Preskočiť na obsah

Pravda (slovenský denník)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Denník Pravda)

Súradnice: 48°09′49″S 17°08′40″V / 48,163562°S 17,144444°V / 48.163562; 17.144444

Denník Pravda

Logo novín

Sídlo na Trnavskej ceste 39/A
Základné informácie
TypDenník
MajiteľOUR MEDIA SR a. s.
VydavateľOUR MEDIA SR a. s.
ŠéfredaktorĽuboš Kamenistý
Založenie15. september 1920
Jazykslovenčina
Náklad25 565 ks (1.Q 2022)
ISSN1335-4051
Kontaktné údaje
AdresaTrnavská cesta,
831 04 Bratislava
Webpravda.sk

Pravda (v rokoch 1920 – 1924 a 1932 – 1935: Pravda chudoby) sú slovenské noviny vychádzajúce od 15. septembra 1920 dodnes (okrem rokov 1935 až 1944). V rokoch 1925 – 1929/1930 a od roku 1945 vychádzajú ako denník.[1][2][3][4]

V rokoch 1921 – 1935 boli tieto noviny tlačovým orgánom KSČ na Slovensku, v rokoch 1944 – 1990 boli ústredným tlačovým orgánom KSS[2]; v rokoch 1945 – 1990 ich vydávalo Vydavateľstvo Pravda. V rokoch 1990 – 1991 ich vydával nástupca Vydavateľstva Pravda, štátny podnik Apollopress (resp. od leta 1991 SLOVAKOPRESS). Od októbra 1991 do roku 2021 ich vydávala spoločnosť P E R E X, a. s., ktorú spočiatku vlastnili redaktori Pravdy, potom od roku 1995 tzv. Harvardské fondy Juraja Širokého, od roku 2006 bola jej stopercentným vlastníkom skupina Daily Mail and General Trust (konkrétne najprv spoločnosť Northcliffe International Limited so sídlom v Londýne a potom A&N International Media Limited so sídlom v Londýne), potom od roku 2010 Florena, a.s. so sídlom v Prahe (ktorej 100 % vlastníkom bol Karol Biermann) a nakoniec od roku 2018 spoločnosť OUR MEDIA SR a.s. so sídlom v Bratislave. V roku 2021 spoločnosť P E R E X, a. s. zanikla zlúčením so spoločnosťou OUR MEDIA SR a.s. a vlastníkom Pravdy sa teda stala priamo spoločnosť OUR MEDIA SR a.s.. Vlastníkom spoločnosti OUR MEDIA SR a.s. bola najprv (od roku 2017) spoločnosť OUR MEDIA a.s. so sídlom v Prahe a potom od roku 2020 spoločnosť Synot Invest Limited so sídlom na Cypre, pričom vlastníkom oboch týchto spoločností je (najmä) moravský podnikateľ Ivo Valenta.[4][5][6][7][8][9][10]

Politické zameranie

[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1990 zastávala Pravda krajne ľavicové názory, keďže bola orgánom komunistickej strany (pozri vyššie). Po roku 1990 bola Pravda ešte dlho (už nie krajne) ľavicovým denníkom, zhruba po roku 2006 bola istý čas skôr pravicovým denníkom a v rokoch 2010 – 2018 bola liberálnym a mierne ľavicovým denníkom.[11][12]

Náklad

[upraviť | upraviť zdroj]

Priemerný tlačený náklad Pravdy v roku 2019 bol 42 435 výtlačkov, priemerný predaný náklad 28 324 výtlačkov. Priemerne si vydanie denníka prečíta približne 265-tisíc čitateľov, čo predstavuje 6 % populácie SR vo veku 14 – 79 rokov (čítal posledné vydanie). Pravda existuje aj v on-line podobe na pravda.sk, pričom obsah v súčasnosti nie je spoplatnený.[13] Portál mal podľa AIM v máji 2020 mesačne 2 131 572 reálnych používateľov.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

1921 – 1989

[upraviť | upraviť zdroj]

Titul Pravda bol inšpirovaný ruským denníkom Pravda, ktorý riadil Vladimír Iľjič Lenin už od roku 1912. Na Slovensku sa titul prvýkrát objavil 15. septembra 1920,[14] keď začal v Ružomberku pod názvom Pravda chudoby vychádzať týždenník Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej (ČSSDSR) na Slovensku. Z ČSSDSR sa v roku 1921 odčlenila marxisticko-leninská frakcia, ktorá založila Komunistickú stranu Československa (KSČ). Prvé číslo Pravdy chudoby bolo teda vydané o týždeň skôr ako české Rudé právo, ktoré prvýkrát vyšlo 21. septembra 1920. (V roku 1920 vznikla aj Slovenská pravda, ktorá bola tlačovým orgánom Slovenskej ľudovej strany.)

V roku 1920 až do 10. februára 1921 vychádzali noviny každý štvrtok, čiže raz týždenne. Nasledovali dve sobotné vydania, a to 19. februára a 26. februára. V rokoch 1921 až 1923 vychádzal dvakrát týždenne – vo štvrtok a v nedeľu. Od 4. septembra 1924 skrátili noviny svoje meno na Pravda. Od 1. októbra 1925, už ako tlačový orgán KSČ na Slovensku, sa Pravda stala denníkom. V polovici dvadsiatych rokov 20. storočia dosahuje náklad 1 500 až 2 000 kusov.

V rokoch 1922 – 1926 mala Pravda nedeľnú prílohu Proletárska nedeľa, v ktorej uverejňovala svoje príspevky mladá slovenská komunistická inteligencia, napríklad Ján Poničan, Eduard Urx, Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ a i.

Vo februári 1930 sa redakcia pre problémy s vtedajšou vládou presťahovala z Prahy do Bratislavy, avšak noviny sa tlačili naďalej v Prahe. V polovici júla 1934 bolo vydávanie na pol roka prerušené a redaktori prešli do nového periodika s názvom Ľudový denník. V čase vojnovej Slovenskej republiky bol pokračovateľom týchto novín ilegálne vychádzajúci Hlas ľudu. Od 9. septembra 1944 krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania začala vychádzať v Banskej Bystrici povstalecká Pravda. Po oslobodení začala najprv vychádzať ako regionálna Východoslovenská Pravda a Stredoslovenská Pravda.

V rokoch 1948 až 1989 bola Pravda tlačovým orgánom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Na Slovensku mal denník výsadné postavenie. Cenzuroval a interpretoval spravodajstvo v súlade s ideologickou líniou KSČ. Štátne podniky museli denník povinne odoberať.

V 80. rokoch v redakcii pôsobilo veľa mladých tridsiatnikov, ktorí pracovali v atmosfére „vylepšovania socializmu“. Rozhovor s Fedorom Gálom (vtedy prognostikom SAV) a analýzy Augustína Mariána Húsku z roku 1988 sa dnes môžu prezentovať ako prvé pokusy o glasnosť v komunistickom denníku.

So šéfredaktorom Štefanom Bachárom zasiahlo Pravdu aj revolučné obdobie Novembra 1989. Na začiatku decembra 1989 sa členovia redakcie vzbúrili proti šéfredaktorovi. Redaktori Peter Sitányi a Juraj Halas požiadali Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska o odvolanie šéfredaktora, pohrozili štrajkom – a výbor im takmer okamžite vyhovel. V tajnej voľbe prešla právomoc v redakcii do rúk nového šéfredaktora Petra Sitányiho a jeho zástupcov Jozefa Krška a Juraja Halasa, povereného zodpovedať za obsah novín. Bývalé vedenie bolo odvolané. Bachár bol dokonca vylúčený zo základnej organizácie KSS a redakcia Pravdy vydala vyhlásenie, v ktorom sa prihlásila k zmenám v spoločnosti. Nový redakčný kolektív sa verejným stanoviskom – síce neskoro, ale predsa – pripojil k študentom a pedagógom z katedry žurnalistiky na Univerzite Komenského, ktorí žiadali vyšetrenie policajného zákroku proti študentom na Národnej triede v Prahe.

Šéfredaktori

[upraviť | upraviť zdroj]

Na poste šéfredaktora Pravdy po vojne sa vystriedali[15]

Vlastníci a formáty

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 1. januára 1959 vychádzal denník Pravda vo svetovom veľkolistovom Broadsheet formáte, ako prvé slovenské noviny. V tomto formáte vychádzal až do roku 1989. Od 1. novembra 1968 má prílohu Pravda na víkend (weekend) a od 8. januára 1971 vychádza Nedeľná Pravda.

V roku 1990 prestala byť Pravda orgánom ÚV KSS. V rokoch 1990 – 1991 Pravdu vydával nástupca Vydavateľstva Pravda, štátny podnik Apollopress (resp. od leta 1991 SLOVAKOPRESS). Od októbra 1991 Pravdu vydávala (v tom čase zamestnanecká) akciová spoločnosť P E R E X, a. s. V tomto období sa zmenil formát novín na berlínsky.

Od roku 1995 bol majoritným vlastníkom Perexu podnikateľ Juraj Široký a jeho Harvardská investičná spoločnosť. Široký v júli 2006 predal celý podiel vo vydavateľstve Perex anglickej spoločnosti Northcliffe International, ktorú vlastní anglická mediálna skupina Daily Mail and General Trust.[25]

Od 18. novembra 2008 denník Pravda vychádza vo formáte tabloid.[26]

V roku 2010 Perex kúpila od Daily Mail & General Trust česká spoločnosť Florena, a. s., Praha.[27] Spoločnosť Florena vlastnia klienti skupiny J&T, ktorá transakciu sprostredkovala.[27] Ako vlastník je uvádzaný Karol Biermann, ktorý sa stal generálnym riaditeľom Perexu.[28] Karol Biermann je brat filmového producenta Rudolfa a bol aj riaditeľom letiska Bratislava.

V marci 2018 Perex kúpila spoločnosť OUR MEDIA SR a. s., dcéra českej spoločnosti OUR MEDIA.[29] OUR MEDIA a.s. vlastní český podnikateľ a senátor Ivo Valenta spolu s mediálnym magnátom Michalom Voráčkom.[29]

15. júna 2020 sa vydavateľstvo Perex dostalo pod dočasnú súdnu ochranu pred veriteľmi. Využilo tak možnosť zavedenú v reakcii na negatívne ekonomické dopady koronakrízy. Podľa vyjadrenia člena predstavenstva spoločnosti Jana Svobodu, Perex požiadal o ochranu hlavne pre, podľa ich názoru, neodôvodnenú a neprimeranú výšku odškodného, ktoré súd teraz priznal istému advokátovi. „Súd navyše rozhodol, že žalujúcej strane musíme zaplatiť de facto okamžite, inak vydavateľstvu hrozí exekúcia.“[30][31]

V roku 2021 spoločnosť Perex zanikla zlúčením so spoločnosťou OUR MEDIA SR a.s. a vlastníkom Pravdy sa teda stala priamo spoločnosť OUR MEDIA SR a.s.

25. januára 2022 došlo k zmene na poste predsedu predstavenstva. Ján Svoboda po troch rokov vo vydavateľstve končí, lebo sa stal novým šéfom TA3. V pozícii predsedu predstavenstva ho nahradí Michal Dvouletý. Na pozíciu členky predstavenstva OUR MEDIA SR nastúpila Katarína Agnerová, ktorá naďalej pokračuje v pozícii riaditeľky vydavateľstva pre kontroling a účtovníctvo. Ladislav Ollé, ktorý pôsobí v spoločnosti ako obchodný riaditeľ, ostal aj na pozícii člena predstavenstva. Šéfredaktorom zostal Jakub Prokeš. Spoločnosť OUR MEDIA SR je nielen vydavateľom denníka Pravda, ale aj prevádzkovateľom portálov Pravda.sk, Varecha.sk, Mediaklik.sk a Ahojmama.sk[32] a Birdz.sk.

Prílohy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Užitočná Pravda – každodenná príloha denníka, ktorá sa venuje praktickému poradenstvu v oblasti penzijného a sociálneho systému, financií, práva, práce, zdravia, bývania či vzdelávania.
  • Pravda magazín – vychádza vždy vo štvrtok v Pravde. Ide o spoločenský časopis, ktorého súčasťou sú rozhovory s úspešnými ľuďmi, príbehy a reportáže. Súčasťou magazínu je aj TV program 26 staníc od štvrtka do štvrtka. Vo štvrtok denník prináša aj rubriku pre zábavychtivých – IQ posilňovňa.
  • Magazín Varecha – v Pravde je vložená každý piatok. Prináša recepty od známych šéfkuchárov i čitateliek a čitateľov, tipy a triky do kuchyne aj domácnosti, spotrebiteľské testy vína a súťaže o domáce spotrebiče a kuchárske knihy. Magazín spolupracuje s internetovým portálom Varecha.sk.
  • Magazín Víkend – sobotňajší publicistický magazín sa sústreďuje na spoločenské a politické fenomény doma a v zahraničí. Jeho obsah tvoria aj rozhovory so známymi autoritami z akademického, spoločenského a politického života, ako aj eseje a názorové texty.
  • Relax a zábavu v sobotu ponúkajú aj vložené prílohy Krížovky.
  • Dobré zdravie – je vložené v Pravde raz mesačne. Dobré zdravie poskytuje rady a tipy, ako sa vyrovnať s rozšírenými ochoreniami ako napr. cukrovka, alergie či ochorenia kĺbov. Tématikou zdravia sa zaoberá aj webová stránka zdravie.pravda.sk
  • Dobré bývanie – vychádza raz do mesiaca. Dobré bývanie je magazín o nových trendoch v modernom stavebníctve a o kvalite bývania. Problematikou bývania sa takisto zaberá aj stránka bývanie.pravda.sk
  • Magazín Víno – súčasťou denníka Pravda je dva razy za rok. Tento rešpektovaný magazín je veľmi obľúbený medzi milovníkmi vína a uznávaný medzi znalcami vína.

Denník okrem pravidelných príloh vydáva ročne vyše 60 mimoriadnych príloh s rôznym zameraním. Napríklad: Daňové zákony, Vzdelávanie, Automobil, Dovolenka, Kalendár pre podnikateľov a živnostníkov, Školský kalendár, Kvalitné potraviny, Kniha roka, MS v hokeji atď.

Ďalšie aktivity (ocenenia a partnerstvá) pred 1989

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 17. septembra 1955 získala Pravda ako prvý denník v ČSSR vyznamenanie Rad práce.[33]
  • 14. septembra 1970 Rad republiky č. 616.[33]
  • V septembri 1973 Rad Víťazného februára (č. 53) za „dlhoročnú politicko-výchovnú prácu, za zásluhy o politickú konsolidáciu po krízových rokoch a za vysokú angažovanú publicistickú činnosť“.[33]

Ďalšie aktivity (ocenenia a partnerstvá) po 1989

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Humanista roka 2015 – redakcii Pravdy tento titul udelila Spoločnosť Prometheus, združenie svetských humanistov, okrem iného aj za to, že „ako jediné z mienkotvorných médií na Slovensku dlhodobo a programovo vytvára priestor pre vyváženú, argumentačne podloženú a najmä vecnú diskusiu o ľudských právach, demokracii a ľudskej dôstojnosti“
  • Cena Slovenskej akadémie vied za propagáciu vedy – tím redaktorov sobotňajšej prílohy Pravda Víkend pod vedením Tiny Čornej ocenili v roku 2015 za pravidelnú spoluprácu s vedcami zo všetkých troch oddelení SAV
  • Výročná cena Literárneho fondu za novinársku tvorbu – práca redaktorov denníka Pravda je pravidelne oceňovaná Literárnym fondom. V roku 2015 si prémiu za tri publicistické články prevzal Jozef Sedlák (ocenený aj v roku 2012, 2014) a za dve autorské reportáže Milan Čupka (ocenený aj v roku 2012). V roku 2012 získali prémie aj Vladimír Jancura a Andrej Barát
  • Hlavná cena Medzinárodnej federácie poľnohospodárskych novinárov – v roku 2014 za článok Potravina nepochádza z police supermarketu bol opäť ocenený redaktor Jozef Sedlák
  • Národná cena SR za kvalitu od Ústavu metrológie a skúšobníctva – v roku 2013 získal túto cenu Jozef Sedlák za príspevok Návrat k pôvodným potravinám prospeje aj obchodu
  • Cena Slovak Press Photo – fotoreportér Pravdy Robert Hüttner zabodoval v roku 2014 na treťom ročníku súťaže Slovak Press Photo. Porota jeho fotografii udelila čestné uznanie v kategórii Životné prostredie
  • Literárny fond ocenil prácu redaktora Pravdy Andreja Baráta 2019[34]
  • Medaila M. R. Štefánika – redaktorky a redaktori denníka Pravda získali ako prví zástupcovia médií na Slovensku striebornú medailu Milana Rastislava Štefánika. Významné ocenenie im Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) udelil za presadzovanie demokratických a humanistických tradícií boja slovenského národa za slobodu a proti fašizmu
  • Pamätná medaila Chatama Sofera – získal ju zástupca šéfredaktora denníka Pravda Miroslav Čaplovič. Múzeum židovskej kultúry toto ocenenie udeľuje osobnostiam, ktoré sa svojou prácou alebo životom zaslúžili o obohatenie židovskej kultúry na Slovensku
  • Sernior Friendly – Denník Pravda získal najvyššie ocenenie za príkladný a ústretový prístup k ľuďom staršej generácie v kategórii Médiá, kultúrne a vzdelávacie inštitúcie

Pravda je okrem toho dlhodobým partnerom aj ďalších športov na Slovensku (hokej, volejbal, tenis...).

  • Futbalista roka – denník Pravda už od roku 1993 každoročne spolu so Slovenským futbalovým zväzom vyhlasuje najlepších slovenských futbalistov v prestížnej ankete Futbalista roka. V roku 2000 sa uskutočnila anketa Futbalista storočia.
  • Olympiáda ľudských práv – denník Pravda sa v roku 2015 stal aj hlavným mediálnym partnerom XVII. ročníka Olympiády ľudských práv, na ktorej sa po prvý raz vyhlasovala špeciálna Cena Pravdy pre najlepšie študentské eseje
  • Stavba roka – denník Pravda a jeho magazín Dobré bývanie sú od roku 1998 partnerom prestížnej odbornej súťaže Stavba roka
  • Dni otvorených pivníc pod Malými Karpatmi – denník Pravda je partnerom tejto najpopulárnejšej vinárskej akcie na Slovensku
  • Jánošíkove dni – denník Pravda je od roku 1996 partnerom tohto tradičného folklórneho festivalu v Terchovej
  • Bratislavské hudobné slávnosti – denník Pravda je dlhoročným partnerom
  • Pravda-Televízia-Slovnaft (P-T-S) – atletický míting. Prvý ročník v roku 1957 pod názvom Veľká cena Pravdy, v roku 1971 sa názov zmenil na Cena Pravdy a Televízie a od 14. ročníka ako Pravda – Televízia – Slovnaft.[35] 51. ročník obnoveného mítingu sa konal v júni 2016 v Šamoríne-Čilistove

Kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Fiktívna redaktorka Pravdy Dana Piskorová v roku 1987 kritizovala brožúru ekologických aktivistov Bratislava nahlas[36] tak, že ani raz neuviedla jej skutočný názov a ich aktivitu spájala s protištátnym konaním.

V roku 1988 zverejnila Nedeľná Pravda negatívny profil Františka Mikloška ako organizátora nepovolenej plánovanej Sviečkovej manifestácie, aby ho skompromitovala tesne pred jej konaním naplánovaným na piatok 25. marca 1988. V tom istom vydaní na prvej stránke, v článku podpísanom fiktívnym menom, odrádzala od účasti na tejto manifestácii.

Odpočúvanie novinárov a kauza Bejby

[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 2011 denníky Pravda, Nový Čas i televízia TA3 priniesli naraz odhalenie, že Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) riadené ministrom za SaS Ľubomírom Galkom odpočúvalo telefonické rozhovory novinárov z Pravdy a bývalého riaditeľa TA3 Michala Gučíka niekoľko mesiacov v roku 2011. 21. novembra 2011 Generálna prokuratúra a polícia začali vo veci konať.[37] VOS 22. novembra 2011 priznala, že odpočúvanie malo za cieľ zistiť „stykovú bázu“ troch novinárov, avšak nasadenie informačných technických prostriedkov schválil aj sudca.[38]

21. novembra 2011 tiež niektoré denníky[39] zverejnili, že z prepisu rozhovoru redaktorky Pravdy Vandy Vavrovej a podpredsedu strany SMER-SD Robert Kaliňáka vyplynulo, že Kaliňák podsúval redaktorkám témy a snažil sa zasahovať do obsahu novín. „Rád by som videl tie štyri titulky, Bejby,“ píše sa v prepise rozhovoru, ktorý sa vtedy šíril internetom.[39]

Článok o odpočúvaní priamo v Pravde uvádza: „V rozhovoroch Kaliňák Vavrovej väčšinou vyčíta, že Pravda nerobí niektoré kauzy a tvrdí, že v Sme mu vychádzajú v ústrety viac.“[40] Redaktorka mala slúžiť ako Kaliňákov „komunikačný prostriedok“ k šéfredaktorke Nore Sliškovej.[39] Kaliňák v rozhovoroch tlačil na Vavrovú, aby písala o rýchlej jazde služobného auta s exministrom Galkom. Hovoril jej, že nikto ich nebude podozrievať, keďže písali aj o Kaliňákovej rýchlej jazde.[39] Aktéri údajného telefonátu nepotvrdili ani nevyvrátili jeho autenticitu.[39]

V roku 2015 prokurátor Jozef Čentéš rozhodol zastaviť trestné stíhanie za údajné zneužívanie právomoci riaditeľom VOS Pavlom Brychtom. Dôvodom odpočúvania Vavrovej malo byť, že vo februári 2011 poslala na ministerstvo obrany otázky, z ktorých bolo evidentné, že má vnútri VOS informátora (z logiky celého prípadu vyplýva, že jej informátorom mohol byť práve R. Kaliňák, čo prekážalo Galkovi, ktorý bol súčasťou vlády Ivety Radičovej). Predvolaný Kaliňák vo svojej výpovedi tvrdil, že tajné informácie o odpočúvaní našiel u seba v pošte a odovzdal ich prokuratúre.

Celá kauza bola spravodajským súbojom vtedajšej opozície a koalície, reprezentovanými Kaliňákom a Galkom. Galko bol z postu ministra odvolaný už 23. novembra 2011 práve pre podozrenia z odpočúvania novinárov[41] a celá vláda padla v apríli 2012. Naopak po parlamentných voľbách 2012 bol Kaliňák opäť vymenovaný za podpredsedu vlády a ministra vnútra. Vo funkcii ministra skončil v marci 2018. Vanda Vavrová koncom apríla 2017 odišla do predčasného dôchodku.[42]

Za zneužitie právomoci verejného činiteľa, nie však za odpočúvanie novinárov Pravdy, ale za zostávajúce prípady, súdia bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu a štyroch jeho vtedajších podriadených. Vojenskí tajní údajne odpočúvali okrem troch novinárov denníka Pravda aj bývalých spravodajských dôstojníkov, podnikateľa blízkeho SaS, Galkovu sekretárku, bývalého riaditeľa televízie TA3 a ďalších. Samotný Galko obvinený nikdy nebol. Bol však podozrivý, že ešte v novembri 2011 prezradil utajované informácie, keď v SaS hovoril o tom, kto všetko bol odpočúvaný. Polícia začala trestné stíhanie pre podozrenie zo zločinu ohrozenia utajovanej skutočnosti v auguste 2016, nie však voči Galkovi, ale len vo veci. O dva mesiace skonštatovala, že skutok sa nestal. Generálna prokuratúra trestné stíhanie obnovila.[43], neskôr však vyšetrovanie prípadu odložila s výsledkom, že spáchanie skutku sa nepotvrdilo.

Obvinenia z cenzúry počas štvrtej vlády Roberta Fica

[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 2024 avizovali Boris Zala (ľavicový politik, filozof, publicista a niekdajší ideológ strany SMER-SD) a Peter Weiss (ľavicový politik, bývalý predseda SDĽ a veľvyslanec SR v Maďarsku a Česku) ukončenie spolupráce s denníkom pre konanie vedenia redakcie, ktoré vnímajú ako cenzúru: „Tento týždeň nás oboch postihla „nemilá udalosť“. Riaditeľ obsahu denníka Pravda, pán Ľuboš Kamenistý, najprv odmietol publikovať pravidelný utorňajší komentár Petra Weissa a následne piatkový komentár Borisa Zalu žiadal upraviť v podstatných pasážach. Preto, lebo sme si dovolili kriticky sa vyjadriť k politike alebo vyhláseniam premiéra Róberta Fica. V prípade Petra Weissa išlo o opakované zabránenie zverejneniu článku. Prvýkrát sa tak stalo tesne pred voľbami tiež z dôvodu kritiky predsedu strany Smer za jeho proti ukrajinskú politiku. To pokladáme za prejav cenzúry, ktorý nemôžeme akceptovať a preto sme sa rozhodli našu spoluprácu s denníkom Pravda ukončiť.“[44]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Pravda. In: The encyclopaedia of Slovakia and the Slovaks : a concise encyclopaedia. 1. ed. vyd. Bratislava : Encyclopaedic Institute of the Slovak Academy of Sciences, 2006. 760 s. ISBN 80-224-0925-1. S. 528.
  2. ↑ a b Pravda; Pravda chudoby. In. Pyramída. S. 4729
  3. ↑ Pravda na Slovensku. In: Příruční slovník k dějinám KSČ, sv. II P-Z. 1964, S. 644
  4. ↑ a b JANCURA, Vladimír. Malý sprievodca dejinami najstaršieho slovenského denníka: Slová pravdy chceli rozsievať medzi ľud. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2020-09-12. Dostupné online [cit. 2022-05-02]. ISSN 1336-197X.
  5. ↑ P E R E X, a. s. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2022-05-01]. Dostupné online.
  6. ↑ OUR MEDIA SR a. s. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2022-05-01]. Dostupné online.
  7. ↑ SEVČÍKOVÁ, Petronela. Vedenie bývalého Perexu sa mení. Z pozície odchádza predseda predstavenstva. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-01-25. Dostupné online [cit. 2022-05-01]. ISSN 1336-1996.
  8. ↑ Pravda. Pravda zmenila majiteľa. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2018-03-05. Dostupné online [cit. 2022-05-01]. ISSN 1336-197X.
  9. ↑ O nás. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR). Dostupné online [cit. 2022-05-01]. ISSN 1336-197X.
  10. ↑ TUŠER, Andrej. Ako sa robia noviny. [s.l.] : EUROKÓDEX, 1999. 219 s. ISBN 978-80-89447-23-7. S. 32.
  11. ↑ MICHELKO, Roman. Dvadsaťpäť rokov slovenských médií. Slovenské národné noviny (Bratislava), 2018-02-05. Dostupné online [cit. 2022-05-01].
  12. ↑ CZWITKOVICS, Tomáš. Mienkotvorné denníky našli svoj kompromis s bulvárom. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2005-12-15. bulvarom.html Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-2674. [nefunkčný odkaz]
  13. ↑ KERNOVÁ, Miroslava. Pravda.sk vystupuje z Piana [online]. Bratislava: O médiách.com, 2014-04-03, [cit. 2017-12-20]. Dostupné online.
  14. ↑ JANCURA, Vladimír. Pravda s okovami straníckosti. A bez nich. Pravda (Bratislava: Perex), 2010-09-12. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  15. ↑ KAŇUŠČÁKOVÁ, Lucia. Obraz osláv Slovenského národného povstania v denníku Pravda v povojnových rokoch (1945 – 1948) [online]. Spoločenskovedný ústav SAV Košice, 2015, [cit. 2017-03-01]. Dostupné online.
  16. ↑ Miloš Marko. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-01-26. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1335-4418.
  17. ↑ Keď Pravda mala ženskú tvár [online]. Pravda.sk, 2020-09-29, [cit. 2020-09-29]. Dostupné online.
  18. ↑ a b POLÁK, EMIL. Ako sme (ne)robili perestrojku (2) [online]. noveslovo.sk, 2019-10-11, [cit. 2019-11-22]. Dostupné online. Archivované 2019-11-22 z originálu.
  19. ↑ ŠEFČÁK, Luboš; DUHAJOVÁ, Zuzana. Dejiny slovenského novinárstva 1918 – 1968. Bratislava : Univerzita Komenského, 1999. 245 s. ISBN 80-223-1254-1.
  20. ↑ Encyklopédia Slovenska V R-Š. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1981. 791 s. S. 107.
  21. ↑ ČTK. Nový šéfredaktor denníka Pravda. SME (Bratislava: Petit Press), 1996-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1335-4418.
  22. ↑ ČTK. Novým šéfredaktorem slovenského listu Pravda se stal Petr Šabata [online]. Hospodářské noviny, 2001-03-01, [cit. 2019-06-19]. Dostupné online. (po česky)
  23. ↑ Pravda mení šéfredaktora. Povedie ju Nora Slišková. aktuálne.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2010-03-24. Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  24. ↑ Nora Slišková odchádza z Pravdy, riadením redakcie je poverený Jakub Prokeš [online]. Pravda.sk, 2019-06-20, [cit. 2019-11-22]. Dostupné online.
  25. ↑ CZWITKOVICS, Tomáš. Britský Daily Mail kúpil Pravdu. medialne.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2006-07-28. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1337-0006.
  26. ↑ ŠABATA, Petr. Nová Pravda je na svete!. Pravda (Bratislava: Perex), 2008-11-18. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  27. ↑ a b Pravda mení majiteľa, britský Daily Mail nahradila spoločnosť Florena. Pravda (Bratislava: Perex), 2010-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  28. ↑ Majiteľom Pravdy je Karol Biermann. Pravda.sk (Perex a.s.), 2010-03-23. Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  29. ↑ a b Pravda zmenila majiteľa. Pravda.sk, 2018-03-05. Dostupné online [cit. 2018-07-03].
  30. ↑ KOSNO, Lukáš. Aktualizované Vydavateľ Pravdy a sprievodných webov požiadal o ochranu pred veriteľmi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-06-15. Dostupné online [cit. 2020-06-18].
  31. ↑ PEREX. Vydavateľ denníka Pravda požiadal slovenské súdy o ochranu. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-06-15. Dostupné online [cit. 2020-06-18]. ISSN 1336-197X.
  32. ↑ Mení sa vedenie vydavateľstva Pravdy [online]. Omediach.com, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.
  33. ↑ a b c Řády udělené komunistickému deníku Pravda [online]. www.vyznamenani.net, [cit. 2017-01-21]. Dostupné online. (po česky)
  34. ↑ Literárny fond ocenil prácu redaktora Pravdy Andreja Baráta
  35. ↑ Na štadióne Interu vítame dnes opäť svetových atlétov. SME (Bratislava: Petit Press), 2001-06-12. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1335-4418.
  36. ↑ HUBA, Mikuláš. Bratislava/nahlas: vtedy a dnes : (pokus o analýzu príčin, následkov a výziev) [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2018-03-28]. Dostupné online.
  37. ↑ Prokuratúra už rieši odpočúvanie novinárov denníka Pravda. Pravda (Bratislava: Perex), 2011-11-21. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  38. ↑ Ako spravodajská služba odôvodnila odpočúvanie, pozrite si fotokópiu. Pravda (Bratislava: Perex), 2011-11-22. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  39. ↑ a b c d e GLOVIČKO, Ján. Kaliňák hovoril redaktorke Pravdy, čo má robiť. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-11-23. Dostupné online [cit. 2017-01-23]. ISSN 1335-4418.
  40. ↑ Pravda terčom útoku vojenskej tajnej služby. Pravda (Bratislava: Perex), 2011-11-23. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  41. ↑ 9 najznámejších káuz Roberta Kaliňáka: nepoložila ho Hedviga ani výbušnina v ruksaku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2016-06-14. Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  42. ↑ ŠÍPOŠ, Gabriel. Ako som facebookovým statusom zničil kariéru novinárke a pomohol jej mame do hrobu. Transparency International Slovensko, 2017-05-17. Dostupné online [cit. 2018-10-17].
  43. ↑ HUTKO, Dominik. Galka opäť vyšetrujú v kauze odpočúvania [online]. Pravda.sk, 2019-03-02, [cit. 2019-09-12]. Dostupné online.
  44. ↑ WEISS, Peter; ZALA, Boris. Protestujeme proti cenzúre. Oznámenie Borisa Zalu a Petra Weissa o ukončení spolupráce s denníkom Pravda. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-03-16. Dostupné online [cit. 2024-03-17].

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pravda_(slovenský_denník)&oldid=7821437“