Preskočiť na obsah

Jánov grúň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jánov grúň
vrch
Jánov grúň vpravo
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Žilinský
Okresy Brezno, Liptovský Mikuláš
Obce Bacúch, Vyšná Boca, Polomka
Časť Priehyba
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Kráľovohoľské Tatry
Povodia Hron, Váh
Nadmorská výška 1 387,5 m n. m.
Súradnice 48°54′22″S 19°46′37″V / 48,9061°S 19,7769°V / 48.9061; 19.7769
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Čertovice (traverz)
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jánov grúň (1 387,5 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Vyšnou Bocou, približne 14 km severovýchodne od Brezna.[2]

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Priehyba.[3] Leží na hranici Banskobystrického a Žilinského kraja, okresov Brezno a Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Bacúch, Polomka a Vyšná Boca.[4] Vrch sa nachádza nad Bacúšskym sedlom a najbližšími sídlami sú severne ležiaca Vyšná a Nižná Boca, západne situovaná Jarabá a juhovýchodne sa nachádza Braväcovo, Bacúch a Polomka. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]

Jánov grúň je súčasťou hlavného hrebeňa, východne nad Bacúšskym sedlom, medzi Končistým (1 474 m n. m.) a Babinou (1 516 m n. m.). Severne sa nachádza Fišiarka (1 478 m n. m.) a Špíglové (1 281 m n. m.), východne Vrbovica (1 394 m n. m.), Babina (1 516 m n. m.) a Javorinka (1 281 m n. m.), južne Biela skala (1 250 m n. m.) a Vrchbánsky grúň (1 435 m n. m.) a západne Beňuška (1 542 m n. m.), Čertova svadba (1 463 m n. m.), Končisté a Lajštroch (1 602 m n. m.).[1] Severnú časť masívu odvodňuje Grúňový potok do Boce v povodí Váhu, voda z južných a východných svahov odteká Bacúšskym potokom do Hrona. Vrcholom vedie značená turistická magistrála Cesta hrdinov SNP.[2]

Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý riedky lesný porast poznačený polomom, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Veporské a Stolické vrchy.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-19]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-19]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-19]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-19]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]