjadruješ? Sťažuješ sa na podobu článku, ktorý nie je hotový? Vyjadruješ sa k fantazmagóriám?

Každá takáto kvázidiskusia na odvedenie pozornosti od tvojho vedomého či nevedomého vandalizmu oddaľuje dokončenie článkov, o ktoré tu ide.

2A02:AB04:3C0:6D00:7091:9346:7C7B:9727 02:12, 27. október 2018 (UTC)

Spájať články, keď nejde o tú istú vec a rozhodne k tomu existujú dobré zdroje je nezmysel (+ je otvorený vandalizmus, ak niekomu opakovane bez príčiny revertuješ {{pracuje sa}} ako si urobil v [11] a [12]). Nemá zmysel do článku o tepelnej vodivosť zahrnúť rozsiahly článok o koeficiente tep. vodivosti, tenzore tep. vodivosti a ostatných parametroch a nevytvoriť im samostatné články, keď existencia hesiel v encyklopédiach jasne potvrdzuje, že odborná literatúra sa s tým vysporiadava takto. Citovaný príklad o rozdelení článku tepelná vodivosť je úplne mimo: nejde o to isté a parametrov, ktoré charakterizujú vedenie tepla je množstvo. Nasekať všetky do jedného článku je proste nezmysel. Inak to z en čo si sem uviedol, vôbec nepodporuje čo si sám napísal. Odkazy na hlavný článok práve tvrdia, že má existovať/existuje samostatný článok.
Celkovo mi príde, že diskusia akurát zbytočne plní kb textu a odvádza pozornosť od toho, že si včera mal byť kvôli zrejmému opakovanému vandalizmu blokovaný. Vasiľ (diskusia) 21:18, 25. október 2018 (UTC)

Bol by som rád, keby si neprekrúcal moje tvrdenia, lebo moja pointa bola niekde inde (ako prvé boli revertnúté moje úpravy, tú šablónu som tam vtedy kľudne mohol vsunúť aj ja, len ja takéto nechutné praktiky nepoužívam). Je otvorený vandalizmus revertovať úpravy bez príčiny, ako robíš ty a opakovane. Príkladov je nespočetne veľa. Nekomentujem, že práve ty tu nazyvaš revertovanie šablón ako vandalizmus, keď opakovane bez diskusie revertuješ pridanie šablón "bez zdroja", alebo "spojiť s" (zaujimavé, že sa to obzvlášť týka článkov, kde autorom je istý "Bronto").

Konkrétny príklad, článok súčiniteľ tepelnej vodivosti niekto premenoval v roku v roku 2015 na koeficient a ty si ho revertol. Až v roku 2018 si to zmenil, lebo si to našiel v Beliane. Pointa je tá, že pôvodne v tom článku nebol žiadny zdroj a tá úprava vôbec nemenila vecný obsah, len zmenila synonymum na podľa redaktora správnejšie, takže nešlo o vandalizmus a nebol dôvod ho revertovať. Zjavne tu má len jeden IP redaktor monopol na takéto úpravy.

10:04, 25. september 2015‎ Vasiľ (diskusia | príspevky)‎ d . . (4 380 bajtov) (+6)‎ . . (Revízia 6127912 používateľa 147.175.84.169 (diskusia) bola vrátená) (vrátiť | poďakovať)

09:32, 25. september 2015‎ 147.175.84.169 (diskusia)‎ . . (4 374 bajtov) (-6)‎ . . (Súčiniteľ na koeficient - správny výraz) (vrátiť)

Opakovane sa usvedčujeś z toho, že si laik a amatér. Inak by si nepovedal takú hlúposť, ako "Nemá zmysel do článku o tepelnej vodivosti zahrnúť rozsiahly článok o koeficiente tep. vodivosti, tenzore tep. vodivosti a ostatných parametroch a nevytvoriť im samostatné články". Koeficient tepelnej vodivosti (merná tepelná vodivosť) je vo všeobecnom vyjadrení tenzorom, ide len o iné vyjadrenie, ale rozmer veličiny zostáva zachovaný, je to tá istá veličina. Avšak na to treba rozumieť tomu, čo sa v zdrojoch píše, nie len mechanicky sa na niečo odkazovať.Daevid (diskusia) 22:30, 25. október 2018 (UTC)

Pokecal si si a teraz pravdu: Zdrojom a téme nerozumieš ty, nerozumieš ani textu aspoň toho, čo si si našiel na stránke uloz to (kam chodia "odborníci" do 19 rokov veku), žiadne zdroje pre potvrdenie tvojich želaní si nikdy neuviedol a hlavne nediskutoval si tu s laikom (raz si to skúsil o niekom napísať a just si sa práve sekol, to je ale smola), naopak laik si tu ty. To, že tu opakuješ svoje nepravdy o rôznych (troch?) redaktoroch a opakuješ svoje chybné vyjadrenia k článku, ktoré sa už riešia v diskusii o tom článku (čiže inde) a v tom článku (kde je pracuje sa), svedčí len o tom, že sa nesnazíš niečo riešiť, ale ide tu o niečo iné. Snažíš sa to tu zavaliť morom ľahko overiteľných neprávd a difamácií v nádeji, že ten, kto to tu číta, nerozumie ani téme, ani si nepozrie edity ako prebehli, ani nepozná editorov, na ktorých sa sťažuješ (už ich začína byť nejako priveľa), a teda ti všetko, čo píšeš (teda všetky tie nepravdy) spapká aj s navijakom. Zároveň sa týmto obkecávaním snažíš zakryť fakt, že si mazal šablónu pracuje sa, za čo si mal byť zablokovaný. Tieto metódy by normálne asi zabrali, ale keď už ich niekto opakuje roky, tak už nezaberajú. Odporúčam urobiť si ďalší nick (50ty v poradí?) a skúsiť inú stratégiu boja. A tiež odporúčam nájsť si také/nejaké zamestnanie, ktoré ťa zmysluplne zamestná. Pre prípad, že je toto, čo tu stváraš, súčasť tvojho zamestnania, beriem samozrejme svoje odporúčania späť a držím palce. 2A02:AB04:3C0:6D00:7091:9346:7C7B:9727 01:56, 27. október 2018 (UTC)

Ja súhlasím, že potrebné individuálny prístup, ale v skratke, Vasiľ, Bronto tvrdíte, že pasívní používatelia Wikipédie (rozumej čitatelia) si nevedia pracovať s textom, a preto im nesmieme predkladať súvislosti a informácie v kontexte a v to všetko len v jednom texte? Text by mal byť samozrejme zameraný na jednu tému, ale v súvislostiach. Drobiť články ak na to neexistuje dobrý dôvod je zbytočné a miesto úžitku prináša skôr chaos. Ako písal Daevid, každý článok má obsah a vďaka nemu sa kľúčové informácie dajú dohľadať. Navyše pre čitateľa môžu byť zaujímavé aj informácie v tele textu, lebo lepšie uchopí samotný predmet článku. Ak by som nebrala do úvahy fakt, že článok by mal mať aj obsah, tak články sú konštuované tak, že v úvode je informácia v charaktere stručnej definície - o čo v článku ide a ďalej je text rozvíjaný o probléme podrobnejšie. Navyše, ak si dobre spomínam jedným z kritérii hodnotenia kvalitného článku je rozsah a použité zdroje. Na slovníkové definície slúžia v rámci Wiki iné projekty.Akdar (diskusia) 20:07, 27. október 2018 (UTC)

obrázky pri sekciách versus obrázky len v galérii

Dobrý deň, ahojte, hľadám v návodoch diskusiu na tému obrázok v galérii alebo obrázok pri sekciách.. prebehol som nadpisy v archívoch, nenašiel som. Keď som začal editovať zoologické články, odpozoroval som od redaktorov uprednostnenie obrázkov v galérii a nie pri sekciách, pričom v en.wiki v návode je na túto tému viac Image use policy#Image galleries, „Generally, a gallery should not be added so long as there is space for images to be effectively presented adjacent to text. However, a gallery section may be appropriate in some Wikipedia articles if a collection of images can illustrate aspects of a subject that cannot be easily or adequately described by text or individual images. About 2% of articles at the English Wikipedia use galleries.“ Jedine čo ma napadlo ako vysvetlenie prečo do galérie, že kým nie sú dostatočné dlhé texty v sekciách, obrázok vedľa by nevyzeral dobre s krátkym textom. Ale ak je dostatočne dlhý text sekcie a obrázok súvisí, aj my by sme ho mali dávať k sekcii. Alebo je niekde dohodnuté, že obrázky radšej do galérie? veľa zdaru!--SanoAK (diskusia) 16:23, 9. december 2018 (UTC)

Pokiaľ viem, s relevantnými obrázkami vedľa výkladu by v prípade primerane dlhých textov nemal byť žiaden problém. --Teslaton (diskusia) 16:45, 9. december 2018 (UTC)