Louis Antoine de Bougainville
| Louis Antoine de Bougainville | |
 francúzsky námorník | |
| Narodenie | 12. november 1729 Paríž, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 31. august 1811 (81 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Louis Antoine de Bougainville (plné texty diel autora) |
| Commons |  Louis Antoine de Bougainville |
Louis Antoine de Bougainville (* 12. november 1729, Paríž, Francúzsko – † 31. august 1811, Paríž) bol francúzsky vojak, moreplavec, cestovateľ a objaviteľ.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť a vojenská kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho otcom bol Pierre-Yves de Bougainville, mestský úradník, a matkou Marie-Françoise d'Arboulin. Mal ďalších štyroch súrodencov, jeho starším bratom bol historik Jen-Pierre de Bougainville (1722 – 1763). Po skorej smrti matky ho vychovávala Madame Hérault de Séchelles vo Versailles. V mladosti sa venoval matematike a v rokoch 1754 a 1756 publikoval dva zväzky diela Traité de calcul intégral (Traktát o integrálnych počtoch). Neskôr študoval právo, pretože otec si želal, aby sa stal advokátom. Po smrti otca sa však začal venovať vojenskej kariére, ale tú prerušil v roku 1754, keď sa stal tajomníkom francúzskej ambasády v Londýne. 8. januára 1756 sa na základe svojich dvoch prác o integrálnych počtoch stal členom Kráľovskej spoločnosti (Royal Society).
Po začatí sedemročnej vojny vstúpil do armády a odišiel bojoval do Kanady, ktorá v tom čase bola francúzskou kolóniou. Pôsobil ako pobočník (fr. aide-de-camp) brigádneho generála Louisa-Josepha de Montcalma (1712 – 1759). Zúčastnil sa mnohých bitiek, v roku 1758 bol pri pevnosti Carillon zranený. Vrátil sa do Paríža, aby žiadal na dvore posily pre pokračovanie boja s Britmi, ale v tejto misii nebol veľmi úspešný. Na jar 1759 sa do Kanady vrátil iba s pár desiatkami dobrovoľníkov. Podieľal sa aj na obrane Quebecu v roku 1759, počas ktorého bol zabitý generál Montcalm. Po páde Quebecu sa stiahol s časťou jednotiek do pevnosti Jacques Cartier (Fort Jacques-Cartier). V roku 1760 sa pokúsil o dobytie Quebecu v bitke pri Sainte-Foy, ale príchod britských posíl zmaril šance na obrat vo vojne v prospech Francúzov. V roku 1760 osobne odovzdal kapituláciu Francúzov do rúk britského generála Jeffryho Amhersta. Po ukončení bojov v Kanade bojoval tiež na území Svätej rímske ríše.
Kariéra moreplavca a objaviteľa
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1763 bol poverený vybudovať kolóniu na tzv. Malvínskych ostrovoch (dnešné Falklandy), ale pre odpor španielskeho dvora bol tento kolonizačný pokus neúspešný. Najslávnejším obdobím v jeho živote boli roky 1766 až 1769, kedy Bougainville na príkaz panovníka Ľudovíta XV. podnikol cestu okolo sveta. Na palube jeho fregaty Boudeuse (Vzdorná) bol aj prírodovedec Philibert Commerson (1727 – 1773), kartograf Charles Routier de Romainville, astronóm Pierre-Antoine Véron (1736 – 1770) a dobrodruh princ Karol Nassavský (Charles de Nassau, 1745 – 1808).
Francúzsko opustil v novembri 1766 z prístavu v Nantes. Po krátkej zastávke v prístave Brest sa plavil na Kanárske ostrovy a ďalej na juh k rovníku. 8. januára 1767 prekročila loď Boudeuse rovník a koncom januára zakotvila v Montevideu. O mesiac neskôr sa v sprievode dvoch španielskych lodí sa Bougainville vydal k Malvínam (Falklandské ostrovy). Počas čakania na zásobovaciu loď Hviezda (L´Etoile) sa Bougainville vydal do mesta Rio de Janeiro. Po stretnutí s loďou Hviezda sa obe v novembri 1767 opäť dostali do Montevidea. 14. 11. 1767 spoločne vyplávali južným smerom k Patagónii a Magalhaesovmu prielivu. Ten úspešne prekonali a po vstupe do Tichého oceánu zamierili k súostroviu Tahiti, kde pristáli začiatkom apríla 1768. Bougainville podal v denníku opis prívetivého privítania domorodcami (ako aj povestnú promiskuitu tahitských žien). Po krátkom zotrvaní na ostrovoch sa vydal k Samoy a k Novým Hebridám. V júli doplávali obe lode k Šalamúnovým ostrovom. Pozdĺž pobrežia ostrova Nová Guinea sa dostal Bougainville až na Moluky, kde bol svedkom západu Holanďanov o nadvládu nad ostrovom Seram. Pokračoval do Batávie (dnešná Jakarta v Indonézii), kde pristál koncom septembra 1768. Sundským prielivom pokračovali obe lode v plavbe Indickým oceánom a dostali sa až na ostrov Maurícius, kolonizovaný Francúzmi (v tom čase nazývaný Ile de France). Tu sa obe lode oddelili, pretože Hviezda bola vážne poškodená a musela podstúpiť opravu. Začiatkom januára 1769 Boudeuse doplávala do Kapského Mesta, preplávala okolo ostrova Svätej Heleny, Azorských ostrovov a 16. marca 1769 po takmer dvaapolročnej plavbe konečne zakotvila v prístave St Malo na bretónskom pobreží. Po necelom mesiaci za ňou doplávala k francúzskym brehom aj loď Hviezda.
Po návrate z cesty okolo sveta sa Bougainville venoval spísaniu cestovného denníka, ktorý bol vydaný v roku 1771. Hneď po publikovaní sa stal bestsellerom a bol preložený do viacerých jazykov. V cestopise boli najzaujímavejšie pasáže opisujúce život a zvyky domorodých obyvateľov na Tahiti a ďalších tichomorských ostrovoch. Bougainville predstavil život domorodcov veľmi idealizovane a postaral sa tak o vytvorenie obrazu „šťastných divochov“, ktorí nepoznajú prísne morálne zákony a aj tak žijú spokojnejšie a v súlade s prírodou.
Neskoršie osudy
[upraviť | upraviť zdroj]
Bougainville bol neskôr kráľom Ľudovítom XVI. menovaný za kapitána rôznych lodí, ktoré plnili rozličné misie. Počas vojny za americkú nezávislosť bol Bougainville menovaný za šéfa jednej eskadry a zúčastnil sa niekoľkých námorných bitiek v Karibiku. Počas slávnej bitky pri myse Saintes (12. apríla 1782) však svojvoľne opustil bojisko, za čo bol súdený admiralitným súdom. Napriek tomuto zlyhaniu obdržal od panovníka vysoké vojenské vyznamenanie Kríž Sv. Ľudovíta a v USA tiež Cincinnatov rad.
Počas francúzskej revolúcie ostal stúpencom monarchie, v roku 1792 bol dokonca povýšený na viceadmirála, ale na jar toho roku sa stiahol z armády i politického života. Počas obdobia teroru (1793 – 1794) bol prenasledovaný a istý čas aj väznený. Po oslobodení sa venoval matematike a zlepšovaniu navigačných zariadení, bol prijatý za člena Francúzskeho inštitútu.
Rehabilitoval ho až Napoleon Bonaparte, ktorý mu zveril niekoľko čestných funkcií: v roku 1799 ho menoval za senátora a v roku 1804 mu udelil aj vyznamenanie veľkodôstojníka Čestnej légie. Bougainville zomrel v dome na Rue de la Banque č. 5 v Paríži vo vysokom veku 81 rokov. Jeho srdce bolo pochované na cintoríne Calvaire (Cimetière du Calvaire) na Montmartri, ale telo bolo uložené v parížskom Panteón (Paríž)e.
Po Bougainvillovi je pomenovaná rastlina bugénvilea (Bougainvillea).
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- MARTÍNEK, Jiří – MARTÍNEK, Miloslav: Kdo byl kdo : světoví cestovatelé a mořeplavci. Praha : Libri, 2003, s. 101 – 102. ISBN 80-7277-118-3
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Louis Antoine de Bougainville na francúzskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).