Napoleon II.
| Napoleon II. | |
| Francúzsky cisár | |
 Der Herzog von Reichstadt, Moritz Daffinger, Belvedere, Kunsthistorisches Museum, 1831 | |
2.svg) | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Bonapartovci |
| Panovanie | 22. jún 1815 - 7. júl 1815 |
| Predchodca | Napoleon I. |
| Regent | Joseph Fouché |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | Napoléon François Charles Joseph Bonaparte |
| Narodenie | 20. marec 1811 Palais des Tuileries, Paríž, Prvé francúzske cisárstvo |
| Úmrtie | 22. júl 1832 (21 rokov) Zámok Schönbrunn, Viedeň, Rakúske cisárstvo |
| Pochovanie | Invalidovňa, Paríž, Francúzsko |
| Vierovyznanie | Katolícka cirkev |
| Rodina | |
| Otec | Napoleon I. |
| Matka | Mária Lujza Habsbursko-lotrinská |
| Ďalšie tituly | |
| Kráľ Ríma | |
| 20. marec 1811 - 11. apríl 1814 | |
| Vojvoda Reichstadtu | |
| 22. júl 1818 - 22. júl 1832 | |
| Odkazy | |
 | Napoleon II. (multimediálne súbory na commons) |
Napoleon François Joseph Charles Bonaparte, vojvoda z Reichstadtu prezývaný Orlík (* 20. marec 1811, Paríž, Francúzsko – † 22. júl 1832, Viedeň, Rakúsko) bol syn francúzskeho cisára Napoleona Bonaparte a rakúskej arcivojvodkyne Márie Lujzy Habsbursko-lotrinskej, rímsky kráľ.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Ako legitímny potomok cisára Napoleona bol jeho následníkom ako cisársky princ. Okrem toho niesol už v kolíske titul „Jeho veličenstvo rímsky kráľ“. O tri roky neskôr ríša jeho otca padla. Napoleon sa chcel vzdať trónu v prospech svojho syna, spojenecké sily mu však túto možnosť, na naliehanie ruského cára Alexandra I., zamietli.
29. marca 1814 malý princ v sprievode svojej matky, cisárovnej Márie Lujzy, opustil palác Tuileries. Ich prvá zastávka bol zámok Rambouillet, a potom v obavách pred postupujúcimi nepriateľskými vojskami pokračovali k zámku Blois. 13. apríla Mária Lujza a trojročný princ boli späť v Rambouillet. Stretli sa tam s otcom cisárovnej, rakúskym cisárom Františkom I. Dňa 23. apríla, v sprievode rakúskeho pluku, matka a syn opustili Rambouillet vo Francúzsku a boli presunutí do exilu v cisárskej Viedni.
V roku 1815, po porážke pri Waterloo, Napoleon znova odstupoval v prospech svojho syna, ktorého nevidel odkedy ho mocnosti uvrhli do vyhnanstva na ostrove Elba.
Orlík v tom čase už žil vo Viedni a všemožnými spôsobmi sa z neho snažili spraviť pravého Rakúšana. Oslovovali ho „Franz“ (podľa vzoru starého otca cisára Františka I). Neskôr v roku 1818 mu bol udelený titul vojvodu zákupskeho.
Na celom cisárskom dvore mu bola najbližšie mladá princezná Žofia Bavorská (matka neskoršieho cisára Františka Jozefa). Zvyšok dvora si ho viac menej držal od tela, ako nepríjemné dedičstvo. Celý život prežil skôr osamote, ktorú mu podľa možnosti zmierňoval jeho jediný priateľ, poručík Prokesch von Osten.
Rímsky kráľ, francúzsky cisársky princ, rakúsky arcivojvoda, vojvoda z Reichstadtu zomrel v mladom veku na tuberkulózu v zámku Schönbrunn vo Viedni dňa 22. júla 1832.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Tulard Jean: Napoleon II.: legendy a skutečnost, vydala Mladá fronta, Praha 1994, ISBN 80-204-0502-X
- Holler Gerd: Orlík, vévoda Zákupský : Napoleonův syn, vydavatelství Brána, Praha 1999, ISBN 80-7243-038-6
- Liška Vladimír: Záhadné postavy českých dějin : osobnosti českých dějin 1. díl, nakladatelství Fontána, Olomouc 2003, ISBN 80-7336-120-5
- Amelunxen Clemens: Napoleonův klan: rodina ve stínu imperátora, vydal Knižní klub, Praha 1998, ISBN 80-7176-889-8
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Napoleon II.
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |