Podkarpatoruská župa

	Podkarpatoruská župa
	Župa
Štát	Česko-Slovensko
Región	Podkarpatská Rus
Sídlo župy	Mukačevo
Rozloha	12 632 km² (1 263 200 ha)
Obyvateľstvo	690 000 (1927)
Hustota	54,6 obyv./km²
Vznik	1. júl 1926
Zánik	1. júl 1928
Počet okresov	14 + 2 (1927)
	Geografický portál

Podkarpatoruská župa (niekedy aj Mukačevská župa) bola župa v Podkarpatskej Rusi v Česko-Slovensku, vytvorená prevažne z uhorskej Marmarošskej župy. Existovala v rokoch 1926 – 1928, jej rozloha bola 12 632 km² (zaberala celú Podkarpatskú Rus) a jej správnym centrom bolo mesto Mukačevo.

Historický vývoj

Po tom, ako československé jednotky obsadili v prvom polroku 1919 väčšinu Podkarpatskej Rusi, bola dňa 6. júna 1919 kvôli konsolidácii pomerov na tomto území počas odchodu maďarských komunistických a rumunských jednotiek, neoficiálne vyhlásená vojenská diktatúra pod velením francúzskeho generála v československých službách Edmonda Hennocquea. Podkarpatská Rus bola postupne rozčlenená na štyri župy, ktoré vychádzali z administratívnych celkov vytvorených Uhorskom.^[1] V roku 1921 bola vykonaná reorganizácia žúp a od tej doby existovali tri: Užhorodská, Berežská a Marmarošská.^[2] Tento stav trval do roku 1926, kedy československá vláda nariadením č. 84/1926 Zb. zlúčila všetky tieto tri župy do jedinej, Podkarpatoruskej, ktorá vznikla 1. júla 1926.^[3]

Oproti dovtedajším župám, ktoré síce mal viesť župan, no reálne boli vládou menovaní iba dočasní župní správcovia, bol do čela tejto územnosprávnej jednotky menovaný župan, ktorým sa stal Lev Jech. Sídlo župy sa nachádzalo v Mukačeve, kde tak bolo vytvorené druhé mocenské centrum regiónu, pretože guvernér a viceguvernér autonómnej Podkarpatskej Rusi naďálej sídlil v Užhorode.^[2]

Podkarpatoruská župa existovala do 30. júna 1928. Vtedy bolo zákonom č. 125/1927 Zb. župné zriadenie na Slovensku i v Podkarpatskej Rusi zrušené a k 1. júlu 1928 nahradené zemským zriadením.^[4]

Geografia

Podkarpatoruská župa zaberala celé územie Podkarpatskej Rusi, teda najvýchodnejšiu časť Česko-Slovenskej republiky. Na severe a východe hraničila s Poľskom, na juhu s Rumunskom a Maďarskom a na západe nadväzovala slovenská Košická župa.^[5]

Administratívne členenie

V roku 1927 sa Podkarpatoruská župa členila na 14 slúžnovských okresov (Berehovo, Veľký Berezný, Chust, Iršava, Mukačevo, Perečín, Rachov, Sevluš, Svalava, Teresva, Ťačovo, Užhorod a Nižný Verecky) a dve mestá so zriadeným magistrátom (Mukačevo a Užhorod), ktoré boli na úrovni okresov.^[6]

Referencie

↑ ŠVORC, Peter. Zakletá zem: Podkarpatská Rus 1918–1946. Praha : NLN, 2007. ISBN 978-80-7106-754-2. S. 87 – 88.
↑ ^a ^b RYCHLÍK, Jan. Podkarpatská Rus v dějinách Československa 1918–1946. Praha : Vyšehrad, 2016. ISBN 978-80-7429-768-7. S. 55 - 56.
↑ POP, Ivan. Dějiny Podkarpatské Rusi v datech. 1. vyd. Praha : Libri, 2005. 534 s. ISBN 80-7277-237-6. S. 328 – 329.
↑ Rychlík–Rychlíková, s. 65.
↑ GALLO, Lucie. Populační vývoj na Podkarpatské Rusi od roku 1918 [online]. Praha: dspace.cuni.cz, 2008, [cit. 2025-01-14]. Dostupné online.
↑ Statistická příručka republiky Československé. Praha : Státní úřad statistický, 1928. Dostupné online. S. 288.

Pozri aj

Podkarpatská Rus

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Podkarpatoruská župa na českej Wikipédii.

[Švorc-1] ŠVORC, Peter. Zakletá zem: Podkarpatská Rus 1918–1946. Praha : NLN, 2007. ISBN 978-80-7106-754-2. S. 87 – 88.

[Rychlík55-2] RYCHLÍK, Jan. Podkarpatská Rus v dějinách Československa 1918–1946. Praha : Vyšehrad, 2016. ISBN 978-80-7429-768-7. S. 55 - 56.

[3] POP, Ivan. Dějiny Podkarpatské Rusi v datech. 1. vyd. Praha : Libri, 2005. 534 s. ISBN 80-7277-237-6. S. 328 – 329.

[4] Rychlík–Rychlíková, s. 65.

[5] GALLO, Lucie. Populační vývoj na Podkarpatské Rusi od roku 1918 [online]. Praha: dspace.cuni.cz, 2008, [cit. 2025-01-14]. Dostupné online.

[6] Statistická příručka republiky Československé. Praha : Státní úřad statistický, 1928. Dostupné online. S. 288.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]