Preskočiť na obsah

Berežská župa (Česko-Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Berežská župa
Župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Región Podkarpatská Rus
Sídlo župy Berehovo (1919 – 1921)
Mukačevo (1921 – 1926)
Rozloha 3 347 km² (334 700 ha)
Obyvateľstvo 216 395 (1921)
Hustota 64,7 obyv./km²
Vznik september 1919[1]
Zánik 1. júla 1926
Počet okresov 5 + 1 (1921)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Berežská župa (v rokoch 1921 – 1926 Mukačevsko-berežská župa) bola župa v Podkarpatskej Rusi v Česko-Slovensku, vytvorená prevažne z uhorskej Berežskej župy. Existovala v rokoch 1919 – 1921, mala rozlohu 2 889 km², po roku 1921 3 347 km² a jej správnym centrom bolo Berehovo, po roku 1921 Mukačevo.

Historický vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Po tom, ako československé jednotky obsadili v prvom polroku 1919 väčšinu Podkarpatskej Rusi, bola dňa 6. júna 1919 kvôli konsolidácii pomerov na tomto území počas odchodu maďarských komunistických a rumunských jednotiek, neoficiálne vyhlásená vojenská diktatúra pod velením francúzskeho generála v československých službách Edmonda Hennocquea. Podkarpatská Rus bola postupne rozčlenená na štyri župy, ktoré vychádzali z administratívnych celkov vytvorených tu Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola i Berežská župa, ktorá vznikla z južnej časti pôvodnej uhorskej Berežskej župy.[2] Samotné Berehovo bolo československým vojskom pod velením Jana Hostaša obsadené 22. júla 1919.[3][4] V Berehove bola v septembri 1919 zriadená expozitúra mukačevského župného úradu, ešte v tom roku však začal úrad vykonávať svoju činnosť ako samostatný s plnou pôsobnosťou.[5] Pri reorganizácii podkarpatoruských žúp v roku 1921 získala Berežská župa časť územia zrušenej Mukačevskej župy, pričom časť jej dovtedajšieho územia pripadla Marmarošskej župe.

Expozitúru županského úradu viedol rusínsky právnik Ivan Želtvaj, neskorší župan Užhorodskej župy. V čele župy mal stáť vládou menovaný župan, došlo však len k menovaniu dočasného správcu župy. Tým bol pravdepodobne až do septembra 1921 Antonín Licht, ktorý sa po zlúčení Berežskej a Mukačevskej župy k 15. septembru 1921 vzdal politickej služby na Podkarpatskej Rusi.[6] Sídlo župy sa nachádzalo v Berehove, po reorganizácii žúp v roku 1921 v Mukačeve.[7] Berežská župa existovala do 30. júna 1926. K 1. júlu 1926 boli všetky župy na Podkarpatskej Rusi zlúčené do jedinej, Podkarpatoruskej župy.[7]

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Berežská župa sa nachádzala na juhu Podkarpatskej Rusi, v povodí rieky Tisa a Boržava. Na západe susedila s Užhorodskou župou, na severe pôvodne s Mukačevskou župou (zrušená v roku 1921), na východe potom s Marmarošskou župou. Južná hranica bola zároveň štátnou hranicou s Maďarskom, od roku 1921 bola severná hranica župy zároveň štátnou hranicou s Poľskom.[8]

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred reorganizáciou v roku 1921 sa Berežská župa členila na päť slúžnovských okresov (Berehovo, Chust, Iršava, Kosino a Sevluš) a Berehovo ako mesto so zriadeným magistrátom, ktoré bolo na úrovni okresu. Po roku 1921 sa situácia kvôli znižovaniu počtu okresov menila, a nakoniec bola Berežská župa tvorená piatimi slúžnovskými okresmi (Berehovo, Iršava, Mukačevo, Svalava a Nižný Verecky) a mestom Mukačevo s výsadným postavením na úrovni okresu.[1][9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b ŠVORC, Peter. Zakletá zem : Podkarpatská Rus 1918-1946. 1. vyd. Praha : Lidové noviny, 2007. 318 s. ISBN 978-80-7106-754-2.
  2. ↑ Pop, s. 298.
  3. ↑ POP, Ivan. Dějiny Podkarpatské Rusi v datech. 1. vyd. Praha : Libri, 2005. 534 s. ISBN 80-7277-237-6.
  4. ↑ SZAKÁL, Imre. A csehszlovák hatalomátvétel Beregszászban az elsõ világháborút követően. Honismeret, 2016, čís. 2, s. 23. Dostupné online.
  5. ↑ SCHELLE, Karel. Správní organizace Podkarpatské Rusi v meziválečném Československu [online]. Pravnilabyrint.cz, 2015-07-30, [cit. 2020-05-15]. Dostupné online.
  6. ↑ Změny v politické službě na Podkarpatské Rusi. Lidové noviny, 10 1921, s. 5. Dostupné online.
  7. ↑ a b RYCHLÍK, Jan. Podkarpatská Rus v dějinách Československa 1918–1946. Praha : Vyšehrad, 2016. ISBN 978-80-7429-768-7. S. 55 - 56.
  8. ↑ GALLO, Lucie. Populační vývoj na Podkarpatské Rusi od roku 1918 [online]. dspace.cuni.cz, [cit. 2025-01-14]. Dostupné online.
  9. ↑ POLÁŠEK, Vladimír. Demografický vývoj Podkarpatské Rusi v letech 1919-1937. Czechdemography.cz, s. 17. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Berežská_župa_(Česko-Slovensko)&oldid=7972396“