Sklené (okres Turčianske Teplice)
| Sklené | |
| nem. Glaserhay | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Turčianske Teplice |
| Región | Turiec |
| Nadmorská výška | 600 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′00″S 18°49′00″V / 48,783333°S 18,816667°V |
| Rozloha | 40,5 km² (4 050 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 674 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 16,64 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 25.06.1360 |
| Starosta | Tibor Rišiaň[3] (nezávislý) |
| PSČ | 038 47 |
| ŠÚJ | 512605 |
| EČV (do r. 2022) | TR |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Sklené, Turčianske Teplice District | |
| Webová stránka: sklene.eu | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Sklené (nem. Glaserhay, staršie aj Glaserhey, Glashütte, maď. Turócnémeti) je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice. Do roku 1927 úradným názvom obce bolo Sklenô.[4] Nachádza sa na styku Žilinského, Banskobystrického a Trenčianskeho kraja, susedí s obcami Turček, Ráztočno, Jalovec, Turčianske Teplice, Horná Štubňa, Kunešov a Dubové. Historicky bolo súčasťou Turčianskej stolice, regiónu Hauerland a obcou kremnického panstva.[5]
Prírodné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Chotár obce je prevažne odlesnený, nachádza sa medzi pohoriami Žiar a Kremnické vrchy v doline potoka Sklené. Podložie sú prevažne treťohorné usadeniny, na hornatine Žiaru a Kremnických vrchov aj kryštalické a vyvreté horniny. Prevažujú rendziny a hnedé lesné pôdy.[6] Vo východnej a severnej časti chotára obce sa nachádza NPR Turiec, chrániaca najmä močaristé lužné porasty (od majera Lupták-Brett a muničného skladu až po Čepčiansky les).
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Dopravnú obslužnosť obce zabezpečuje železničná trať 145, pričom stanica Železničná stanica Sklené pri Handlovej sa nachádza na dolnom konci obce. Obec je dostupná po ceste III/2171, ktorá síce pokračuje až do Rematy, no v úseku od konce obce je v neprejazdnom stave. K železničnej stanici vedie cesta III/2172. Do obce premávajú autobusy SAD Žilina.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Erbom obce je zelená rastlina čemerice bez kvetu na striebornom pozadí.
Samospráva
[upraviť | upraviť zdroj]Starostkou obce bola od komunálnych volieb 2018 Erika Lahutová (SMER-SD), ktorá v komunálnych voľbách v novembri 2018 získala 169 hlasov a tým o 102 hlasov porazila najbližšiu protikandidátku, Katarínu Hammerovú (nezávislá). Účasť vo voľbách bola 65,51 % oprávnených voličov v obci.[7] Od volieb v roku 2022 je starostom obce Ing. Tibor Rišiaň (nezávislý), ktorý získal 102 hlasov. V týchto voľbách sa volilo v obci len 5 poslancov, oproti 7 v predchádzajúcom volebnom období. Volieb sa zúčastnilo 64,0 % oprávnených voličov v obci[8].
| Meno | Politická strana | Počet hlasov |
|---|---|---|
| Richard Veselka | nezávislý | 162 |
| Katarína Hammerová | nezávislá | 160 |
| Lukáš Moncman | nezávislý | 137 |
| Jaroslav Pagáč | SMER-SD | 132 |
| Erika Lahutová | SMER-SD | 128 |
História
[upraviť | upraviť zdroj]Obec vznikla pravdepodobne tzv. vnútornou nemeckou kolonizáciou v rámci regiónu Hauerland, kedy zakladali obec Nemci z iných oblastí v rámci Slovenska. Za zakladateľa sa považuje Peter Glaser, ktorého pôvod sa pravdepodobne uvádza do Kremnice. [9] Zmluvu so zemanmi z Mútnej podpísal 25. júna 1360, územie obce bolo pomenované Chamarna Lehota podľa potoka, ktorý ním pretekal. Obec bola následne osídlená nemeckým obyvateľstvom a Peter Glaser bol vyvolený za richtára. Okrem Glasera podpísali zmluvu mútňanskí zemania Klement, syn Štefanov, Ján, syn Petrov, Mikeš a Jakub, synovia Pšochovi, Pavel, syn Kojnov, Peter, syn Tomášov, Peter, syn Pivkov, Dalemír a Ján, synovia Ladislavovi, Štefan, syn Benediktov, Pavel, syn Ondrejov, Marko a Mikuláš, synovia Močkovi, Černík a Imro, synovia Ondrejovi, Batiz, syn Zálohov, Štefan, syn Michalov, Benedikt, syn Martinov, a Mikuláš, syn Dovorov.
Zmluva ukladala Glaserovi vyklčovať les a založiť osadu, pričom prvých 16 rokov bol oslobodený od platby, následne mal povinnosť platiť Mútnej 24 zl. ročne. Mal právo postaviť kostol, držať kováča a obuvníka a rozhodovať vo veciach obecných. [5][10] Za úlohu mu bolo dané aj vyrábať sklo, pričom sa predpokladá, že lokalita Biely potok v Sklenom bola jedna z prvých na Slovensku, kde sa Sklo vyrábalo. [11][6]
Počas prvej ČSR obyvatelia pracovali prevažne v lesoch, baniach alebo v poľnohospodárstve. V obci bola píla a liehovar. Počas SNP a prechodu frontu bolo zničených asi 250 domov v obci.[6] Sklené bolo dejiskom jednej z najhorších represálií proti nemeckému obyvateľstvu, kedy povstalci zavraždili v časti Rovná hora 187 civilistov z obce.
Po druhej svetovej vojne boli Nemci vysídlení a obec bola zaľudnená Slovákmi z Rumunska a Maďarska. V roku 1950 bolo v obci založené JRD.[6]
Spomína sa v roku 1360 ako Chamarna lehota, 1367 ako Sceklenner lhota, 1382 ako Plantatio vitrea, vulgariter autem Sclenar Helhota 1393 ako Gloershau, 1400 ako Sceclenner, 1401 ako Zklenerlehota, 1405 ako Scekleuner, 1773 ako Sklenno, 1920 ako Sklenô a od 1927 ako Sklené.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Počas sčítania v roku 2021 v obci žilo 355 mužov (51,75 %) a 331 žien (48,25 %). Podiel národností a materinského jazyka vyjadruje nasledujúci graf[12]:
| Národnostné zloženie (2021) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 95,19 % | |||
| Česi | 0,87 % | |||
| Nemci | 0,44 % | |||
| Nezistené | 3,35 % | |||
| Ostatné | 0,15 % | |||
| z celkového počtu 686 obyvateľov | ||||
Vývoj počtu obyvateľov od roku 1785 po 2021 vyjadruje nasledovný graf.[6][12] Je jasne viditeľný hlavne silný pokles po druhej svetovej vojne z dôvodu vysídlenia miestnych Nemcov.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Fínske domčeky
[upraviť | upraviť zdroj]48°47′08″S 18°51′17″V / 48,785639°S 18,854611°V
Súčasťou obce je osada Fínske Domčeky. Nachádza sa na ceste zo Skleného smerom do Turčeka. Ide skôr o väčšiu chatovú osadu, než skutočné sídlo. Názov pravdepodobne pochádza zo vzhľadu tunajších dvojdomov, ktorý môže pripomínať škandinávsku architektúru.[13] Osada bola vystavaná v 50. rokoch ako ubytovanie dôstojníkov, pracujúcich v kasárňach a muničnom sklade.[14]
Muničný sklad
[upraviť | upraviť zdroj]48°47′01″S 18°51′29″V / 48,783738°S 18,858003°V
V obci sa nachádza muničný sklad Ministerstva obrany SR (Vojenský útvar 5728 Martin - muničný sklad Sklené) a sklad trhavín podniku Istrochem Bratislava, kde sa okrem iného manipuluje s TNT a danubitom.[15] Je to jeden zo šiestich muničných skladov na Slovensku, pričom sa tu skladuje okolo 4700 ton hlavne delostreleckej, pechotnej a ženijnej munície. V roku 2017 sa pri mimoriadnej inventarizácii zistilo, že v muničnom sklade chýba väčšie množstvo munície, údajne až 300 000 nábojov.[16]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky, pamätihodnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, prvý raz spomínaný v roku 1560.[6] Jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1626-1627. Nachádza sa na vyvýšenine uprostred obce, v areáli starého cintorína obohnaného múrom. Stavba je postavená na staršom gotickom základe.[17] V interiéri sa nachádza hodnotná socha Piety, ľudová rezba z roku 1864, riešená na spôsob barokových plastík.[18] V blízkosti kostola sa nachádza viacero vzácnych starých drevín, solitérov. Najstarší z nich, 460-ročnú chránenú lipu veľkolistú vyvrátila 17. 8. 2021 veterná smršť, ktorá načas ochromila aj dopravu z obce a do nej. [19] Na cintoríne pri kostole sa nachádzajú liatinové kríže z 19. a začiatku 20. storočia.[6]
- Richtársky dom, pôvodne renesančná stavba zo 17. storočia,[6] ktorý dalo postaviť kremnické panstvo. Slúžil ako kláštor benediktínov.[14] Od roku 1848 slúžil ako pálenica, v roku 1866 vyhorel a potom v ňom bol obchod a krčma. V roku 1900 vyhorel znovu a v roku 1912 ho odkúpil učiteľ Josef Stritz (neskôr preživší masakry v Rovnej hore), ktorý ho prestaval na obytný dom.[20]
- Kaplnka Sedembolestnej panny Márie z roku 1880, rekonštruovaná v rokoch 1903 a 1912[20]
- Obecný dom (osvetová beseda), postavený v roku 1930, v súčasnosti pošta a miestne kultúrne stredisko. V roku 1940 bola ku obecnému domu pristavaná kinosála kopírujúca projekt Robotníckeho domu vo Vrútkach, v roku 1941 sa konalo slávnostné otvorenie, premietalo sa ešte v roku 1995. Kinosála obecného domu je najväčšou v okrese.[14]
Pamätníky, pomníky a pamätné tabule
[upraviť | upraviť zdroj]- Pamätník obetiam masakry v Rovnej hore [20]
.jpg)
- Pamätník obetiam výstavby Bralského tunela[14]
- Pamätník obetiam prvej svetovej vojny[20]
- Pamätník založenia obce[14], pôvodne pomník Klementovi Gottwaldovi[6]
- Pamätná tabuľa miestnej obeti vzbury v Kragujevaci na obecnom dome
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Erwin Latzko (* 1924 – † 2010), nemecký botanik
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Josef Steinhübl (* 1902 – † 1984), katolícky kňaz a politik KdP
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad na obec z Rovní -
Pohľad od kríža na hornom konci -
Ľudová architektúra -
Pamätná lipa pri kostole -
Centrum obce, v pozadí obecný dom -
Staničná budova -
Pohľad na koľajisko stanice
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ 2127 Sklené. In: MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. [Cit. 2015-08-01]. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ a b SKLENÉ. In. ŠIKURA, Ján Štefan. Miestopisné dejiny Turca. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1944. S. 56-57.
- ↑ a b c d e f g h i SKLENÉ In: KOLEKTÍV AUTOROV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Veda, 1978. 71-114-78.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku - Výsledky pre obec Sklené. Dostupné online Archivované 2022-05-26 na Wayback Machine
- ↑ a b Zápisnica z volieb do samosprávnych orgánov obcí. Dostupné online
- ↑ HORVÁTHOVÁ, Margaréta. Nemci na Slovensku: etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel a odievania. Komárno : Lilum Aurum, 2002.
- ↑ KRIŽKO, Pavel. Veľká Mútna a jej páni. Slovenské Pohľady, 1898, roč. 18., s. 162, 209, 257, 336, 388. Dostupné online [cit. 2022-02-21].
- ↑ História obce Dostupné online
- ↑ a b O obci na Obce Slovenskej republiky Dostupné online
- ↑ Turistická mapa „Malá Fatra; Veľká Fatra“
- ↑ a b c d e f ĎURČOVÁ, Katarína. Sklené mojimi očami. druhé. vyd. Sklené : Katarína Ďurčová, 2021. ISBN 9788057026006.
- ↑ OKRESNÝ ÚRAD TR. Informácie pre verejnosť o civilnej obrane [online]. Turčianske Teplice: Okresný úrad TR - Odbor krízového riadenia, [cit. 2022-04-17]. Dostupné online.
- ↑ MARCIŠIAK, Marcel. Kradlo sa v ďalšom muničnom sklade! Malo zmiznúť až 300-tisíc nábojov [online]. Bratislava: TV noviny, 27. 6. 2017, [cit. 2022-04-17]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ MILAN FABIAN A KOLEKTÍV. Turiec. Martin : Osveta n. p., 1977. 70-065-77. Kapitola Národohistorické a umelecké pamiatky Turca.
- ↑ LECHAN, Marian. Najkrajší strom Veľkej Fatry - 460-ročnú lipu - zničila víchrica [online]. TV Noviny, 17. augusta 2021, [cit. 2021-09-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e OBEC SKLENÉ. PAMIATKY [online]. Sklené: Obec Sklené, [cit. 2022-04-05]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sklené (okres Turčianske Teplice)
