Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko
O ďalšej zaniknutej mimoparlamentnej politickej strane pozri Hnutie za demokratické Slovensko (2014).| Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | ĽS-HZDS |
| Založenie | 27. apríl 1991 |
| Rozpustenie | 11. január 2014 |
| Predseda | nie je (v rokoch 1991- 2013 ním bol Vladimír Mečiar)[1] |
| Najviac poslancov | 74 (SNR ) |
| Poslancov | 0 (NR SR) 0 (EP) |
| Volebný výsledok | 0,93 % (Voľby do NR SR 2012) 8,97% (Voľby do EP 2009) |
| Ideológie | všeľudová strana[2][3] národný konzervativizmus[4][5] sociálny konzervativizmus[4][5] ekonomický nacionalizmus[4][6] mečiarizmus[7] populizmus[4][8][9] pro-europanizmus[4][5] |
| Politické spektrum | stred[6][10][11] |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | Aliancia liberálov a demokratov za Európu (2009-2014) |
| Európska politická strana | Európska demokratická strana (2009-2014) |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Demokratické fórum mladých (2003-2014) |
| Noviny | Naše Slovensko |
| Farby | biela, modrá, červená |
| Web | hzds.sk |
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, skratka ĽS – HZDS, (do roku 2003 Hnutie za demokratické Slovensko, skratka HZDS) bola parlamentná a vládna politická strana pôsobiaca na Slovensku v rokoch 1991 – 2014. Od roku 1998 do volieb v roku 2006 strana pôsobila v opozícii. Jediným predsedom strany od jej vzniku v roku 1991 až do septembra 2013 bol Vladimír Mečiar. Dňom konania snemu hnutia 7. septembra 2013 mu funkcia zanikla a delegáti nového predsedu nezvolili. Delegáti strany 11. januára 2014 na mimoriadnom sneme v Žiline rozhodli o rozpustení HZDS. Následne za jej pokračovateľku vytvorili a založili Stranu demokratického Slovenska.[12]
Vedenie strany
[upraviť | upraviť zdroj]Vedeniu ĽS – HZDS zvolenému na sneme 18. októbra 2008, vrátane predsedu Vladimíra Mečiara, podľa stanov strany zanikli funkcie k začiatku konania nového snemu dňa 7. septembra 2013. Nové vedenie strany delegáti snemu nevolili. ĽS – HZDS preto po sneme vedie republikové politické grémium. Členmi grémia je osem krajských predsedov, europoslanec Sergej Kozlík a doterajší ústredný tajomník Tibor Cabaj. [1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Subjekt vznikol odštiepením od VPN. V rámci tohto hnutia 5. marca 1991 vznikla platforma pod názvom Za demokratické Slovensko. Za svoj cieľ si vytýčila podporu vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, v konflikte ktorý mal s časťou vedenia VPN. Po vyostrení konfliktu parlament koncom marca 1991 odvolal Mečiara z funkcie predsedu vlády (na Mečiarovu stranu sa vtedy pridal aj Ján Budaj[13]) a 23. apríla 1991 v pozícii premiéra nahradil Mečiara Jánom Čarnogurským. Platforma Za demokratické Slovensko sa potom pretransformovala na politickú stranu Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), v ktorom boli Mečiarovi prívrženci aj z VPN. 30. apríla 1991 bolo ustanovené politické grémium HZDS, pričom na jeho čelo zvolili V. Mečiara.[14]
„Chvíľu po prevrate som si myslel, že by som mohol vstúpiť do politiky. Ale to trvalo naozaj len chvíľu, lebo som pochopil, že je tam toľko špiny, že tam byť nechcem. Po VPN to Mečiar využil, zhromaždil nás, ľudí, čo sme boli nespokojní. Dohromady nás bolo 36 a na miestnom úrade (dvojke) sme založili HZDS,“ povedal Andrej Hryc.[15]
Nové hnutie bolo zaregistrované Ministerstvom vnútra SR 3. mája 1991. Ustanovujúci snem hnutia sa konal 22. júna 1991 v Banskej Bystrici.
Snemy strany
[upraviť | upraviť zdroj]Snemy do roku 1999[16]
[upraviť | upraviť zdroj]22. júna 1991, Banská Bystrica
[upraviť | upraviť zdroj]21.- 22. marca 1992, Žilina
[upraviť | upraviť zdroj]27.- 28. marca 1993, Trnava
[upraviť | upraviť zdroj]3. republikový snem HZDS sa uskutočnil pod mottom "Od Slovenska zvrchovaného k Slovensku prosperujúcemu".
26.- 27. marca 1994, Prešov
[upraviť | upraviť zdroj]4. republikový snem HZDS ako 14. marca bola vyslovená nedôvera V. Mečiarovi v NR SR.
25.- 26. marca 1995, Bratislava
[upraviť | upraviť zdroj]23.- 24. marca 1996, Žilina
[upraviť | upraviť zdroj]25.- 26. apríla 1998, Košice
[upraviť | upraviť zdroj]17. apríla 1999, Dubnica nad Váhom
[upraviť | upraviť zdroj]Analýza výsledkov HZDS v parlamentných voľbách 1998 bola ústrednou témou rokovania mimoriadneho, 8. snemu hnutia. Drvivou väčšinou potvrdili V. Mečiara vo funkcii predsedu hnutia. Gustáv Krajči sa stal podpredsedom pre oblasť verejnej správy, Rudolf Žiak pre masmédiá a zahraničie, Sergej Kozlík pre ekonomiku a Vojtech Tkáč pre sociálnu oblasť.
Snem 18. marca 2000 (9. snem)
[upraviť | upraviť zdroj]Na tomto sneme, konanom 18. marca v Trnave, sa HZDS pretransformovalo z občianskeho hnutia na stranu ľudového typu. Za predsedu bol zvolený Vladimír Mečiar, podpredsedami sa na základe jeho návrhov stali Zdenka Kramplová, Miroslav Maxon, Ján Gabriel, Jozef Kalman a Jozef Božik.
Snem 20. apríla 2001 (10. snem)
[upraviť | upraviť zdroj]Voľby vedenia strany
[upraviť | upraviť zdroj]Na 10. republikovom sneme HZDS, ktorý sa konal 20. apríla 2001 v Nitre, bol do funkcie predsedu strany znovuzvolený Vladimír Mečiar. Podpredsedom pre zahraničie sa stal Rudolf Žiak, ktorý tento post zastával od roku 2000. Podpredsedom pre ekonomiku sa znovu stal Sergej Kozlík. Novým podpredsedom HZDS pre médiá sa stal Ján Kovarčík. Podpredsedom pre verejnú správu sa stal šéf Žilinského samosprávneho kraja Jozef Tarčák a pre sociálne veci Vojtech Tkáč. Delegáti tiež zvolili ústrednú tajomníčku hnutia, stala sa ňou Eva Antošová, primátorka Novej Dubnice. Hospodárom HZDS sa stal exminister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ján Jasovský, ktorý vo funkcii vystriedal Petra Novotného.
Republikový snem 14. júna 2003
[upraviť | upraviť zdroj]Voľby vedenia strany
[upraviť | upraviť zdroj]Na republikovom sneme HZDS, ktorý sa konal 14. júna 2003 v Púchove, bol Vladimír Mečiar znovu zvolený do funkcie predsedu strany. Lídrom pre budúce parlamentné voľby sa stal Viliam Veteška (neskôr ho však z funkcie stiahli a nahradili V. Mečiarom), za lídra pre voľby do Európskeho parlamentu zvolili na sneme Sergeja Kozlíka. Šéfom tieňového kabinetu a predsedom Rady HZDS sa stal Tibor Mikuš. Podpredsedom pre zahraničie zostal Viliam Veteška, pre sociálnu oblasť Anton Blajsko a pre médiá Ján Kovarčík. Podpredsedom pre vnútornú politiku sa stal Milan Urbáni a pre verejnú správu Ľuboš Lackovič. Delegáti nezvolili podpredsedu pre ekonomiku, o jeho osobe rozhodne republikové predstavenstvo. Ústredným tajomníkom sa stal František Blanárik.
Zmena názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Snem schválil zmenu názvu strany z HZDS na Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS – HZDS).
Republikový snem 2005 [17]
[upraviť | upraviť zdroj]Voľby vedenia strany
[upraviť | upraviť zdroj]Na republikovom sneme ĽS – HZDS, ktorý sa konal 4. júna 2005 v Prešove, bol Vladimír Mečiar znovu zvolený do funkcie predsedu strany. Hlasovalo za neho 255 z 257 delegátov s hlasom rozhodujúcim. Počet podpredsedov strany bol znížený zo šesť na dvoch. Na návrh Vladimíra Mečiara boli za podpredsedov zvolení doterajší podpredsedovia Viliam Veteška a Milan Urbáni. Za ústredného tajomníka zvolili delegáti snemu opätovne Františka Blanárika. Počet členov politického grémia ako najužšieho straníckeho vedenia sa znížil zo 16 na 8. Opätovne sa ozvali hlasy, dokonca od popredných predstaviteľoch strany, o nedemokratickom spôsobe volieb.
Koaličný potenciál ĽS – HZDS
[upraviť | upraviť zdroj]Dlhodobým problémom strany bol nízky, prípadne neistý koaličný potenciál. Časť novinárov a politikov o ňom dokonca hovorila ako o nulovom. Napriek tomu, že strana vyhrala parlamentné voľby v rokoch 1998 aj 2002, v oboch prípadoch nedokázala nájsť vhodných a ochotných partnerov na zostavenie vlády. Podľa Vladimíra Mečiara sa o budúcich koaličných partneroch malo rozhodnúť v roku 2006. Spomínal pritom možnú spoluprácu s SDKÚ, alebo SMERom – SD.
Nové témy
[upraviť | upraviť zdroj]Vladimír Mečiar nastolil na sneme myšlienku rozdelenia Národnej rady SR na dve komory – Snem (dolnú komoru) a Senát (hornú komoru). Snem by tvorilo 120 poslancov a Senát 30. Snem by mal právomoc schvaľovať zákony, kým Senát by kontroloval súlad slovenských zákonov s euroústavou i Ústavou SR a mal by právo podávať aj výklad slovenskej ústavy. V prípade, že by našiel nezrovnalosti, vrátil by Snemu predmetnú právny predpis obsahujúci právne normy na opätovné prerokovanie. Ak by Snem pri zákonoch jednoduchou väčšinou a pri ústavných zákonoch trojštvrtinovou väčšinou normu opätovne schválil, vstúpila by do platnosti.
Právomoci prezidenta a premiéra sú podľa Mečiara v súčasnej ústave definované veľmi široko a duplicitne, preto navrhol zlúčenie oboch funkcií pod patronát prezidenta, ktorého by občania naďalej volili priamo. Ďalšou možnosťou by bola úprava prezidentských kompetencií tak, aby plnil funkcie len v prípade ústavných kríz, pričom legislatívne úlohy prezidenta by prevzala druhá komora parlamentu.
Po roku 2010
[upraviť | upraviť zdroj]V parlamentných voľbách v roku 2010 strana získala 4,33 % a prvýkrát sa nedostala do Národnej rady. Jej výsledok bol v parlamentných voľbách v roku 2012 ešte nižší, keď získala len 0,93 % hlasov. Na straníckom sneme v septembri 2013 zanikla funkcia Vladimíra Mečiara ako predsedu strany a stranu odvtedy viedlo politické grémium. Vladimír Mečiar na to zareagoval odchodom zo strany v decembri toho istého roku. Podľa jeho slov kolektívne vedenie strany pripravovalo zánik ĽS – HZDS a pripravovalo vznik novej strany, čo bolo dôvodom jeho odchodu.[18]
Zrušenie strany
[upraviť | upraviť zdroj]11. januára 2014 rozhodli delegáti mimoriadneho snemu v Žiline o dobrovoľnom zrušení strany bez likvidácie a vzniku novej strany – Strany demokratického Slovenska (SDS)[19]. Za hlavnú príčinu zániku strany označil Sergej Kozlík, ktorý dovtedy viedol politické grémium strany, jej strnulosť a stratu dynamiky. Strana vstúpila do rozhodnutia o zrušení bez likvidácie podľa jeho slov preto, lebo záväzky strany tvoria asi 200 000 €, kým jej pohľadávky asi 10 000 €.[20] Kozlík neoznámil, že okrem záväzkov a pohľadávok malo HZDS aj aktíva. Sídlo HZDS na Tomášikovej ulici 32 v Bratislave vlastnila spoločnosť s ručením obmedzeným Salus, ktorej od augusta 2012 jediným majiteľom bol V. Mečiar.[21] Touto nehnuteľnosťou mala strana splatiť dlh asi milión eur voči vtedy už bývalému predsedovi. O tom, že budovu po zániku HZDS V. Mečiar predal koncom roka 2016, informoval denník Plus 1 deň.
Volebné výsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Voľby do Slovenskej národnej rady
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok volieb | počet hlasov | počet hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|
| 1992 | 1 148 625 | 37,26 % | 74 / 150 |
1. | koalícia s SNS |
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok volieb | počet hlasov | počet hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|
| 1994* | 1 005 488 | 34,94 % | 61 / 150 |
1. | koalícia so SNS a ZRS |
| 1998 | ▼907 103 | ▼27,00 % | 43 / 150 |
1. | opozícia |
| 2002 | ▼560 691 | ▼19,50 % | 36 / 150 |
1. | opozícia |
| 2006 | ▼202 540 | ▼8,79 % | 15 / 150 |
▼5. | koalícia so SMER-SD a SNS |
| 2010 | ▼109 480 | ▼4,32 % | 0 / 150 |
▼8. | mimo parlamentu |
| 2012 | ▼23 772 | ▼0,93 % | 0 / 150 |
▼13. | mimo parlamentu |
* strana sa zúčastnila volieb v koalícii s Roľníckou stranou Slovenska
Voľby do Európskeho parlamentu
[upraviť | upraviť zdroj]| 2004 | 119 582 | 17,04 % | 3 / 13 |
2. | neúčasť v žiadnej frakcií |
| 2009 | ▼74 241 | ▼8,97 % | 1 / 13 |
▼5. | účasť vo frakcii ALDE |
Voľby prezidenta Slovenskej republiky
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok volieb | kandidát | 1. kolo
počet hlasov |
1. kolo
počet hlasov % |
umiestnenie | 2. kolo
počet hlasov |
2. kolo
počet hlasov % |
Výsledok |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1999 | Vladimír Mečiar | 1 097 956 | 37,24 % | 2. | 1 293 642 | 42,82 % | Nezvolený |
| 2004 | Vladimír Mečiar | 650 242 | 32,74 % | 1. | 722 368 | 40,09 % | Nezvolený |
| 2009 | * Ivan Gašparovič | 876 061 | 46,71 % | 1. | 1 234 787 | 55,53 % | Zvolený |
* nezávislý kandidát podporovaný stranou
Volebné preferencie
[upraviť | upraviť zdroj]Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR Archivované 2007-03-11 na Wayback Machine (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) do marca 2009. Od apríla 2009 preferencie podľa agentúry Focus. (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl 2009, august a november 2010, január, apríl a august 2011).
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | . | . | . | . | . | . | 16,9 | 18,7 | 15,0 | 14,3 | 15,7 | 15,4 |
| 2005 | 13,9 | 16,5 | 15,6 | 12,9 | 13,8 | 13,6 | 13,6 | 12,3 | 11,6 | 12,4 | 12,5 | 11,8 |
| 2006 | 13,3 | 11,5 | 12,8 | 14,3 | 10,9 | 12,9 | 10,5 | 10,4 | 11,8 | 11,1 | 10,0 | 11,4 |
| 2007 | 9,6 | 10,4 | 10,4 | 10,4 | 10,4 | 10,1 | 11,0 | 10,7 | 12,3 | 11,9 | 8,6 | 9,3 |
| 2008 | 7,2 | 9,4 | 8,1 | 10,4 | 8,5 | 8,2 | 9,6 | 9,0 | 10,6 | 9,4 | 8,7 | 7,6 |
| 2009 | 8,7 | 5,9 | 8,2 | 4,8 | 4,2 | 5,3 | 7,9 | 6,8 | 6,1 | 6,9 | 7,0 | 7,0 |
| 2010 | 6,5 | 5,8 | 5,4 | 5,4 | 5,1 | 5,0 | 2,1 | 3,9 | 3,0 | 3,7 | 3,8 | 3,9 |
| 2011 | 4,1 | 2,2 | 2,4 | 4,2 | 3,4 | 2,7 | 3,3 | 4,2 | 3,0 | 4,7 | 2,5 | 2,1 |
| 2012 | 1,5 | 1,8 | 1,3 | 1,0 | 0,9 | 1,2 | . | . | . | . | . | . |
| 2013 | 0,9 | 1,4 | 1,1 | 1,1 | 1,8 | . | . | . | 1,5 | 0,5 | . | . |
Politici Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]Články o politikoch Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko sú uvedené v kategórii Politici ĽS – HZDS.
Predsedovia ĽS – HZDS
[upraviť | upraviť zdroj]- 1991 – 2013 Vladimír Mečiar
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Mečiar už nie je predsedom HZDS, stranu riadi grémium [online]. www.sme.sk, 2013-09-07, [cit. 2013-09-11]. Dostupné online. ((po slovensky))
- ↑ http://www.politicky-slovnik.cz/politicke-mysleni/catch-all-strana/
- ↑ https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovensky-volic-tresta-pravicovou-gorilu-levicova-mu-nevadi-mini-analytik.A120312_094707_zahranicni_ts
- ↑ a b c d e https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Olostiak6/subor/4_Boksa.pdf
- ↑ a b c http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2006/analyzy/1150119813.txt
- ↑ a b https://is.muni.cz/el/1423/jaro2017/POL150/um/Haughton_-_HZDS.pdf
- ↑ LEŠKO, Marián. Mečiar a mečiarizmus : politik bez škrupúľ, politika bez zábran. Vyd. 1. Bratislava : VMV, 1996. 239 s. ISBN 80-967275-3-2.
- ↑ http://www.ivo.sk/buxus/docs/publicistika/subor/produkt_2116.pdf
- ↑ https://slovensko.hnonline.sk/593175-dvojnasobne-platy-svajciarske-d-chodky-a-ine-divociny-nasich-politikov
- ↑ https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1336344-slovenske-volby-ztraci-fico-dech
- ↑ https://dennik.hnonline.sk/slovensko/16948-hzds-a-smer-maxon-vravi-ano-kovarcik-nie
- ↑ http://www.sme.sk/c/7063643/strana-hzds-po-vyse-22-rokoch-zanikla.html
- ↑ FLAMIK, Juraj. Kňažko: Ten Mečiar mi prichodil ako najschodnejšia cesta. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-02-20].
- ↑ Chronológia rozkolov v HZDS [online]. TASR, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Hryc o vstupe do politiky s Mečiarom: Bol to grandiózny omyl! [online]. www.joj.sk, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Prehľad snemov ĽS-HZDS [online]. SITA, [cit. 2019-02-07]. Dostupné online.
- ↑ Koalícia alebo Smer? HZDS nevie [online]. Pravda, [cit. 2005-06-06]. Dostupné online.
- ↑ Vladimír Mečiar dal zbohom HZDS, nechce byť pri jej bankrote
- ↑ Strana Demokratického Slovenska (SDS) — Europe Politique [online]. www.europe-politique.eu, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Mimoriadny snem ĽS-HZDS rozhodol o zrušení strany
- ↑ SALUS, spol. s r.o. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
- ↑ VAŠUTA, Tomáš. Posledný symbol HZDS končí, centrálu strany menia na apartmány. reality.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2017-01-25. Dostupné online [cit. 2018-04-12]. ISSN 1336-2674.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- LEŠKO, Marián. Mečiar a mečiarizmus : politik bez škrupúľ, politika bez zábran. Bratislava : VMV, 1996. 239 s. ISBN 80-967275-3-2.
