Preskočiť na obsah

Nad Tatrou sa blýska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nad Tatrou sa blýska

Text piesne na pomníku Janka Matúšku v Dolnom Kubíne
HymnaSlovensko Slovensko
SlováJanko Matúška, 1844
Hudbaľudová pieseň Kopala studienku
PrijatéČesko-Slovensko 13. december 1918
Slovensko 1. január 1993

Nad Tatrou sa blýska

Prvý výtlačok piesne (1851)
Štátne hymny sveta
Európa
Belgicko - Bielorusko - Bosna a Hercegovina - Bulharsko - Cyprus - Česko - Čierna Hora - Dánsko - Estónsko - Fínsko - Francúzsko - Grécko - Chorvátsko - Írsko - Macedónsko - Maďarsko - Malta - Nemecko - Poľsko - Rakúsko - Rumunsko - Rusko - Slovensko - Spojené kráľovstvo - Španielsko - Švajčiarsko - Turecko - Ukrajina - Vatikán
 
Ázia
Afganistan - Bhután - Čína - Izrael - Kórea - Mongolsko - Sýria - Turkménsko - Vietnam
 
Severná Amerika
Kanada - USA - Dominikánska republika - Jamajka - Kuba
 
Južná Amerika
Brazília
 
Afrika
Benin - Kamerun - Južná Afrika - Sv. Tomáš a Princov ostrov
 
Austrália a Oceánia
Nauru - Tuvalu
 
Ďalšie
Európska hymna - Esperanto - Buriatsko - Česko-Slovensko - Kirgizská SSR - Nemecká demokratická republika - Prvá slovenská republika - Rakúsko-Uhorsko - Sovietsky zväz
 
Táto lišta: zobraz • diskusia • uprav

Nad Tatrou sa blýska je hymnická pieseň od Janka Matúšku z roku 1844. Text napísal po tom, ako na Nový rok 1843 suspendovali Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka evanjelického lýcea v Bratislave. Na protest proti tomu odišlo 22 študentov z Bratislavy a 13 ich prišlo do Levoče. Spievať ju odporučil na nápev ľudovej piesne Kopala studienku. Najstarší zápis piesne z roku 1844 sa nachádza v zápisníku Viliama Paulinyho-Tótha.[1] Zapísaná je pod titulom Prešporskí Slováci, budúci Levočania (orig. Prešporskí Slováci, budoucí Levočané). Táto pôvodná verzia má 6 strof, známa je aj pod názvom Ponad Tatrou blýska.[2]V roku 1851 sa objavila anonymne v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka.[2]

Prvé dve slohy piesne tvoria štátnu hymnu Slovenska.[3]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

História skladby pred uzákonením za československú hymnu

[upraviť | upraviť zdroj]

Hymnická pieseň vznikala na prelome rokov 1843 – 1844, autorstvo Janka Matúšku bolo definitívne potvrdené až v roku 1966 po skúmaní pozostalosti paulinyovskej rodiny.[1] Najstaršie zápisy piesne Nad Tatrou sa blýska sa datujú do rokov 1844 v pozostalosti Viliama Paulinyho-Tótha, resp. 1851, v Domovej pokladnici.[1][4] Prvé harmonizácie Matúškovej piesne boli vydané vydavateľstvami ešte počas Habsburskej monarchie, resp. Rakúsko-Uhorska, v úprave Jána Levoslava Bellu v roku 1864 a 1895 a v úprave Mikuláša Schneidera-Trnavského v roku 1905.[5]

Skladba ako hymna v období Československa (1918 – 1992)

[upraviť | upraviť zdroj]

Skladba Nad Tatrou sa blýska sa stala súčasťou československej hymny uznesením Vlády ČSR zo dňa 12. decembra 1918, účinným od 13. decembra 1918.[5] V rámci hymny ČSR tvorila druhú časť hymny iba prvá sloha Matúškovej piesne.[6] Ďalšie uzákonenia hymny v rámci ČSR sa uskutočnili v roku 1920 (uznesenie vlády č. 19300) a v roku 1927 (upresnenie melódie). Slovenská časť čs. štátnej hymny nemala jednotnú harmonizáciu, najčastejšie sa spievala v úprave od Schneidera-Trnavského z roku 1905 alebo z roku 1925.[5] V období rokov 1918 – 934 bolo vzhľadom na nejednotné spôsoby interpretácie, kde, ako a pri akých príležitostiach hrať a spievať hymnu, vydaných ministerstvami viacero rozhodnutí, výnosov, nariadení a usmernení.[5]

Podnetom na vyjasnenie nejednotnosti spôsobu interpretácie hymien a harmonizáciu bola storočnica vzniku českej hymny Kde domov můj? v roku 1934.[5] V októbri 1934 iniciovalo Ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠaNO) ČSR súťaž na harmonizáciu hymny pre zmiešaný zbor, kam sa prihlásilo 230 návrhov.[7] Porota na prvých troch miestach ocenila návrhy od skladateľa Jana Kunca, Emanuela Jaroša a Alexandra Moyzesa. Následne bola víťazná Kuncova harmonizácia v marci 1935 vyhlásená za "oficielní harmonisaci státní hymny československé pro smíšený sbor, které budiž užíváno při všech oficielních slavnostech školních i veřejných".[8]

V septembri 1946 vznikla po druhej svetovej vojne orchestrálna úprava hymny od skladateľov Otakara Jeremiáša a Václava Trojana, bola používaná až do zániku spoločného československého štátu v decembri 1992.[5] V texte sa v rokoch 1918 – 1990 miesto "Zastavme ich bratia" spievalo "Zastavme sa bratia".

Skladba ako hymna Slovenskej republiky (1992 – súčasnosť)

[upraviť | upraviť zdroj]

Burlasov aranžmán

[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 1992 vznikla pre blížiaci sa vznik samostatnej Slovenskej republiky potreba zabezpečiť oficiálnu úpravu a nahrávku novej štátnej hymny, keďže od 1. januára 1993 mala byť v zmysle prijatej Ústavy skladba Nad Tatrou sa blýska hymnou SR. Pre tieto potreby boli použité prvé dve slohy Nad Tatrou sa blýska.

Iniciátorom vzniku úpravy a nahrávky bol Stanislav Bartovič, hudobný dramaturg STV a notograf, na prelome októbra a novembra 1992.[5] Po rokovaní s Hanušom Domanským, vedúcim redakcie vážnej hudby SRo, sa nahrávanie konalo ako koprodukcia STV a SRo. Bartovič s muzikológmi Oskárom Elschekom a Ladislavom Kačicom hľadali v archívoch a depozitároch notové zápisy slovenskej hymny.[5] Zápis našli začiatkom decembra 1992 v pozostalosti Alexandra Moyzesa, kde objavili skice z rokov 1934 až 1945.[5] Skice bolo potrebné dotvoriť do podoby partitúry, na čo oslovili Moyzesových žiakov. Ivan Hrušovský odmietol pre obavy z krátkosti termínu, veci sa ujal a hymnu skompletizoval skladateľ Ladislav Burlas.[5] Hymnu po Burlasovej úprave následne nahrala 16. decembra 1992 spoločne Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor so šéfdirigentom Ondrejom Lenárdom v Redute.[9]

Nová nahrávka úpravy hymny bola 17. decembra 1992 prezentovaná na rokovaní Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru. Hudobné vydavateľstvo Opus medzitým pripravilo inú verziu slovenskej hymny, ktorú rovnako nahrala Slovenská filharmónia v novembri 1992, na základe aranžmánu Václava Trojana z roku 1946, kde sa hudba v druhej strofa iba zopakovala ako v prvej strofe.[5] Výbor NR SR aj prizvaní odborníci odporučili Národnej rade SR, aby za základ pre štátnu hymnu Slovenskej republiky vzala verziu Alexandra Moyzesa v úprave Ladislava Burlasa.[10] Od 1. januára 1993 bol Burlasov aranžmán využívaný ako oficiálna verzia slovenskej hymny.[11]

Rózsov aranžmán

[upraviť | upraviť zdroj]

23. októbra 2024 oznámilo Ministerstvo kultúry SR a ministerka kultúry Martina Šimkovičová, že pripravujú nový aranžmán hymny.[12] Na základe štátnej objednávky ho za 46 500 € vytvoril skladateľ Oskar Rózsa, ktorý podľa vlastných slov chcel nahrať novú verziu hymny už od roku 2011.[13] Hymnu nahrala Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, Bratislavský chlapčenský zbor a Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu v Redute v dňoch 17. – 18. októbra 2024 (t.j. v čase, kedy ešte informácia o príprave hymny nebola zverejnená), pričom Rózsa sám aj dirigoval.[14] Proces tvorby novej verzie hymny sprevádzali rôzne kontroverzie a výroky Rózsu ako napr. „Ja tu hymnu nerobím pre vás. Vy ste stále nepochopili, že to nie je vaša hymna. To je hymna pre úplne inú skupinu ľudí.“[15] Proces obstarávania prebiehal netransparentne a neprebehla súťaž na výber najvhodnejšieho uchádzača pre tvorbu novej verzie hymny. Neprebehla ani žiadna odborná diskusia na pôde umeleckej obce, ktorá je k tak závažnej zmene nutná a v minulosti prebiehala počas tvorby prvotnej hymny. Po uvedení novej verzie hymny 1. januára 2025 zostala verejnosť rozdelená v názoroch na jej kvalitu. Viacerí odborníci a umelecké kapacity vyjadrili rozčarovanie a ich kritika sa opierala o zásadné formálne kompozičné nedostatky.[16]

Text piesne

[upraviť | upraviť zdroj]

1. Sloha

\:Nad Tatrou sa blýska,
hromy divo bijú.:\
\:Zastavme ich bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.:\

2. Sloha

\:To Slovensko naše
posiaľ tvrdo spalo.:\
\:Ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.:\

3. Sloha

\:Ešte jedle rastú
na krivánskej strane.:\
\:Kto jak Slovák cíti,
nech sa šable chytí,
a medzi nás stane.:\

4. Sloha

\:Už Slovensko vstáva,
putá si strháva.:\
\:Hej rodina milá
hodina odbila,
žije matka Sláva!:\

Notový zápis

[upraviť | upraviť zdroj]
\version "2.14.2" \new Staff << \new Voice = "first" { \voiceOne \relative c' { \tempo 4 = 88 \key g \minor \time 2/4 \set Staff.midiInstrument = "violin" g'8\staccato^\f a\staccato bes4 bes bes8\staccato bes\staccato % Nad Tatrou sa blýska a\staccato bes\staccato c\( bes\) a4 g % hromy divo bijú \break bes8\staccato c\staccato d4 d d8\staccato d8\staccato % Nad Tatrou sa blýska c\staccato d\staccato es\( d\) c4 bes % hromy divo bijú \break \repeat volta 2 { d8\staccato d\staccato d4 c c8\staccato c\staccato % Zastavme ich bratia c\( d\) c4 bes bes8\staccato\< bes\staccato\! \break % veď sa ony stratia } \alternative { { a\staccato bes\staccato c bes a4 g } % Slováci ožijú { a8-> bes-> c-> bes-> a4-^ g\fermata \bar "|." } % Slováci ožijú } } } \addlyrics { Nad Tat- rou sa blýs- ka, hro- my di- vo bi- jú. Nad Tat- rou sa blýs- ka, hro- my di- vo bi- jú. Zas- tav- me ich bra- tia, veď sa o- ny stra- tia, Slo- vá- ci o- ži- jú. Slo- vá- ci o- ži- jú. } \\ \new Voice = "second" { \voiceTwo \relative c' { d8 c8 d4 g8 f es d c bes a bes d4 bes g'8 f bes4 bes8 a g f es d c bes f'4 bes, bes8 c d es f4 f8 es d e fis4 g g,8 bes c bes a g d'4 bes c8 bes a c d c bes4\fermata } } >>

Text štátnej hymny je uvedený v Prílohe č. 5 zákona č. 63/1993 Z.z.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c PAULĎUROVÁ, Daniela. SLOVAK NATIONAL LIBRARY [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2025-01-07]. Dostupné online.
  2. ↑ a b KOVÁČ, Dušan, kolektív Kronika Slovenska. Bratislava : Fortuna Print, 1998. ISBN 80-7153-174-X. S. 616.
  3. ↑ Ústava Slovenskej republiky. Čl. 9 ods. 4.
  4. ↑ Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i.. NAD TATROU SA BLÝSKA [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2025-01-07]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f g h i j k HUSKOVÁ, Gabriela. Štúdia o úpravách slovenskej hymny Nad hymnou sa blýska. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2024-12-19. Dostupné online [cit. 2025-01-07]. ISSN 1336-720X.
  6. ↑ TASR. V rodisku J. Matúšku si pripomenuli sto rokov hymny Československa. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-12-19. Dostupné online [cit. 2025-01-07].
  7. ↑ Vestník Ministerstva školstva a národnej osvety ČSR. Ročník XVI. 1934, s. 348.
  8. ↑ KUNC, Jan: O oficielní úpravě státní hymny, Praha: Státní nakladatelství, 1936
  9. ↑ Rok 1992: Nahráva sa nová hymna Slovenskej republiky [online]. vtedy.sk, [cit. 2025-01-07]. Dostupné online.
  10. ↑ Digitálna knižnica - dokument [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2025-01-07]. Dostupné online.
  11. ↑ Štátna hymna [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2025-01-07]. Dostupné online.
  12. ↑ Postoj. Nová úprava štátnej hymny Šimkovičová poverila Oskara Rózsu, ministri o projekte nevedeli. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2024-10-23. Dostupné online [cit. 2025-01-07]. ISSN 1336-720X.
  13. ↑ TÖRÖKOVÁ, Martina. Zo sumy 46 500 eur za novú úpravu hymny nešiel orchestru ani cent. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2024-11-22. Dostupné online [cit. 2025-01-07].
  14. ↑ TASR. Slovenská filharmónia hrá prvýkrát pred publikom novú verziu hymny. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-01-01. Dostupné online [cit. 2025-01-07]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ Zalezte do dier, váš čas sa radikálne kráti. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2024-11-23. Dostupné online [cit. 2025-01-07]. ISSN 1336-720X.
  16. ↑ Prekombinované, gýčové, viac smutný pohrebný soundtrack ako hymna, hodnotia odborníci [online]. kultura.sme.sk, [cit. 2025-01-02]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Slovenský portál
Hudobný portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nad_Tatrou_sa_blýska&oldid=7970357“