Kalinkovo
| Kalinkovo | ||
| obec | ||
 Kostol svätého Františka z Assisi
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj | |
| Okres | Senec | |
| Región | Podunajsko, Žitný ostrov | |
| Vodný tok | Dunaj | |
| Nadmorská výška | 131 m n. m. | |
| Súradnice | 48°03′32″S 17°15′07″V / 48,058889°S 17,251944°V | |
| Rozloha | 12,91 km² (1 291 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 1 530 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 118,51 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1288 | |
| Starosta | Jozef Konrád[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 900 43 (pošta Hamuliakovo) | |
| ŠÚJ | 507997 | |
| EČV (do r. 2022) | SC | |
| Tel. predvoľba | +421-2 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Kalinkovo | ||
| Webová stránka: obeckalinkovo.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Kalinkovo (historicky slov. Semet, maď. Szemet, nem. Semethdorf) je obec na Slovensku v okrese Senec v Bratislavskom kraji. Od hlavného mesta Bratislavy vzdialená len sedem kilometrov.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Kalinkovo leží v juhozápadnej časti Žitného ostrova medzi obcami Dunajská Lužná a Hamuliakovo. Juhozápadná časť obce sa nachádza pri brehoch Vodného diela Gabčíkovo (Hrušovskej zdrže). Dedinka je obľúbeným miestom vyznávačov windsurfingu a relaxu. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške cca 131 m n. m. Do katastra obce siahala štátna prírodná rezervácia - Ostrov kormoránov, ktorá žiaľ zanikla pri výstavbe Vodného diela Gabčíkovo. Rozloha Kalinkova je 2191 ha.
K názvu obce
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršia písomná zmienka o obci je v listine bratislavskej kapituly z 20. júna roku 1288 v tvare Scemet.[4] Z listiny sa dozvedáme o mimosúdnom vyrovnaní medzi vdovou Elsou (Alžbeta) zosnulého Potka s dcérou Aglenc v spore proti Marcellovi a Paulovi, ktorí boli synovia Michala zo Scemetu. Potkova vdova pred kapitulou obviňovala spomínaných bratov zo zabitia jej muža, ktorí vyplatili 10 mariek (hrivien) ako odškodné. Je možné, že šlo o šľachticov, jednak zo spôsobu vyriešenia sporu, ale tiež zo zápisu v listine „Marcello filio Mychaelis et Paulo de genero eiusdem de Scemet“. „De genero“ môže byť vo význame - pochádzajúci zo Scemetu, ale zároveň môže naznačovať predikát rodu - „z rodu Scemet“. S názvom Scemet sa stretávame už v skoršom období, konkrétne ide o mužské meno rybára - piscator(es)... Scemet - v potvrdzujúcej donačnej listine kráľa Bela IV. na majetok benediktínskeho opátstva na hore sv. Martina (dnes Pannonhalma) z rokov 1237 - 1240,[5] v ktorom je uvedený aj menoslov rybárov opátstva a ich povinnosti. Spomínaný rybár Scemet lovil ryby aj so svojou rodinou na majetku Salya (Šaľa) pri rieke Wag (Váh).[6]
V roku 1343 sa objavuje ako Zemeth, 1351 ako Oduarnokzemeth, Zemet Oduarnicala, Nagyzemet, v roku 1429 ako Zemety, v roku 1786 ako Semet a od roku 1948 ako Kalinkovo a po maďarsky Szemet. Názov obce Szemet sa nezmenil ani po prvej svetovej vojne a vzniku ČSR. Názov obce Szemet bolo zmenené na Kalinkovo až vyhláškou slovenského povereníctva vnútra A-311/16-II/3-1948 zo dňa 11. júna 1948 pod vedením Daniela Okáliho, vtedajšieho povereníka vnútra.[7] Obec je pomenovaná pravdepodobne po evanjelickom biskupovi Joachimovi Kalinkovi, rodákovi z Ružomberka, avšak v období socializmu - náboženskej neslobody (pred rokom 1989) sa hovorilo, že názov obec dostala podľa sovietskej námornej bojovej lode Kalinka.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Obec mala vo svojej histórii viacerých vlastníkov. Spočiatku bola kráľovským majetkom, časť Udvarnokzemeth - Dvornícky Semet patrila bratislavskému hradu ako súčasť služobníckej organizácie. Obyvatelia sa nazývali Udvornici (lat.) - Udvarnok (maď.) - Dvorníci, ktorí mali za úlohu výkon určitej služby na hrade, či panovníckom dvore, ako napríklad výrobu potravín, lov zveri, rybolov. Od 14. storočia časť dediny patrila panstvu grófov zo Svätého Jura a Pezinka a od 16. storočia panstvám Svätý Jur a hradu Eberhard (Malinovo). Prvý známy richtár obce sa posmrtne spomína v jednej listine bratislavskej kapituly z roku 1332, ktorá vdove po Petrovi, richtárovi z dediny Zemeth (... relicte Petri, villici de villa Zemeth) potvrdzuje vlastníctvo polovice vinice v chotári dediny Reche (Rača).[8] Podľa daňového súpisu z roku 1601 patrila stredná časť majetku Zemet Svätojurskému hradu a obecným richtárom bol Albert Sabo (judex Albertus Sabo).[9]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]| Národnostné zloženie – Kalinkovo (2021)[10] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 78,3 % | |||
| Maďari | 17,9 % | |||
| Rómovia | 0,0 % | |||
| Rusíni | 0,0 % | |||
| Rok | Počet | Slováci | Maďari | Nemci | Rómovia | Česi | Židia | iné | neuvedené |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1851 | 466 | - | - | - | - | - | - | - | - |
| 1869 | 434 | - | - | - | - | - | - | - | - |
| 1880 | 469 | 0 | 419 | 18 | 0 | 0 | 0 | 32 | 0 |
| 1890 | 471 | - | - | - | - | - | - | - | - |
| 1900 | 419 | - | - | - | - | - | - | - | - |
| 1910 | 480 | 9 | 469 | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
| 1921 | 465 | 1 | 463 | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
| 1930 | 512 | 1 | 508 | 0 | 0 | 0 | 3 | 0 | 0 |
| 1941 | 547 | 1 | 544 | 0 | 0 | 0 | 2 | 0 | 0 |
| 1948 | 480 | - | - | - | - | - | - | - | - |
| 1961 | 664 | - | - | - | - | - | - | - | - |
| 1970 | 725 | - | - | - | - | - | - | - | - |
| 1991 | 849 | 474 | 370 | 1 | 0 | 4 | 0 | 0 | 0 |
| 2001 | 890 | 556 | 330 | 1 | 0 | 3 | 0 | 0 | 0 |
| 2011 | 1170 | 849 | 296 | 0 | 1 | 6 | 0 | 10 | 8 |
| 2018 | 1378 | - | - | - | 2 | - | 0 | - | - |
V roku 2021 pri sčítaní žilo v obci 1476 obyvateľov z toho 19 cudzincov.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Najvýznamnejšou pamätihodnosťou obce je rímskokatolícky Kostol svätého Františka Assiského, ktorý bol postavený v rokoch 1929 - 1930. Nahradil starší románsky kostol zo začiatku druhej polovice 13. storočia (rozobraný bol v roku 1936) a nachádzal sa na miernej vyvýšenine (zrejme mohyle), ktorá sa stala súčasťou starej protipovodňovej dunajskej hrádze. Pri obci sa podľa ústnej tradície mala nachádzať aj akási pevnosť, či kláštor „bielych mníchov“ (pravdepodobne išlo o rád Pavlínov) juhovýchodne od dnešnej obce v lokalite (hone) zvanom „Várhely“ (čo v slovenskom preklade znamená Hradisko).[11]
Pamätihodnosťou je i neveľká kaplnka sv. Trojice - tzv. božia muka na začiatku Cintorínskej ulice, ktorá vznikla pred rokom 1869, pretože je už znázornená na mapách z druhého vojenského mapovania (1819 - 1869). Ďalšia novopostavená božia muka - kaplnka Panny Márie sa nachádza v novej časti obce Alej Hrušov na konci Konvalinkovej ulice pri starej hrádzi a bola posvätená 15. augusta 2018.
Za zmienku stojí i nový prícestný kríž pri ceste smerom do Dunajskej Lužnej posvätený pri príležitosti Dňa obce 5. júla 2019. Bol inštalovaný na mieste staršieho kríža zrejme z konca 19. storočia.
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Burián (2. novembra 1852, Szemet (Kalinkovo) - 30. decembra 1926, Budapešť) – literárny historik, klasický filológ (latinčina, gréčtina), pedagóg, autor prvého všeobecného latinského slovníka pre študentov gymnázií v Uhorsku vydaného v roku 1898, keď pôsobil ako pedagóg kráľovského gymnázia v Lučenci. Pochádzal zo zemianskej rodiny Buriánovcov. Už ako 15 ročný študent na gymnáziu v Prešporku (Bratislave) začal pedagogickú činnosť ako vychovávateľ mladých grófov Alexandra Pálffyho a Alexandra Andrássyho. V roku 1898 sa stal riaditeľom gymnázia v meste Arad, neskôr aj inšpektorom školského obvodu. Okrem spomínaného latinského slovníka publikoval viacero lingvistických prác a učebníc latinčiny používaných dodnes. Napríklad jeho latinský synonymický slovník mal niekoľko vydaní, naposledy v Budapešti v roku 2017.[12]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalinkovo
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ WENZEL, Gustáv. Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus IV.. 1.. vyd. Pest : Magyar Tudományos Akadémia, 1862. S. 329-330..
- ↑ MARSINA, Richard. Slovenský diplomatár. Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae.. 1.. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1987. S. 22-24..
- ↑ HERMAN, Ottó. A Magyar halászat könyve 1.. Budapest : Királyi Magyar Természettudományi Társulat, 1887. S. 70, 97..
- ↑ Úradný vestník č.55 zo dňa 26.júna 1948. 964. Vyhláška povereníka vnútra zo dňa 11. júna 1948 č. A-311/16-II/3-1948, o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku. s.1283. [online]. Povereníctvo vnútra Slovenskej národnej rady, 1948, [cit. 2019-08-19]. Dostupné online.
- ↑ Charters - Diplomatikai levéltár (DL) 2707 [online]. 12. marec. 1332, [cit. 2019-08-26]. Dostupné online.
- ↑ Urbaria et conscriptiones, HU MNL OL, E - 156-a-, fasc. 052, No. 026 [online]. 1601, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Štatistický úrad SR
- ↑ BOROVSZKY, Samu. Magyarország vármegyéi és városai. Pozsony vármegye. 1. vyd. Budapest : Apollo irodalmi társaság, 1904. S. 114.
- ↑ JURÁNYI, Ladislav. János (Ján) Burián - rodák z Kalinkova. Bratislava : [s.n.], 2016. Rukopis, Ústredný archív SAV. S. 1-4.