Bohúňovo (vrch v Nízkych Tatrách)
Bohúňovo | |
vrch | |
Bohúňovo v ľavej časti
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okres | Ružomberok |
Obec | Liptovská Štiavnica |
Časť | Salatíny |
Pohorie | Nízke Tatry |
Podcelok | Ďumbierske Tatry |
Povodie | Váh |
Nadmorská výška | 1 311,6 m n. m. |
Súradnice | 49°00′17″S 19°20′39″V / 49,0047°S 19,3442°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po z Ludrovej |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bohúňovo (1 311,6 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad obcou Liptovská Štiavnica, približne 8 km juhovýchodne od Ružomberka.[2])
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Salatíny.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Ružomberok a na katastrálnom území obce Liptovská Štiavnica.[4] Najbližšími sídlami sú severne ležiaca Liptovská Štiavnica a Ludrová, severozápadne a západne Ružomberok a južným smerom Liptovská Lúžna. Vrcholom vedie hranica Národného parku Nízke Tatry, do ktorého patrí južná časť hrebeňa.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Bohúňovo je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie severozápadným smerom zo Sedla pod Malým Salatínom na Kohút (1 015 m n. m.). Západne sa nachádza Ostré (1 087 m n. m.), Brankov (1 177 m n. m.) a Vyšný Brankov (1 136 m n. m.), južne Červená Magura (1 298 m n. m.), Magura (1 416 m n. m.) a Salatín (1 630 m n. m.), východne Úplazy (1 428 m n. m.), Malý Salatín (1 444 m n. m.) a Chopec (1 259 m n. m.) a severne Kriváň (1 233 m n. m.) a Príslop (1 104 m n. m.).[5] Vrch patrí do povodia Váhu; západné svahy odvodňujú prítoky Ludrovčanky, voda z východných častí odteká jej prítokom Komorníckym potokom. Vrcholovou časťou vedie značený turistický chodník z Ludrovej a časť vrchu je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Salatín.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol Bohúňova pokrýva lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier a susednej Veľkej Fatry, pri priaznivých podmienkach tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy a Malú Fatru.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po zelenej turistickej značke:
- po červenej značke z Liptovskej Lúžnej cez Ráztocké sedlo a Salatín
- po modrej značke z Vyšného Sliača cez Sedlo pod Malým Salatínom[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 36.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.