Batizovský štít
| Batizovský štít | |
| vrch | |
 Batizovský štít od Batizovského plesa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 448,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′55″S 20°07′26″V / 49,1652°S 20,1239°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Karol Jurzyca Józef Galko-Rusnák |
| - dátum | 1900 |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Batizovský štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Batizovský štít (2 448,1 m n. m.[1]; poľ. Batyżowiecki Szczyt, nem. Botzdorfer Spitze, maď. Batizfalvi csúcs) je mohutný dvojvrcholový štít Vysokých Tatier na Slovensku.[2] Leží v závere Batizovskej doliny nad Vyšnými Hágmi, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Pomenovanie štítu je odvodené od obce Batizovce, v katastrálnom území ktorej štít do roku 1947 ležal. Pastieri z tejto obce v minulosti pásli svoje stáda v Batizovskej doline.[2][4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina. Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy a Nová Polianka, juhovýchodne leží Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Starý a Nový Smokovec, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[1] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Batizovská dolina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Batizovský štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Popradským Ľadovým štítom (2 396 m n. m.) a Lavínovým štítom (2 606 m n. m.). Zo severnej strany uzatvára Bielovodskú dolinu, resp. čnie nad Kačacou dolinou. Štít je viditeľný aj z podhoria (z Batizoviec a blízkeho okolia) a jeho úpätím, popri Batizovskom plese, vedie Tatranská magistrála. Z nej sa naskytá na štít pekný pohľad, kedy sa tento odráža v hladine plesa. Pred štítom leží malý vrchol, ktorý sa nazýva Kostolík. Od Zadného Gerlachu ho oddeľujú Západné a Východné Batizovské sedlo, medzi ktorými leží hrebeň, tzv. Batizovské zuby. Do obidvoch dolín padajú zo štítu steny vysoké 150 – 300 m (Gerlachovské spády na severe), po ktorých vedie mnoho horolezeckých trás (hlavne na juh, v smere z Batizovskej doliny). Na západ od neho leží Kačací štít, od ktorého je oddelený množstvom zubov a štrbín (napr. Batizovská ihla, Prostredná Batizovská štrbina, Batizovská kopa, Kačací hrb, Prostredné Kačacie sedlo a iné). Štít má dva vrcholy – hlavný: Veľký Batizovský štít a o 3 metre nižší, západný Malý Batizovský štít, ktoré sú oddelené Vyšnou Batizovskou štrbinou.[4]
Severným smerom sa nachádza Kačacia veža (2 197 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.) a Litvorový štít (2 413 m n. m.), východným Velický štít (2 319 m n. m.), Východná Vysoká (2 428 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Kvetnicová veža (2 433 m n. m.) a Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), južne Kotlový štít (2 537 m n. m.), Kotol (2 367 m n. m.), Kostolík (2 262 m n. m.) a Končistá (2 538 m n. m.) a západným Štôlská veža (2 471 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Gánok (2 462 m n. m.).[1] Severne leží Kačacia dolina, ktorú odvodňuje Biela voda do Dunajca, voda z južných častí v závere Batizovskej doliny odteká Batizovským potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Umožňuje pozorovať okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severnú časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Volovské vrchy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Vrchol nie je pre turistickú verejnosť prístupný po značkovanom chodníku. Vedú naň len horolezecké trasy od obťažnosti III, preto patril k posledným dosiahnutým vrcholom Tatier.
Prvovýstupy
[upraviť | upraviť zdroj]- letný prvovýstup: Karol Jurzyca a Józef Galko-Rusnák v roku 1900
- zimný prvovýstup: Zygmunt Klemensiewicz a Jerzy Maślanka v roku 1909[4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
-
-
Vpravo Gerlach, vľavo Batizovský štít -
Zľava Gerlach, Batizovský, Kačací a Popradský Ľadový štít
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-21]. Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-21]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-21]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-21]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Batizovský štít
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoké Tatry
- Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách