Dejiny letectva

História letectva sa zaoberá vývojom mechanického letectva od prvých pokusov v lietaní šarkanov až do neprerušovaných, kontrolovaných motorových letov až do súčasnosti.

Túžba ľudstva lietať sa pravdepodobne prejavila v Číne, kde sú zaznamenané prvé pokusy lietať na šarkanoch zo 6. storočia. Prvý let klzákom predviedol Abbas Ibn Firnas v Andalúzii v 9. storočí. Sen Leonarda da Vinci lietať možno nájsť vo viacerých jeho dielach, ale da Vinci sa letieť nikdy nepokúsil. Prvé vážne pokusy lietať sa konali v 18. storočí v Európe s teplovzdušnými balónmi (1783), klzákmi (Otto Lilienthal, 1891) a lietadlá s vlastným pohonom (bratia Wrightovci, 1903).

Odvtedy sa konštruktéri lietadiel pokúšajú o väčšiu rýchlosť, vzdialenosť, vyššiu výšku a lepšiu kontrolovateľnosť letov. Zoznam dôležitých faktorov ovplyvnil vynájdenie lietadla:

Kontrola – pôvodné klzáky boli kontrolované pohybmi tela pilota (Lilienthal), alebo skrútením krídel (Wrightovci). Moderné lietadlá sú ovládané ovládacím plochami a výškovými kormidlami a tie sú zautomatizované počítačom.
Sila – motory lietadiel sa stávajú ľahšie a efektívnejšie, od parného pohonu Clémenta Adera až po piestové, prúdové a raketové motory.
Materiál – pôvodné konštrukcie boli vyrobené z plátna, či dreva, neskôr boli vyrábané z hliníka a zo zložených materiálov.^{[chýba zdroj]}

Medzníky v rozvoji letectva

okolo 1500 – taliansky polyhistor Leonardo da Vinci sa zaoberal princípmi konštrukcie lietajúceho stroja
júl 1754 – ruský polyhistor Michail Vasilievič Lomonosov zostrojil model malého vrtuľníka s koaxiálnym rotorom na meteorologické skúmanie atmosféry a predviedol ho Ruskej akadémii vied
4. jún 1783 – bratia Montgolfierovci predviedli verejnosti v Annonay vo Francúzsku svoj teplovzdušný balón bez posádky
27. august 1783 – Jacques Charles a bratia Robertovci vypustili z parížskeho Champ de Mars prvý balón na svete bez posádky naplnený vodíkom
19. október 1783 – bratia Montgolfierovci odštartovali zo záhrad parížskej rezidencie Folie Titon prvý let s ľudskou posádkou, upútaný balón s ľuďmi na palube, cestujúcimi boli vedec Jean-François Pilâtre de Rozier, vedúci výroby Jean-Baptiste Réveillon a Giroud de Villette
21. november 1783 – bratia Montgolfierovci odštartovali prvý voľný let balóna s ľudskou posádkou, vedec Jean-François Pilâtre de Rozier spolu s markízom Françoisom d’Arlandes v balóne preleteli vzdialenosť 8 km
24. september 1852 – francúzsky inžinier Henri Giffard uskutočnil prvý úspešný let riaditeľnej vzducholode
2. júl 1900 – LZ 1, prvá zo série vystužených vzducholodí, ktoré zostrojil nemecký konštruktér Ferdinand von Zeppelin, uskutočnila svoj prvý let
17. december 1903 – bratia Wrightovci vykonali prvý riadený motorový let na lietadle ťažšom ako vzduch^[1]
22. máj 1906 – bratia Wrightovci patentovali svoje lietadlo
12. november 1906 – brazílsky priekopník letectva a konštruktér Alberto Santos-Dumont uskutočnil prvý uznaný let letúňa v Európe
25. júl 1909 – francúzsky vynálezca a letecký konštruktér Louis Blériot uskutočnil prvý prelet Lamanšského prielivu na lietadle ťažšom ako vzduch
16. november 1909 – bola založená nemecká spoločnosť DELAG (Deutsche Luftschiffahrts-Aktiengesellschaft), prvý civilný letecký dopravca na svete, zabezpečoval vzducholodnú dopravu
28. marec 1910 – francúzsky letec Henri Fabre sa stal prvým človekom, ktorý pilotoval hydroplán, Fabre Hydravion
16. apríl 1912 – americká pilotka Harriet Quimbyová sa stala prvou ženou, ktorá lietadlom preletela Lamanšský prieliv
5. február 1913 – grécki vojenskí letci Michael Moutoussis a Aristeidis Moraitinis uskutočnili s hydroplánom Farman MF.7 prvú námornú leteckú misiu v histórii
5. október 1914 – odohral sa prvý letecký súboj v dejinách, posádka francúzskeho bombardéra Voisin III zostrelila nad Jonchery nemecké prieskumné lietadlo Aviatik B.I
15. jún 1919 – britskí letci John Alcock a Arthur Brown uskutočnili na lietadle Vickers Vimy prvý prelet Atlantického oceánu bez medzipristátia
15. jún 1921 – Bessie Colemanová sa stala prvou pilotkou afroamerického a indiánskeho pôvodu
9. január 1923 – španielsky pilot a letecký inžinier Juan de la Cierva uskutočnil prvý let vírnikom
21. máj 1927 – americký pilot Charles Lindbergh uskutočnil prvý sólový prelet Atlantiku bez medzipristátia
9. jún 1928 – austrálsky priekopník letectva Charles Kingsford Smith s trojčlennou posádkou ako prvý v histórii preletel Tichý oceán
18. jún 1928 – americká pilotka Amelia Earhartová sa stala prvou ženou, ktorá preletela Atlantický oceán, ale len ako spolucestujúca
21. máj 1932 – americká pilotka Amelia Earhartová uskutočnila ako prvá žena sólový prelet Atlantiku bez medzipristátia
1. júl 1933 – uskutočnil sa prvý let lietadla Douglas DC-1, prvého modelu slávnej série amerických dopravných lietadiel DC (Douglas Commercial)
17. december 1935 – uskutočnil sa prvý let lietadla Douglas DC-3, ktorého výkony spôsobili v 30. a 40. rokoch 20. storočia revolúciu v leteckej doprave
26. jún 1936 – uskutočnil sa prvý let Focke-Wulfu Fw 61, často považovaného za prvú praktickú, resp. funkčnú helikoptéru na svete
12. apríl 1937 – Sir Frank Whittle vykonal v anglickom Rugby pozemné skúšky prvého prúdového motora určeného na pohon lietadla
27. august 1939 – uskutočnil sa prvý let nemeckého experimentálneho lietadla Heinkel He 178, prvého lietadla na svete, ktoré bolo poháňané iba prúdovým motorom a úspešne lietalo
30. marec 1941 – uskutočnil sa prvý let nemeckej stíhačky Heinkel He 280, prvého bojového prúdového lietadla na svete
8. august 1941 – uskutočnil sa prvý let nemeckého raketového stíhacieho lietadla Messerschmitt Me 163, prvé bojovo nasadené lietadlo s raketovým pohonom
13. január 1942 – nemecký skúšobný pilot Helmut Schenk sa musel katapultovať z prúdovej stíhačky Heinkel He 280 a stal sa prvým človekom, ktorý použil na opustenie lietadla vystreľovacie sedadlo
14. január 1942 – uskutočnil sa prvý let prototypu amerického vrtuľníka Sikorsky R-4, prvej sériovo vyrábanej helikoptéry na svete
18. júl 1942 – uskutočnil sa prvý let nemeckej stíhačky Messerschmitt Me 262 s prúdovými motormi, prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja
22. apríl 1944 – americké letectvo v Ázii prvýkrát použilo v boji vrtuľník Sikorsky R-4, prvé bojové nasadenie helikoptéry v histórii
14. október 1947 – americký pilot Chuck Yeager sa na experimentálnom lietadle Bell X-1 stal preukázateľne prvým človekom, ktorý prekonal rýchlosť zvuku
27. júl 1949 – uskutočnil sa prvý let lietadla de Havilland Comet, prvého komerčného prúdového dopravného lietadla na svete
8. november 1950 – poručík amerického letectva Russell J. Brown zostrelil so stíhačkou F-80 Shooting Star dva severokórejské MiGy-15, čo bol prvý súboj prúdových stíhacích lietadiel v histórii
2. máj 1952 – lietadlo de Havilland Comet spoločnosti BOAC uskutočnilo na linke z Londýna do Johannesburgu prvý let prúdového dopravného lietadla s platiacimi cestujúcimi
18. máj 1953 – americká pilotka Jacqueline Cochranová sa stala prvou ženou, ktorá prekonala rýchlosť zvuku
19. júl 1963 – americký pilot Joe Walker vyletel s experimentálnym raketovým lietadlom North American X-15 do rekordnej výšky 106,01 km, čím sa stal prvým človekom, ktorý vyletel s lietadlom do kozmického priestoru
31. december 1968 – uskutočnil sa prvý let lietadla Tupolev Tu-144, prvého nadzvukového dopravného lietadla na svete
9. február 1969 – uskutočnil sa prvý let lietadla Boeing 747, prvého širokotrupého dopravného lietadla na svete
5. jún 1969 – prvé nadzvukové dopravné lietadlo na svete, Tupolev Tu-144, po prvý raz prekonalo rýchlosť zvuku
22. január 1970 – do prevádzky vstúpil Boeing 747, prvé širokotrupé dopravné lietadlo na svete
26. máj 1970 – lietadlo Tupolev Tu-144 sa stalo prvým komerčným dopravným lietadlom na svete, ktoré prekonalo rýchlosť Mach 2
26. december 1975 – do prevádzky vstúpilo lietadlo Tupolev Tu-144, prvé nadzvukové dopravné lietadlo na svete
23. december 1986 – Voyager, pilotovaný Dickom Rutanom a Jeanou Yeagerovou, pristál na Edwardsovej základni v Kalifornii a stal sa prvým lietadlom, ktoré bez medzipristátia obletelo svet bez nutnosti doplnenia paliva zo vzduchu alebo zo zeme
21. december 1988 – uskutočnil sa prvý let lietadla Antonov An-225, najväčšieho lietadla na svete
21. február 1995 – americký dobrodruh Steve Fossett pristál v mestečku Leader, v kanadskom Saskatchewane, a stal sa tak prvou osobou, ktorá samostatne preletela Tichý oceán v balóne
21. marec 1999 – švajčiarsky objaviteľ Bertrand Piccard a britský balonár Brian Jones ako prví ľudia obleteli svet v teplovzdušnom balóne
27. marec 1999 – protivzdušná obrana Juhoslovanskej armády zostrelila americké stealth bojové lietadlo Lockheed F-117 Nighthawk, bolo to prvé zostrelenie lietadla s technológiou stealth a jediný F-117 stratený v boji
2. júl 2002 – americký dobrodruh Steve Fossett sa stal prvým človekom, ktorý bez medzipristátia obletel svet v balóne
23. december 2002 – iracký MiG-25 zostrelil americký dron MQ-1 Predator, čo bolo prvé bojové stretnutie medzi bezpilotným a konvenčným lietadlom
3. marec 2005 – americký dobrodruh Steve Fossett sa stal prvým človekom, ktorý sám v lietadle obletel svet bez medzipristátia a doplnenia paliva
10. jún 2020 – ľahké slovinské lietadlo Pipistrel Velis Electro sa stalo prvým elektrickým lietadlom, ktoré získalo typové osvedčenie od Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA)
19. apríl 2021 – malý autonómny vrtuľník Ingenuity sa na planéte Mars stal prvým ľuďmi vyrobeným lietajúcim strojom s pohonom, ktorý lietal s využitím vztlaku v atmosfére inej planéty

Prvé lety

Sen ľudí lietať nastal z pozorovania vtákov a bol zobrazený v rôznych mýtoch (napríklad mýtus o Daidalovi a Ikarovi v gréckej mytológii, alebo mýtický lietajúci stroj Vimana v Rámájane). Prvé pokusy spočívali väčšinou v tom, že ľudia sa snažili pripojiť k sebe krídla ako imitácia vtákov, akým bol aj Daidalos a jeho krídla z pier a vosku. Pokusy napodobniť vtákov pripojením krídel pokračovali až do 17. storočia.

Balóny a šarkany v Číne

V Číne boli prvýkrát použité teplovzdušné balóny, ktoré sa volali Kongming lantern. Ich vynálezcom bol vojenský generál Zhuge Liang, ktorý ich vraj používal na odstrašenie nepriateľov. Podľa britského vedca Josepha Needhama bolo podobné zariadenie používajúce lampu v papierovom kryte už skôr v 3. storočí pred Kr. tiež v Číne.

Počas vlády dynastie Jüan (13. storočie), vojvodcovia ako Chubilaj používali obdĺžnikovité lampy hojne počas festivalov, kde priťahovali pozornosť ľudí. V období Mongolskej ríše sa konštrukcia lámp rozšírila po Hodvábnej ceste do Strednej Ázie a na Blízky východ. Skoro rovnaké objekty s lampami sa používajú na oslavách v Tibetu a počas osláv Díválí v Indii. Neexistuje ale dôkaz, ktorý by hovoril o tom, že tieto prostredníctvom týchto balónov sa ľudia snažili lietať.

V roku 559 bol počas boja o moc zaznamenaný ľudský let na šarkanovi v provincií Severné Wei. Po smrti panovníka Juana Langa sa novým panovníkom stal Gao Huan. Po smrti Gao Huana sa novým panovníkom stal jeho syn, Gao Huan, jeho synom bol Juan Huangtou. Ten bol uväznený a prinútený letieť na šarkanovi z veže Ye. Juan Huangtou letel cez mesto a let prežil, ale zakrátko bol popravený. Pravdepodobne sa tento nápad objavil opäť o pár storočí neskôr, keď s ním prišiel Marco Polo.^[2]

Referencie

↑ Telegram from Orville Wright in Kitty Hawk, North Carolina, to His Father Announcing Four Successful Flights, 1903 December 17 [online]. 1903-12-17, [cit. 2013-07-21]. Dostupné online.
↑ NEEDHAM, Joseph; Wang Ling. Science and Civilisation in China. Volume 4 Physics and Physical Technology, Part II : Mechanical Engineering. Cambridge : Cambridge University Press, 1965. 816 s. S. 588 – 590.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aviation history na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Tento článok týkajúci sa letectva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Letecký portál

[WDL-1] Telegram from Orville Wright in Kitty Hawk, North Carolina, to His Father Announcing Four Successful Flights, 1903 December 17 [online]. 1903-12-17, [cit. 2013-07-21]. Dostupné online.

[2] NEEDHAM, Joseph; Wang Ling. Science and Civilisation in China. Volume 4 Physics and Physical Technology, Part II : Mechanical Engineering. Cambridge : Cambridge University Press, 1965. 816 s. S. 588 – 590.

[1]

[2]