František Mikloško
František Mikloško | ||||||||
slovenský konzervatívny politik | ||||||||
Bývalý predseda Slovenskej národnej rady | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1990 – 1992 | ||||||||
| ||||||||
Poslanec Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky | ||||||||
Momentálne v úrade | ||||||||
od 25. októbra 2023 | ||||||||
V úrade 1. marca 1990 – 8. júla 2010 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 2. jún 1947 (77 rokov) Nitra, Česko-Slovensko | |||||||
Politická strana | VPN (1989 – 1992) KDH (1992 – 2008) KDS (2008 – 2014) | |||||||
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave | |||||||
Profesia | matematik | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Jana Miklošková (od 2006) | |||||||
Odkazy | ||||||||
František Mikloško (multimediálne súbory) | ||||||||
RNDr. František Mikloško (* 2. jún 1947, Nitra)[1][2] je slovenský politik, bývalý predseda SNR a dlhoročný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, mladší brat Jozefa Mikloška. V prezidentskej voľbe v roku 2019 kandidoval do funkcie prezidenta Slovenskej republiky (SR).[3]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]František Mikloško sa narodil v Nitre, kde v roku 1966 ukončil Strednú priemyselnú školu stavebnú.[4]
V roku 1971 ukončil štúdium matematiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.[2] V rokoch 1971 až 1983 pracoval v Ústave technickej kybernetiky SAV v oblasti numerickej matematiky. V rokoch 1983 – 1989 pracoval ako robotník. Pred rokom 1989 bol disident, aktivista takzvanej Tajnej cirkvi. Mikloško pracoval medzi vysokoškolskou mládežou a podieľal sa na tvorbe samizdatov.[4] Patril k organizátorom tzv. Bratislavského Veľkého piatku, významnej pokojnej verejnej manifestácie veriacich za náboženskú a občiansku slobodu v roku 1988, známej aj pod názvom Sviečková manifestácia, ktorá bola predohrou Nežnej revolúcie.
Politická kariéra po roku 1989
[upraviť | upraviť zdroj]František Mikloško sa v novembri 1989 stal členom Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu. V roku 1992 sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia. Od roku 1990 bol poslancom Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky. V rokoch 1990 – 1992 pôsobil vo funkcii predsedu SNR.
V roku 2004 kandidoval v prezidentských voľbách. V prvom kole získal 129 414 hlasov (6,51%), čím sa umiestnil na piatom mieste z dvanástich kandidátov.[5] Ďalej pôsobil ako poslanec NR SR. Bol členom výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. V slovenskom parlamente pôsobil ako jediný nepretržite od 1. marca 1990 až do júla 2010.
21. februára 2008 oznámil Mikloško, spoločne s Vladimírom Palkom, Rudolfom Bauerom a Pavlom Minárikom odchod z KDH.[6] Založili novú politickú stranu Konzervatívni demokrati Slovenska.
Dňa 29. júla 2008 ohlásil František Mikloško svoju opätovnú kandidatúru na prezidenta za KDS. V prvom kole 21. marca 2009 získal 101 573 (5,42 %), skončil na treťom mieste, do druhého kola sa nedostal.[7]
Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 kandidoval na treťom mieste za koalíciu strán NOVA, KDS a OKS na poslanca Európskeho parlamentu.[8]
Prezidentské voľby 2019
[upraviť | upraviť zdroj]Mikloško oznámil 7. júna 2018 tretiu kandidatúru na prezidenta ako nezávislý kandidát.[7] V jeho volebnom programe deklaruje desať priorít. Jedným z hlavných motívov je slušnosť, čím nadväzuje sa hlási k odkazu hnutia Za slušné Slovensko. Chce ako prezident fungovať v súlade s Ústavou SR, chce ľudí spájať v duchu slušnosti a spravodlivosti a navodzovať diskusie na rôzne témy.[9]
Ohľadom zahraničnopolitickej orientácie chcel Mikloško reprezentovať príslušnosť Slovenska k Západu, taktiež podporoval euroatlantické ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO a aktualizovanú Bezpečnostnú stratégiu SR vo forme, v akej ju Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pripravilo v roku 2017. V bezpečnostnej politike chcel presadzovať dôsledné odlíšenie legálnej a ilegálnej migrácie. Z dejín Slovenske si bral inšpiráciu z demokratickej a kresťanskej tradície. Je veriacim kresťanom, zároveň však odmietal spájanie sa kresťanstva s nacionalizmom.[9] Postupne ho v kandidatúre podporili politické strany OKS a KDH.[10][11] Podporu mu vyjadrili aj Ján Figeľ, Milan Majerský, Anna Záborská a Marek Krajčí (predstavitelia KDH, OĽaNO a Kresťanskej únie) na spoločnej tlačovej konferencií.[12] Podporilo ho aj Fórum kresťanských inštitúcií, ktoré združuje takmer 60 organizácií.[13] Mikloško získal v prvom kole volieb 122 916 hlasov (5,72 %), čo znamenalo piate miesto. Do druhého kola nepostúpil.
Opätovne poslancom NR SR
[upraviť | upraviť zdroj]V máji 2023 avizoval, že bude v septembrových voľbách do NR SR kandidovať za KDH ako nezávislý kandidát.[14][15][16] Vo voľbách získal 31 629 hlasov a stal sa poslancom.[17]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Mikloško je ženatý, oženil sa 6. júla 2007 ako šesťdesiatročný. Jeho manželka Jana (za slobodna Sasínová) pochádza z Moravy a je od neho mladšia o 20 rokov.[18]
Literárna tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]- MIKLOŠKO, František. Nebudete ich môcť rozvrátiť : z osudov katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1943 – 89. 1. vyd. Bratislava : Archa, 1991. 283 s. ISBN 80-7115-016-9.
- MIKLOŠKO, František. Čas stretnutí : reflexie o ponovembrovej dobe. Bratislava : Kalligram, 1996. 197 s. ISBN 80-7149-169-1.
- ZAJAC, Matúš; MIKLOŠKO, František; LOJAN, Andrej. Podoby viery. 1. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011. 167 s. ISBN 978-80-7165-836-8.
- MIKLOŠKO, František. Desať spravodlivých : ľudia, knihy, dokumenty 1985 – 2010. 1. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011. 238 s. ISBN 978-80-7165-837-5.
- MIKLOŠKO, František. Znamenia čias : slovenské súradnice 1982 – 2012. Bratislava : OZ Hlbiny, 2013. 222 s. ISBN 978-80-970986-1-2.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 2002: Cena Dominika Tatarku za rok 2001 za knihu Zločiny komunizmu na Slovensku 1945:1989 (spolueditor)[19]
- 2020: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – vyznamenanie udelené prezidentkou 2. januára 2020 pri príležitosti 27. výročia vzniku Slovenska[20]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ RNDr. František Mikloško [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2021-06-10]. Dostupné online.
- ↑ a b František Mikloško. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2021-06-10]. Dostupné online. Archivované 2022-09-15 z originálu.
- ↑ TASR. O post prezidenta by malo zabojovať pätnásť kandidátov. Tu sú ich mená. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2019-02-01. Dostupné online [cit. 2021-06-10]. ISSN 1336-2674.
- ↑ a b O mne [online]. František Mikloško, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online. Archivované 2021-01-17 z originálu.
- ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
- ↑ KDH je neobnoviteľné, odchádzame. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2018-06-07].
- ↑ a b František Mikloško bude kandidovať za prezidenta. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-07].
- ↑ Strany NOVA, OKS a KDS predstavili svojich kandidátov do eurovolieb [online]. TASR, 2014-04-14, [cit. 2016-07-19]. Dostupné online.
- ↑ a b Prezidentský program Františka Mikloška [online]. František Mikloško, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online. Archivované 2020-11-29 z originálu.
- ↑ OKS podporuje Františka Mikloška [online]. OKS, 2018-07-26, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.
- ↑ KDH sa rozhodlo. V prvom kole prezidentských volieb podporí Mikloška. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-02-16. Dostupné online [cit. 2021-06-10]. ISSN 1336-1996.
- ↑ TASR. Figeľ, Majerský, Záborská a Krajčí vyzvali voličov na voľbu Mikloška. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2019-03-11. Dostupné online [cit. 2021-06-10]. ISSN 1336-720X.
- ↑ SITA. Fórum kresťanských inštitúcií podporilo Mikloška. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-03-12. Dostupné online [cit. 2021-06-10]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Do KDH sa vracia František Mikloško. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-05-29. Dostupné online [cit. 2023-05-29].
- ↑ MAJCHRÁK, Jozef. Dobrý krok : S Mikloškom sa do KDH vracia étos a cit pre celoštátne témy. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2023-05-30. Dostupné online [cit. 2023-05-30]. ISSN 1336-720X.
- ↑ HANUS, Martin. František Mikloško : S návratom som nerátal, ale doba je vážna. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2023-05-29. Dostupné online [cit. 2023-05-30]. ISSN 1336-720X.
- ↑ Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2024-02-02]. Dostupné online.
- ↑ František Mikloško sa oženil [online]. Pravda, 6.7.2007, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Cenu Tatarku za rok 2001 získala kniha Zločiny komunizmu na Slovensku 1945 – 1989. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-06-11. Dostupné online [cit. 2021-06-10]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Prezidentka vyznamenala 20 osobností [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2020-01-02, [cit. 2020-01-02]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- RAUS, Daniel. Politika a ideál. Praha : Návrat, 1992. 76 s. ISBN 80-85495-12-0.
- ŠTRASSER, Ján. František Mikloško : rozhovory o dobe a ľuďoch. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2016. 295 s. ISBN 978-80-556-2090-9.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o František Mikloško
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Mikloško
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- frantisekmiklosko.sk – predvolebný web ku kandidatúre na prezidenta (archív)
- František Mikloško na webe Národnej rady SR
- František Mikloško – Slovenské literárne centrum
- Spravodajstvo týkajúce sa Františka Mikloška na portáli Teraz.sk TASR
- Spravodajstvo týkajúce sa Františka Mikloška na portáli agentúry SITA
- Narodenia 2. júna
- Narodenia v 1947
- Slovenskí matematici
- Slovenskí politici
- Disidenti v komunistickom Česko-Slovensku
- Slovenskí politickí väzni
- Slovenskí občianski aktivisti
- Politici VPN
- Politici KDH
- Politici SDK
- Politici KDS
- Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2004)
- Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2009)
- Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2019)
- Poslanci SNR
- Poslanci NR SR (1992 – 1994)
- Poslanci NR SR (1994 – 1998)
- Poslanci NR SR (1998 – 2002)
- Poslanci NR SR (2002 – 2006)
- Poslanci NR SR (2006 – 2010)
- Predsedovia SNR
- Pracovníci Slovenskej akadémie vied
- Osobnosti Nežnej revolúcie
- Laureáti Ceny Dominika Tatarku
- Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy
- Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského
- Súrodenci v politike
- Osobnosti z Nitry