Oslobodenie Česko-Slovenska
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Oslobodenie Česko-Slovenska | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Druhej svetovej vojny | |||||||
 Mapa Pražskej ofenzívy | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Sovietsky zväz Spojené štáty americké Rumunsko Poľsko  Belgicko |
 Veľkonemecká ríša Maďarsko
| ||||||
| Velitelia | |||||||
Ivan Konev George S. Patton Vasile Atanasiu Karol Świerczewski Karel Klapálek
|
Ferdinand Schörner
| ||||||
| Sila | |||||||
| 1 770 063 Sovietov, 150 000 Američanov, 139 495 Rumunov, 69 522 Poliakov, 48 400 Čechoslovákov |
1 250 000 Nemcov, 9 370 Maďarov | ||||||
| Straty | |||||||
| 139 918 Sovietov, 33 241 Rumunov, 8-10 000 Čechov v Česku (+3 500 Československý armádny zbor) |
850 000 zabitých, zranených a zajatých | ||||||
Oslobodenie Česko-Slovenska od nemeckých okupantov bolo v roku 1945 jednou z posledných udalostí druhej svetovej vojny. Súčasťou oslobodenia Československa bola Pražská ofenzíva, vedená Sovietskym zväzom z východného frontu, ďalej oslobodenie západných Čiech americkou armádou a májové povstanie českého ľudu .
Priebeh
[upraviť | upraviť zdroj]
Karpatsko-duklianska operácia mala v roku 1944 pomôcť Slovenskému národnému povstaniu a spojiť povstalcov so sovietskymi armádami. Bola to najväčšia bitka, ktorej sa kedy Česi a Slováci zúčastnili. Pri dobývaní Duklianskeho priesmyku od Krosna od 8. septembra do 28. októbra zahynulo 11 866 sovietskych vojakov a 1 691 československých vojakov. K prekročeniu štátnej hranice došlo sovietskymi jednotkami 30. septembra v Lupkovskom priesmyku. Československý armádny zbor prekročil štátnu hranicu v Dukle 6. októbra 1944 v rámci Moskalenkovej 38. armády. 28. októbra sa však podarilo nemeckým vojskám potlačiť povstaleckú armádu na strednom Slovensku, a karpatsko-duklianska operácia sa preto zastavila. Územie Slovenska bolo postupne oslobodené Červenou armádou (spolu s armádou Rumunska a 1. československým armádnym zborom). Prvými veľkými oslobodenými mestami boli 20. januára 1945 Košice a Prešov. 4. apríla 1945 Červená armáda oslobodila Bratislavu a do 1. mája 1945 boli zo slovenského územia vytlačené posledné nemecké jednotky.
18. októbra 1944 začala karpatsko-užhorodská operácia 4. ukrajinského frontu, ktorou Sovietska armáda, bez väčších bojov kvôli ustupovaniu nemeckých vojsk, behom 10 dní obsadila Podkarpatskú Rus.
Okrem územia Slovenska postupovali Sovieti od 10. marca 1945 na českej územie z Ostravska a od Bratislavy (tu spoločne s rumunskou armádou ). Najťažšie boje prebiehali v Karpatoch, v slovenských horách a pri Ostrave. Oslobodenie západných a juhozápadných Čiech americkou armádou začalo 18. apríla 1945, kedy prieskum roty americkej armády vstúpil na územie predmníchovskej Československej republiky. O dva dni neskôr vnikli americké jednotky do Ašu a 25. apríla dobyli Cheb. Sovieti, ktorí sa po tvrdých bojoch prebili na Ostravsko a po oslobodení Brna stáli na juhu Českomoravskej vysočiny, súhlasili 30. apríla s ďalším postupom americkej armády na os Karlove Vary - Plzeň - České Budějovice.[1] Američania však zotrvávali na svojich pozíciách a do Čiech zahájili postup až 5. mája 1945. Potom do 10. mája obsadili zvyšok územia až k demarkačnej čiare.
Nemecké vojská kládli na Morave ďaleko tvrdší odpor ako v západných Čechách. Boli tvorené skupinou armád Mitte Ferdinanda Schörnera, ktorá mala 1. a 4. tankovú armádu a pôvodne tabuľkovo 2 200 tankov a samohybných diel a 1,2 milióna vojakov.[Poz 1] Od 30. apríla bola súčasťou nemeckých vojsk skupina armád Juh premenovaná na Ostmark, ktorá ustupovala cez Rakúsko na Linec a Brno (tabuľkovo okolo 450 tisíc vojakov). [2] Na oslobodenie Československa sa podieľalo okolo 2,1 milióna vojakov spojeneckých armád z východného frontu, z ktorých veľká väčšina pochádzala zo Sovietskeho zväzu. Išlo o 1. ukrajinský front maršala Koneva, 2. ukrajinský front maršala Malinovského a 4. ukrajinský front gen. Petrova. Ako prvý prekročili rieku Moravu na hranici so Slovenskom Malinovského vojská 11. apríla pri Lanžhote u Břeclavi a 12. apríla pri Hodoníne . Počas 14. apríla prenikli Malinovského vojská do Lanžhotu a 26. apríla bolo oslobodené Brno. Najtvrdšie boje prebiehali pri Opave a Ostrave, ktoré boli oslobodené 30. apríla. V rovnaký deň bol oslobodený strategicky významný Vyškov .
Májové povstanie začalo 1. mája v Přerove a šírilo sa do ďalších miest. V Československu sa ho aktívne zúčastnilo asi 130 tisíc osôb. 5. mája vypuklo Pražské povstanie a povstalci žiadali o pomoc.
Pražská operácia sa mala uskutočniť útokom z troch strán: zo severozápadu, severovýchodu a juhovýchodu smerom na Prahu. V noci zo 7. na 8. mája prekročili úderné skupiny Červenej armády priestory hraničných priechodov v Krušných horách. Jednotky sovietskej a poľskej armády postúpili smerom k severným československým hraniciam, ďalšie sovietske jednotky útočili z oblasti Moravy a zo severného Rakúska. Aj napriek tomu, že bol známy podpis kapitulačného aktu v Remeši, Nemci sa nechceli vzdať a boje stále pokračovali. Do polnoci z 8. na 9. mája postúpili sovietske jednotky až do Loun, ostatné oddiely tohto frontu postúpili do tesnej blízkosti západných a severných hraníc predmníchovského Československa. Na Morave postúpili až k mestu Prostějov. Pred polnocou 8. mája bol podpísaný akt definitívnej kapitulácie. Ráno 9. mája prenikli sovietske vojská zo smeru od Slaného a Veltrús do Prahy. Ešte v ten istý deň dopoludnia sovietskej letectvo bombardovalo Mladú Boleslav, aby zabránilo nemeckým jednotkám v ústupe do amerického zajatia. 10. mája dorazili do Prahy jednotky 2. ukrajinského frontu a tanky 1. československej tankovej brigády, ktoré predchádzajúci deň vyrazili so sovietskymi vojskami smerom od Litovelu .
Do 11. mája sovietske jednotky aj spojeneckí vojaci (československej, rumunskej a poľskej armády) čistili oblasť od zvyšných skrývajúcich sa nemeckých vojakov. Celkom padlo do zajatia približne 800 tisíc nemeckých a maďarských vojakov. Väčšinu armádnej skupiny Mitte zajali v oblasti ohraničenej mestami Hradec Králové - Pardubice - Kolín - Brandýs nad Labem - Mladá Boleslav - Trutnov - Náchod. Pri výsluchu 30. mája Schörner uviedol, že jeho armáda Mitte mala okolo 500 tisíc vojakov.
Sovietske aj americké vojská potom pomáhali odminovávať oblasť a zostali v Československu do novembra 1945, kedy sa obe vojská stiahli z československého územia.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Tento údaj bol zrejme značne nadhodnotený a velením OKW, ktoré ešte 6. mája uviedlo 1,2 milióna mužov, bol druhý deň 7. mája uvedený počet na 600 až 650 tisíc.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Osvobození Plzně – slavnostní pochod praporečníků americké armády [online]. . Dostupné online.
- ↑ Jakl Tomáš, Vytěsněná apokalypsa, Karlova Univerzita, disertační práce 2019|https://is.cuni.cz/webapps/zzp/download/140075031
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- VLK, Václav. Krvavé dozvuky války : konec druhé světové války na českém území. V Praze : Cosmopolis, 2015. 249 s. ISBN 978-80-247-5593-9.
- DEJMEK, Jindřich, a kol. Československo : dějiny státu. 1. vyd. Praha : Libri, 2018. 951 s. ISBN 978-80-7277-572-9. S. 374 – 386.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Osvobození Československa na českej Wikipédii.